Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18Cpr-2-2012.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cpr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Z. G., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX/X, Ž., proti žalovanému: Mobis Slovakia s.r.o., MOBIS ulica, Gbeľany, IČO: 35 876 557, právne zast. JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom Sad SNP 6, Žilina, o náhradu mzdy,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v celom0rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 07.05.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 09.05.2012, domáhal náhrady mzdy voči žalovanému vo výške 14.518,92 eur s úrokmi z omeškania a trovy konania, nakoľko mu bola daná výpoveď, ktorú považuje za neplatnú, čo oznámil aj žalovanému a žiadal o prideľovanie práce podľa jeho pracovného zaradenia. Keďže žalovaný mu oznámil, že trvá na výpovedi, žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá bola vedená pod č.k. XXC/XX/XXXX a konanie nebolo ešte právoplatne skončené. So žalobným návrhom predložil splnomocnenie, pracovnú zmluvu.
2. Vzhľadom k tomu, že konanie XXC/XX/XXXX vedené na tunajšom súde, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného, nebolo v čase podania žalobného návrhu na náhradu mzdy a v čase vykonávania procesných úkonov spojených s prípravou pojednávania, právoplatne skončené, súd toto konanie prerušil uznesením zo dňa 22.06.2012, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej č.k. XXC/XX/XXXX.
3. Vo veci XXC/XX/XXXX bolo dňa 10.02.2012 vyhlásené rozhodnutie spolu s dopĺňacím rozhodnutím zo dňa 22.03.2012, ktorým žalobný návrh bol zamietnutý, nakoľko súd výpoveď zo dňa 30.11.2009 posúdil ako platnú. Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním a odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Žilina potvrdil rozsudkom zo dňa 10.01.2013 ako vecne správne. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline bolo podané dovolanie, na základe čoho bolo konanie uznesením zo dňa 28.05.2013 prerušené, a to na návrh žalobcu. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo rozhodnutím NS SR zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, na základe čoho Krajský súd v Žiline vo veci opäť rozhodol rozsudkom zo dňa 26.02.2016 tak, že rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2016.
4. Následne súd nariadil pojednávanie na 16.09.2016, pričom súd zistil, že M.. G. pôvodne splnomocnený ako právny zástupca - advokát, už nie je zapísaný v SAK, preto nemôže v konaní vystupovať ako právny zástupca, preto žalobca, ako aj M.. G. boli vyzvaní spolu s oznámením, že nie je možné akceptovať M..G. ako právneho zástupcu, avšak ani na výzvu súdu nebolo predložené žiadne splnomocnenie na prípadné zastupovanie žalobcu M.. G. v tomto konaní iným spôsobom ako advokát. Na pojednávanie sa dostavil žalobca a právny zástupca žalovaného. Zároveň v deň pojednávania bolo zistené, že voči rozhodnutiu odvolacieho súdu v konaní XXC/XX/XXXX nebolo podané už ďalšie dovolanie.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a vyjadrením sa právneho zástupcu žalovaného a oboznámením sa listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu.
6. Žalobca sa vyjadril, že trvá na návrhu a požaduje náhradu mzdy, nakoľko má za to, že skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované s odbormi, na čo upozorňuje od samého začiatku už v konaní XXC/XX/XXXX a kládol stále otázku, prečo sa súdy s tým nezaoberali. Má za to, že doklady k výpovedi sú sfalšované. Trval na tom, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a preto trvá na náhrade mzdy. Dokonca uviedol, že neakceptuje rozhodnutie vo veci XXC/XX/XXXX, ktorým bola žaloba zamietnutá.
7. Žalobca bol viackrát súdom upovedomený a upozornený, že predmetom tohto konania je náhrada mzdy a nie neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo predmetom konania XXC/XX/XXXX, pričom dané konanie je už právoplatne skončené. Napriek tomu žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu s tým, že dané rozhodnutie v konaní XXC/XX/XXXX neakceptuje a žiadal súd, aby mu vysvetlil dôvody, resp. odpovedal na otázky ohľadom posúdenia platnosti výpovede súdom v konaní XXC/XX/ XXXX. Súd však poukazuje na to, že ohľadom určenia neplatnosti výpovede bolo vykonané dokazovanie a následne právoplatne rozhodnuté v konaní XXC/XX/XXXX, kde aj odvolací súd skonštatoval, že okresný súd rozhodol vecne správne a že sa zaoberal jednotlivými dôkazmi, v dôsledku čoho bola výpoveď posúdená ako platná, na základe čoho žalobný návrh bol správne okresným súdom zamietnutý. Z uvedených dôvodov nebol dôvod, aby sa súd zaoberal opätovne platnosťou/neplatnosťou podanej výpovede, keďže súdom bolo o tom už právoplatne rozhodnuté v konaní XXC/XX/XXXX.
8. Bolo nepochybne zistené, že žalobca bol u žalobcu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.12.2005 na dobu určitú na jeden rok so skúšobnou dobou tri mesiace a dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve bola zmenená doba určitá na dobu neurčitú. Dodatok bol uzatvorený dňa 18.12.2006. Následne žalovaný dal žalobcovi výpoveď zo dňa 30.11.2009 podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce na základe vykonaných organizačných zmien a zmene organizačnej štruktúry oddelenia Administratíva, nakoľko sa stal nadbytočným. Žalobca s výpoveďou nesúhlasil, čo oznámil žalovanému s tým, že výpoveď považuje za neplatnú, nakoľko nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Preto žiadal o prideľovanie práce podľa pracovného zaradenia navrhovateľa. Následne dňa 30.03.2010 podal žalobu na určenie neplatnosti výpovede. Nárok na náhradu mzdy si uplatnil samostatnou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.05.2012, na ktorej zotrval v celom rozsahu aj napriek právoplatnému skončeniu konania XXC/XX/XXXX, v ktorom bola výpoveď posúdená ako platná. Z rozhodnutia č.k. XXC/XX/XXXX nepochybne vyplýva, že súd sa riadne a podrobne zaoberal splnením hmotnoprávnych podmienok výpovede podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce a vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom súd posúdil, že výpoveď zo dňa 30.11.2009 spĺňa všetky hmotnoprávny podmienky stanovené v § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce. Taktiež súd sa zaoberal aj samotným prerokovaním s odbormi. Pokiaľ žalobca toto namietal aj v tomto konaní, súd sa s tým už nezaoberal vzhľadom na právoplatné rozhodnutie č.k. XXC/XX/XXXX.
9. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
10. Vzhľadom k tomu, že súdom bolo už v konaní XXC/XX/XXXX právoplatne posúdené, že daná výpoveď zo dňa 30.11.2009 je platná, žalobcovi nevzniká nárok na náhradu mzdy, nakoľko nedošlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, a to bez ohľadu na presvedčenie žalobcu, či jeho tvrdenie, že rozsudok v konaní XXC/XX/XXXX neakceptuje. Keďže predmetom tohto konania bola iba náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, súd sa nezaoberal už platnosťou/neplatnosťou výpovede, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a ďalšiemu posúdeniu teda bráni prekážka res iudicata.
11. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby za neopodstatnenú, na základe čoho súd návrhu žalobcu nevyhovel a žalobu zamietol, keďže výpoveď zo dňa 30.11.2009 bola posúdená v konaní XXC/XX/XXXX ako platná a to rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a teda žalobcovi nárok na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru nevznikol.
12. Žalovaný ako úspešná strana v konaní, si uplatnil trovy konania.
13. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému trovy konania v celom rozsahu ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
16. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).