Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-49-2015.pdf
PDF · 103.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/49/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX C., občianka SR, zastúpený opatrovníkom: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 4.276,76 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.897,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.04.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 27.10.2014 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia 4.276,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.04.2013 do zaplatenia, náhrady trov konania a právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tvrdením, podľa ktorého so žalovaným uzavreli Zmluvu č. A6665491, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. A6665491 odpredal žalovanému mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy S II za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 379,- eur. Pri určení výšky zmluvnej pokuty žalobca zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu a časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty. Žalovaný ku dňu podania žaloby porušil zmluvné podmienky, a to tým, že za obdobie 2012/12 - 2013/01 neuhradil vyúčtované ceny za poskytnuté služby, a to vo výške 3.897,76 eur a zmluvnú pokutu vo výške 379,- eur. Dňa 11.04.2013 zaslal žalobca žalovanému Pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.
3. Opatrovník žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nepochybne jedná o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 379,- eur, avšak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda o podmienku neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Poukázal
na rozhodnutia krajských i okresných súdov a navrhol žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty zamietnuť.
4. Žalobca argumentoval, že všetky zmluvné podmienky uvedené v rámikoch v Dodatku k zmluve boli so žalovaným individuálne dojednané a žalovaný bol s nimi pred podpisom oboznámený. K porušeniu zmluvných podmienok zo strany žalovaného došlo už neuhradením prvej vystavenej faktúry. Žalobca je toho názoru, že žalovaný podpísal zmluvu aj s dodatkom, zo špekulatívnych dôvodov prvých pár mesiacov využíval služby bez uhradenia poskytnutých služieb a s cieľom získať mobilný telefón za akciovú cenu. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, porušil zmluvné povinnosti a keďže došlo k odpojeniu SIM kariet, nebola dodržaná zmluvná viazanosť v zmysle čl. 2 bod 2.3 Dodatku k zmluve. Žalobca trvá na žalobe v celom rozsahu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, predovšetkým so samotným žalobným návrhom a jeho prílohami z 27.10.2014 a vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "ZEK").
6. Podľa § 137 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti
7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako ja zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
10. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je čo do základu, aj čo do výšky len čiastočne dôvodný a má svoju oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov konania.
11. Súd mal dostatočne za preukázané, že žalobca a žalovaný sú v zmluvnom vzťahu, a to na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6665491 z 09.12.2012 a Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy: A6665491 z 09.12.2012, ktorých neoddeliteľnými súčasťami boli aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a má sa za to, že žalovaný bol s nimi vopred oboznámený.
12. Podľa § 44 ods. 1 ZEK zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 44 ods. 2 ZEK zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
14. Podľa § 44 ods. 3 ZEK údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
15. Predmetom Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6665491 z 09.12.2012 bolo využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete žalovaným a predmetom uvedeného Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy: A6665491 z 09.12.2012 bol odpredaj žalovanému zľavneného mobilného telefónu značky Samsung Galaxy S II v počte 1 ks za kúpnu cenu 1,- euro vrátane DPH. V zmysle predmetnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť mesačne poplatky za poskytnuté služby, tzv. cenu služieb vyúčtovanú mesačnými faktúrami v súlade s čl. 6, bod 6.2 písm. b/ v spojení s čl. 11, bod 11.8 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., splatnými vždy k 14. dňu odo dňa vystavenia faktúry. Z uvedených zmlúv vznikol žalovanému záväzok zaplatiť žalobcovi mesačné platby za zúčtovacie obdobia 12/2012 vo výške 98,57 eur a 01/2013 vo výške 3.799,19 eur, a to faktúru č. 2178157817 vo výške 131,57 eur so splatnosťou 07.01.2013 a faktúru č. 2181729942 vo výške 3.809,28 eur so splatnosťou 05.02.2013. Pravosť ani pravdivosť týchto listinných dôkazov v konaní nebola spochybnená.
16. Podľa § 44 ods. 8 ZEK podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov,20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
17. Pri určovaní výšky žalovaného nároku vychádzal súd z predloženého odpočtu žalobcu poskytnutých služieb žalovanému podľa jeho evidencie v informačnom systéme v súlade s čl. 11 bod. 11.8 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré vyčíslil na sumu 3.897,76 eur. Z predložených opisov faktúr vystavených žalobcom je zrejmé, že žalovaný nezaplatil žalobcovi mesačné platby, a to za zúčtovacie obdobia 12/2012 vo výške 98,57 eur a 01/2013 vo výške 3.799,19 eur, čím porušil dohodnuté zmluvné podmienky. Uvedené skutočnosti mali za následok žalobcovo odstúpenie od predmetnej Zmluvy o pripojení v zmysle čl. 4., bod. 4.4 písm. a/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a taktiež odstúpenie od Dodatku k uvedenej zmluve o pripojení, avšak v zmysle čl. 4, bod 4.10 ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 3.897,76 eur pozostávajúcej zo súčtu nezaplatených cien uvedených faktúr ako poplatky za hovorné, mesačné poplatky.
18. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Súd považoval žalobu za čiastočne dôvodnú aj ohľadne uplatneného príslušenstva žalovanej istiny. Dňa 11.04.2013 zaslal žalobca žalovanému Pokus o zmier - predsporová výzva s rozpisom všetkých splatných a neuhradených faktúr, kde zároveň upozornil žalovaného, že v prípade, ak neuhradí uvedenú sumu v stanovenom termíne do 25.04.2013, bude žalobca vymáhať jej zaplatenie. Keďže žalovaný na výzvu žalobcu na zaplatenie uvedenej sumy nereagoval a dlh v stanovenej lehote nezaplatil, porušil dohodnuté zmluvné podmienky a dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Za daných okolností súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. odo dňa 26.04.2013 do zaplatenia. Na výšku úrokov z omeškania sa vzťahuje ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. a keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,75 % ročne, možno konštatovať, že žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne je úrokom z omeškania právom dovoleným, preto súd žalobe ohľadne príslušenstva aj čo do uvedenej výšky vyhovel.
22. Žalobca podanou žalobou uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 379,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne za obdobie od 26.04.2013 do zaplatenia ako dôsledok porušenia zmluvných podmienok žalovaným.
23. Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
24. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Podľa § 545 ods. 2 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
26. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
27. Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodným podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydal spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
28. Z predloženého Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy: A6665491 z 09.12.2012 vyplýva, že žalobca má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 379,- eur v prípade porušenia zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov, pričom v prípade, ak by došlo k porušeniu povinností v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa mala znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia povinnosti do konca viazanosti.
29. Súd považuje takéto dojednanie zmluvnej podmienky za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti, keďže zmluvná pokuta je dojednaná v podstate v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvnej povinnosti na strane spotrebiteľa, teda žalovaného. Aj napriek žalobcovmu zohľadneniu časového aspektu porušenia zmluvných povinností a primeranosti výšky zmluvnej pokuty k zabezpečovanej povinnosti poukazuje súd na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/36/2015 z 27.04.2015, ktorý uvádza: "Výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejmé z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie, postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa, je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24-mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek, i menej významnom porušení povinnosti, uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu."
30. V tejto súvislosti je taktiež potrebné uviesť, že v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu, kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvu uzavrieť. Zmluvná podmienka, a to zmluvná pokuta, nebola individuálne dojednaná.
31. Súd považuje takto dohodnutú zmluvnú pokutu za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky v dodatku k zmluve o pripojení.
32. Súd tiež poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, kde súdy vyslovili právny názor, že zmluvná pokuta rovnakého významu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd má za to, že ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú s tým, že takáto zmluvná podmienka je s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Preto súd uplatnenú pohľadávku žalobcom z titulu zmluvnej pokuty nepovažuje za nárok, ktorý by žalobcovi v zmysle už vyššie uvedeného prislúchal, preto súd žalobu v časti zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia, teda podľa zásady úspechu v konaní. Z uplatnenej sumy 4.276,76 eur s príslušenstvom bolo žalobcovi priznaných 3.897,76 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 379,- eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá. Žalobcov úspech tak predstavuje 91,14 % a neúspech 8,86 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol len čiastočne úspešný, preto má nárok od žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).