Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-12-2016.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka a U. C., G.. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky: A. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom Č. Q. XXXX/XX, E. a otca: J. C., G.. XX.X.XXXX, bytom Č. Q. XXXX/XX, E., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských a práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloletý B. C., G.. XX.XX.XXXX a maloletá U. C., G.. X.X.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého B. C., G.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletej U. C.P., G.. X.X.XXXX, výživným vo výške 150 eur mesačne, od 1.10.2016, vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2016 sa matka domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a zároveň určenia výživného otca v sume 150 eur mesačne na každé dieťa, s účinnosťou od podania návrhu. Na odôvodnenie návrhu matka uviedla, že s otcom maloletých detí sú manželia. Olívia sa narodila v manželstve, Jakub ešte pred manželstvom. Ďalej uviedla, že s otcom žijú v spoločnej domácnosti, v 3-izbovom byte vo vlastníctve otca. V domácnosti žije s nimi aj jej syn Boris z predchádzajúceho manželstva. V čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke, poberala dávky v materstve. Od augusta 2016 poberá len rodičovský príspevok, prídavky na deti a výživné na maloletého Borisa v sume 100 eur. Iný príjem nemá. Podľa jej tvrdenia, otec jej odmieta uviesť výšku svojho príjmu. Otec hradí zo svojho príjmu náklady spojené s bývaním a internet. Peniaze na stravu detí a ich potreby matke nedáva. Matka prespáva aj s maloletou Olíviou v obývačke. Boris a Jakub majú spoločnú detskú izbu. Otec si Jakuba nevšíma, hrá sa len s Olíviou. Ignoruje aj Borisa. Matka záverom poukázala na to, že s otcom spoločne nehospodária a starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne ona, pričom sa obáva, že z rodičovského príspevku nebude schopná zabezpečiť potreby detí.
2. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 26.8.2016 uviedol, že doporučuje zveriť maloletého Jakuba a Olíviu do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazať platením výživného v optimálnej výške, ktorá bude zohľadňovať potreby maloletých detí ako aj finančné možnosti otca. Styk otca odporučil neupravovať, keďže otec a maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti. Matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú
Olíviu. Na základe vyjadrenia matky uviedol, že matka s otcom nekomunikuje. Otec hradí zo svojho príjmu nájomné, elektrinu a internet, na ďalší chod domácnosti neprispieva. Otec sa deťom nevenuje, netrávi s nimi voľný čas.
3. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Uviedol, že sa pridržiava správy zo dňa 25.8.2016. Súd pri aplikácii § 180 CSP pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
4. Na pojednávaní matka uviedla, že zatiaľ bývajú s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti. Mala dohodnutý byt, nemala však dostatok finančných prostriedkov na úhradu depozitu a nájomného. Zo spoločnej domácnosti sa chce odsťahovať čo najskôr. Podľa jej vyjadrenia, otec si kupuje stravu sám.
5. Otec na pojednávaní potvrdil, že žijú spolu s matkou v jednom byte. Potvrdil, že matka spáva v obývačke. Podľa jeho vyjadrenia sa matka odsťahovala zo spoločnej spálne, po narodení Olívie tam nespala ani raz, hoci Olívia tam má pripravenú detskú postieľku. Otec matke navrhol, že by spával v obývačke on, uvedené však nebolo akceptované ani matkou ani Jakubom a Borisom, keďže v obývačke je umiestnený počítač s internetom, ktorý chlapci nepretržite používajú, a to aj neskoro večer. Potvrdil, že deťom nekupuje veci, keďže nevie, čo potrebujú. Uviedol, že po narodení Olívie dal matke 600 eur, následne na jej krstiny 200 eur. Podľa jeho názoru matka nevie hospodáriť s financiami. Bol ochotný na deti prispievať, chcel však vedieť, na čo majú byť financie použité a presnú sumu, koľko potrebuje. Uviedol, že hradí všetky náklady na bývanie, zabezpečuje veci potrebné na prevádzku domácnosti aj zariadenie domácnosti. Podľa jeho vyjadrenia matka bráni tomu, aby sa venoval maloletej Olívii. Jakub je podľa neho značne ovplyvnený matkou, preto sa vzťah medzi nimi zhoršil. Silný vplyv na Jakuba majú aj jeho nevlastní súrodenci. Uviedol, že aktuálne dosah na výchovu Jakuba nemá. Na základe postoja matky si Jakub od neho začal držať odstup. Tento rok neboli ani na spoločnom výlete, hoci iné roky trávili čas v lete spolu ako rodina niekde pri vode. Potraviny si aktuálne kupuje sám a sám si aj varí. Záverom sa otec vyjadril, že súhlasí s výživným vo výške 150 eur mesačne na každé dieťa. Za mesiac september výživné v sume 300 eur (2 x 150 eur) matke uhradil, ktorú skutočnosť matka na pojednávaní potvrdila.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, výsluchom rodičov, oboznámením sa s príjmami a výdavkami rodičov, výdavkami na deti, správou kolízneho opatrovníka, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletých detí sú manželia. Bývajú v 3-izbovom byte spolu so synom matky z jej predchádzajúceho manželstva. Otec býva v spálni, matka v obývačke. Rodičia spoločne nehospodária. Vzťah otca s maloletými deťmi po odcudzení s matkou ochladol. Nemá dosah na ich výchovu. Otec si sám nakupuje potraviny a sám si aj varí. Otec hradí náklady spojené s bývaním. Na maloleté deti prispieva matke len od podania návrhu matky na súde, a to sumou 150 eur na každé maloleté dieťa. Naposledy uhradil výživné za mesiac september 2016. Matka poberá rodičovský príspevok a na syna Borisa výživné v sume 100 eur. Otec je zamestnaný. Jeho priemerný mesačný príjem v čistom za rok 2016 bol 1.386,61 eur. Výdavky na maloletého Jakuba sú približne vo výške 150 eur mesačne, výdavky na maloletú Olíviu 170 eur.
7. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Primárne súd skúmal, či sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky pre to, aby mohlo byť rozhodnuté o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov a súčasne o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
17. Naplnenie podmienky, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, nie je závislé od okolnosti, či spolu bývajú. Splnenie tejto podmienky treba posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, najmä s prihliadnutím na to, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu, respektíve vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby. V danom prípade súd dospel k záveru, že rodičia síce bývajú v jednom byte, avšak nastalo medzi nimi citové odcudzenie, ktoré sa prejavilo aj na ochladení vzťahu maloletých detí voči otcovi, ktorý stratil možnosť sa im dostatočne venovať. Obaja rodičia majú svoj život, navzájom nekomunikujú, nestarajú sa spoločne o domácnosť (matka zabezpečuje stravu pre seba a deti, otec pre seba). Rodičia spoločne nezabezpečujú ani starostlivosť o výchovu maloletých detí. Otec len uhrádza náklady na bývanie. Matka má v úmysle odsťahovať sa od otca ihneď, ako nájde vhodné bývanie. Následne súd skúmal, či otec prispieva dobrovoľne na výživu maloletých detí, respektíve či prispieva na ich výživu dostatočne, v primeranom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že otec zabezpečuje bytové potreby maloletých detí a bytové potreby matky. Iné náklady neznáša. Na základe zhodných tvrdení rodičov súd zistil, že od podania návrhu matky na súde otec matke mesačne prispieva na výživu maloletých detí spolu sumou 300 eur, inak na deti neprispieva, nekupuje stravu ani veci, ktoré potrebujú. Dovtedy si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil, zabezpečoval len bytové potreby rodiny.
18. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností možno vyhovieť.
19. Súd na základe návrhu matky rozhodol tak o výživnom na maloleté deti, ako aj o zverení detí do osobnej starostlivosti matky. Sumu výživného určil v súlade s návrhom matky s tým, že otec s touto sumou súhlasil. Výška výživného zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, príjmovým a majetkovým pomerom, pričom súd má za to, že je primeraná aj z hľadiska veku a potrieb maloletých detí. Pritom súd zohľadnil zároveň skutočnosť, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke a jej jediný príjem je rodičovský príspevok. Výživné súd určil od 1.10.2016, teda od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení tohto rozsudku, zohľadniac skutočnosť, že obaja rodičia sa na pojednávaní zhodne vyjadrili, že otec titulom výživného na mesiac september matke sumu 300 eur v septembri už uhradil. Čo sa týka výroku o osobnej starostlivosti o maloleté deti, súd prihliadol na skutočnosť, že
matka sa o maloleté deti stará, pozná ich potreby, otec proti uvedenému nenamietal, pričom zverenie maloletých detí matke odporučil aj kolízny opatrovník. Čo sa týka úpravy styku s deťmi, súd vyhovel požiadavke otca, aby sa mohol stretávať s deťmi neobmedzene.
20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili, pričom súd vznik trov na ich strane ani nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie urobil.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Matka a otec sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.