Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/281/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: TRI-Limited s.r.o., IČO: 47 244 151, Dlhá 372/43, 931 01 Šamorín proti žalovanému: W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX J., právne zastúpenému JUDr. Ludevítom Rabayom, advokátom, Krížna 17D, 811 07 Bratislava, o náhradu škody 715,32 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca W. T. žiadala, aby súd v skrátenom konaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 715,32 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 2.1.2013 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla zn. NISSAN PRIMERA, rok výroby 31.3.2000, ŠPZ K. striebornej metalízy, ktoré okrem vlastníka vozidla užíval s jeho súhlasom aj oprávnený držiteľ vozidla, syn žalobcu I.. I. T., nar. XX.X.XXXX. Tento oprávnený držiteľ vozidla viedol motorové vozidlo aj dňa 14.6.2012. Na križovatke Jantárová/Rusovská cesta v smere na Námestie Hraničiarovv Bratislave v uvedený deň o 16,15 hod do vozidla žalobcu stojaceho na križovatke zozadu narazil žalovaný, vodič motorového vozidla MAZDA ev.č. J.. Vzhľadom na zhodu účastníkov dopravnej nehody v otázke viny na strane žalovaného, došlo k dohode o dobrovoľnej náhrade škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného, ktoré malo byť uzavreté so spoločnosťou AXA pojišťovňa, a.s. Žalobca ďalej tvrdil, že podľa faktúry č. XXXXXXX, vystavenej autoservisom v sume 2.220,32 Eur, mu vznikla v tejto sume škoda, ktorá mu nebola v žalovanej sume uhradená. Žalovaný poskytol žalobcovi Oznámenie o vzniku škodovej udalosti, kde okrem iného deklaroval vinu na spôsobení škody a uzavretie povinného zmluvného poistenia. Žalobca bol 27.9.2012 poisťovňou AXA pojišťovňa, a.s. písomne informovaný o vybavení nároku na náhradu škody tak, že nárok sa bez náhrady odkladá, keďže žalovaný nemá so spoločnosťou dohodnuté zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov bola dňa 2.1.2013 žalobcovi poukázaná suma 1.508,11 Eur titulom náhrady škody z vyššie označenej škodovej udalosti, teda o sumu 712,02 Eur menej oproti sume vyúčtovanej faktúrou vystavenou autoservisom. Žalovaný bol výzvou zo dňa 18.3.2013 vyzvaný na dobrovoľnú úhradu náhrady škody v žalovanej sume. Túto však žalobcovi neuhradil. Žalobca právne argumentoval ustanovením § 420 a nasl. v spojení s ustanovením § 427 Občianskeho zákonníka. Dôkazne argumentoval osvedčením o evidencii č. D. XXXXXX, oznámením o vzniku škodovej udalosti zo dňa 14.6.2012, oznámením AXA pojišťovna a.s. o vybavení nároku na náhradu škody zo škodovej udalosti č. XX.XXXXX.XXXXXXX zo dňa 27.9.2012, oznámením Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 2.1.2013, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 29.6.2012, vystavenou G. T. - servis, IČO 17 526 477, korešpondenciou medzi stranami smerujúcou k mimosúdnej dohode o predmete sporu, ktoré pripojil k žalobe.

2. Konajúci súd vo veci rozhodol dňa 28.5.2013 platobným rozkazom 27Ro/1079/2013-24, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 715,32 Eur spolu s požadovaným príslušenstvom. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalobu žiadal ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť argumentujúc, že žalobcovi za poškodenie vozidla ev. č. K. bola z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov Allianz-Slovenskou poisťovňou, a.s. Bratislava titulom náhrady škody za poškodenie motorového vozidla vyplatená suma 1.508,11 Eur, stanovená v súlade s ustanovením § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie ako všeobecná hodnota vozidla v čase vzniku škodovej udalosti, škoda bola likvidovaná ako totálna a skutočná škoda bola v danom prípade ustálená ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla v čase škodovej udalosti 2.108,11 Eur a hodnoty použiteľných zvyškov 600 Eur. Takto určená skutočná škoda v sume 1.508,11 Eur ( 2.108,11 Eur - 600 Eur ) bola poškodenému nahradená. Ďalej uviedol, že sporové strany mali snahu riešiť vec mimosúdne, čo preukazoval písomným návrhom žalobcu na mimosúdne riešenie a dobrovoľnú úhradu zo dňa 18.3.2013 ( č.l. 30 v súdnom spise ) a odpoveďou žalovaného zo dňa 7.5.2013 ( č.l. 31 v súdnom spise ). K dohode o spornom nároku nedošlo. Žalovaný súčasne prostredníctvom súdu vyzval Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s, aby vstúpila do konania ako intervenient ( vedľajší účastník ) na strane žalovaného.

3. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na výzvu súdu oznámila, že nemá právny záujem na výsledku predmetného konania, nakoľko žalovaný nemá v Alliaz - Slovenskej poisťovni, a.s. uzavretú poistnú zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto nevstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

4. Podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 22.1.2014 žalobca navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu s odkazom na vtedy platné ustanovenie § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď po začatí konania dňa 14.1.2014 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k prevodu práv a povinností k žalovanej pohľadávke na postupníka CONTRACTUS s.r.o., IČO 47 244 151, ktorý so vstupom do konania súhlasil. Postupník od 24.10.2014 zmenil obchodné meno a podniká pod obchodným menom TRI-Limited, s.r.o. Konajúci súd zmenu účastníka na strane žalobcu dňa 9.2.2016 pripustil uznesením 11C 281/13-77. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2016.

5. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu, ktorý bol nečinnou stranou sporu a opakovane sa na pojednávanie nedostavil napriek riadnemu predvolaniu doručovanému do sídla spoločnosti. Na pojednávaní súd vypočul žalovaného, vykonal dokazovanie listinami predloženými pôvodným žalobcom, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 35227/T a ostatnými listinami založenými v súdnom spise. Žalovaná strana skutkové tvrdenia o vzniku škodovej udalosti a o zavinení nerozporovala.

Žiadala doplniť dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok pre uplatnenie zodpovednosti za vznik škody v žalovanej výške, ktorá mala žalobcovi konaním žalovaného vzniknúť poukazujúc na to, že v súdnom spise je založená iba faktúra, ktorou autoservis fakturoval za dodanie služby a materiál s odkazom na prílohu tejto faktúry a z ktorej strana žalobcu odvodzovala žalovaný nárok čo do výšky. Žalobca túto prílohu nepredložil a neurobil tak ani po výzve súdu. Žalovaný faktúru, v ktorej absentuje špecifikácia vykonaných prác a poskytnutého materiálu, nepovažoval za dôkaz osvedčujúci žalobou uplatnený nárok čo do výšky a vyslovil pochybnosti, či autoservisom účtovaná cena opravy vozidla v celom rozsahu súvisí s odstraňovaním následkov škody spôsobenej žalovaným dňa 14.6.2012. Ďalej poukazoval na absenciu dokladu, ktorý by preukazoval, že žalobca sumu 715,32 Eur, náhrady ktorej sa v prejednávanej veci domáha, aj reálne uhradil, teda že o túto sumu sa zmenšil jeho majetok.

6. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti, vyhotoveného dňa 14.6.2012, súd zistil, že dňa 14.6.2012 v čase približne o 16,15 hod Ingrid Vargová, vodič motorového vozidla MAZDA ev.č. J. XXX Z., nedobrzdila a narazila do motorového vozidla NISSAN PRIMERA ev.č. K. XXX Q., ktoré viedol vodič C.. I. T. a ktoré stálo na „stopke“ na križovatke Jantárová/Rusovská cesta v smere na Námestie hraničiarov v Bratislave. S poškodeným bol spísaný Záznam o nehode a udalosť bola škodcom ( žalovaným ) nahlásená poisťovni AXA. Polícia k nehode nebola volaná. Podľa zápisu v oznámení o vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle NISSAN PRIMERA bol nárazom poškodený zadný nárazník, podbehy, batožinový priestor, dvere kufra, zadné svetlá, blatníky. Poškodený žiadal náhradu škody, škodca považoval nárok poškodeného za oprávnený. Vznik škodovej udalosti bol škodcom s odkazom na poistnú zmluvu č.

XXXXXXXXXX poisťovni AXA pojišťovňa, a.s., pobočke Bratislava, v ktorej bola táto škodová udalosť evidovaná pod č. XX.XXXXX.XXXXXXX. Oslovená poisťovňa listom zo dňa 27.9.2012 W. T. oznámila, že uplatnený nárok na náhradu škody za vzniknuté poškodenie vozidla NISSAN PRIMERA odkladajú bez náhrady, nakoľko označený vinník dopravnej nehody T. E. - back it upl nemá zjednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu u AXA poisťovne, a.s. a súčasne ju so svojimi nárokmi odkázali na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov ( č.l. 8 v súdnom spise ). Z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. listom zo dňa 2.1.2013 oznámila W. T., že poukáže náhradu škody za poškodenie vozidla K. XXX Q. vo výške 1.508,11 Eur. Náhrada škody bola stanovená v súlade s § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou v čase škodovej udalosti v sume 2.108,11 Eur a hodnotou 600 Eur použiteľných zvyškov. Škoda na poškodenom vozidle bola likvidovaná ako totálna škoda, pretože kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie ako všeobecné hodnota vozidla v čase poistnej udalosti. G. T. - servis, IČO 17 526 477 ako dodávateľ vystavil odberateľovi W. T. za opravu vozidla NISSAN PRIMERA ev.č.K.-XXX Q. dňa 29.6.2012 faktúru č. 2012078 v sume 2.220,32 Eur, na základe ktorej po odpočítaní preddavku v sume 1.505 Eur mal odberateľ ( poškodený žalobca ) doplatiť vykonávateľovi opravy sumu 715,32 Eur.

7. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, škodovou udalosťou je skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu, prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická soba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

Podľa § 15 citovaného zákonného ustanovenia náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823 Občianskeho zákonníka ) a je povinný tento nárok preukázať (§ 799 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 24 ods.2 citovaného zákona Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona ( ods. 3). Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona ( ods.5).

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že motorovým vozidlom MAZDA ev.č. J. XXX Z., ktorého vlastníkom bol v čase poistnej udalosti T. E. - BACK IT UP! Backline Solutions, IČO 41632664 a vodičom W. E. (žalovaná), bola spôsobná škoda tak, ako je popísaná v oznámení o vzniku škodovej udalosti zo dňa 14.6.2012. V konaní ostalo nesporné, že 14.6.2012 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle NISSAN PRIMERA ev.č. K. XXX Q., vlastnícky patriacom W. T.. Nesporné tiež zostalo, že vodičom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, bola žalovaná. Tiež zostalo nesporné, že škodca škodovú udalosť poisťovni nahlásil a poškodenému bola dňa 2.1.2013 poisťovateľom poukázaná suma 1.508,11 Eur titulom náhrady skutočnej škody, ktorá mu bola škodovou udalosťou spôsobená poškodením motorového vozidla. Rozsah náhrady škody poškodený vo vzťahu k poisťovni, ktorá plnenie titulom náhrady škody poskytla, nenamietal.

9. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu svojím zavineným konaním spôsobil škodu vo výške 2.220,32 Eur, ktorú vyvodzoval z faktúry č. XXXXXXX vystavenej autoservisom, z ktorej suma 1.508,11 Eur bola už uhradená poisťovňou a zvyšná suma 712,02 Eur zodpovedným subjektom uhradená nebola. V danej veci ide teda o nárok na náhradu škody uplatnený proti tomu, kto škodu spôsobil. Súd uzavrel, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú v dôsledku dopravnej nehody, a to titulom subjektívnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, ako aj z titulu objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zodpovednosť za vzniknutú škodu uznal. Škoda na motorovom vozidle vlastnícky patriaceho pôvodnému žalobcovi W. T. bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla MAZDA ev.č. J. XXX Z., na ktoré nebolo u AXA poisťovne, a.s. zjednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia sú prevádzka motorového vozidla, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a škodou. Možno teda uzavrieť, že motorové vozidlo MAZDA ev.č. J. XXX Z. bolo príčinnou udalostí majúcich za následok vznik škody.

10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky druhy spôsobenej škody. Osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci, upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody, je však ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným). Podľa ustálenej judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení alebo zničení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu (viď R 55/1971). Pri škode, spôsobenej na opotrebovaných veciach, treba zistiť všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia (porovnaj R 27/1977). Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Treba dodať, že potvrdenie správnosti podstaty výpočtu skutočnej škody spôsobenej úplným zničením motorového vozidla, pri ktorom sa od časovej ceny motorového vozidla odpočíta hodnota zvyškov poškodeného vozidla, vyplýva tiež z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. z n. 5 Cdo 120/2007 a sp. zn. 1 Cdo 226/2005. V prejednávanej veci Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov poukázala poškodenému náhradu škody, pri likvidácii škody z poistnej udalosti zo dňa 14.6.2012 postupovala v zmysle vyššie uvádzaného, keď škoda bola likvidovaná ako totálna Skutočná škoda ustálená vyššie uvedeným spôsobom bola poškodenému riadne uhradená. Spôsob likvidácie škody poisťovateľom ani jeho postup pri výpočte skutočnej škody stranami sporu namietaný nebol. V danom prípade žalobcovi bola spôsobená škoda pri dopravnej nehode na jeho motorovom vozidle, a to bez toho, aby žalobca túto dopravnú nehodu akýmkoľvek spôsobom zavinil, teda bez toho, aby sa žalobca akýmkoľvek spôsobom o vznik škody pričinil alebo ju spôsobil. Následne mala byť vykonaná oprava tohto vozidla tak, aby sa vozidlo dostalo do stavu, v akom bolo pred poškodením, čo umožňuje aj ustanovenie § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preukázanou škodou, ktorá žalobcovi vznikla poškodením jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode, a teda skutočnou škodou, by boli preto náklady, ktoré za vykonanú opravu musel žalobca uhradiť, teda cena vykonanej opravy. Žalobca na preukázanie nároku na náhradu škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode predložil faktúru č. 2012078 z 29.6.2012, ktorou bol žalobcovi autoservisom účtovaný materiál a vykonané práce pri oprave motorového vozidla NISSAN PRIMERA ev.č. K. XXXCK ( č.l. 10 v súdnom spise ) a podľa

ktorej vyúčtovaná cena opravy v sume 2.220,32 Eur bola uhradená len preddavkom v sume 1.505 Eur, teda o žalovanú sumu 715,32 Eur menej. Z predmetnej faktúry však nebolo zrejmé, z čoho pozostáva celková fakturovaná suma, teda v čom spočívajú náklady na opravu vozidla.

Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ktoré konkrétne práce boli v súvislosti s opravou poškodeného vozidla vykonané, aký materiál bol pri oprave použitý, teda nebolo možné na námietku žalovanej preskúmať primeranosť vykonaného rozsahu opravy v súvislosti s odstraňovaním následkov škody spôsobenej na vozidle, za ktorú žalovaná zodpovedá. Žalobca nepreukázal, že sumu 715,32 Eur ako doplatok ceny opravy, reálne zaplatil a kedy túto platbu vykonal. Z faktúry bolo zrejmé iba zaplatenie preddavku na opravu v sume 1.505 Eur, avšak v tomto rozsahu bola už poškodenému náhrada škody poskytnutá poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z poverenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá titulom náhrady škody poskytla sumu 1.508,11 Eur. Na splnenie povinnosti produkovať dôkazy o vzniku škody v žalovanej výške, ktorá žalobcovi mala vzniknúť, bol žalobca súdom vyzvaný. V tomto smere si žalobca povinnosť, ktorú mu súd v priebehu konania uložil, nesplnil. V čase začatia konania mal žalobca podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Žalobcu v prejednávanej veci zaťažovala procesná zodpovednosť za preukázanie vzniku škody v žalovanej výške. Bolo teda v jeho záujme, aby túto skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva a ním v konaní tvrdenú preukázal tak, aby ju súd uznal ako pravdivú a dôvodnú. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie predpokladá, prvé tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako splnené. Aj podľa článku 8 Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípmi hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Priamym dôsledkom dopravnej nehody bolo poškodenie motorového vozidla žalobcovi W. T.. Žalobcovi nesporne vznikla škoda poškodením motorového vozidla pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil a za ktorú subjektívne zodpovedá žalovaná. Škoda v rozsahu 1.508,11 Eur bola žalobcovi nahradená, vznik škody v žalovanej výške 715,32 Eur, ktorej náhrady sa v prejednávanej veci domáhal, žalobca podľa záveru súdu relevantným spôsobom nepreukázal. Za takýto dôkaz bez ďalšieho súd nepovažoval faktúru č. 2012078 zo dňa 29.6.2012 v znení, ako je založená na č.l. 10 v súdnom spise. Keďže žalobca nepreukázal vznik škody v rozsahu žalovaného nároku, súd žalobu zamietol. Rozhodol na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 po dokazovaní vykonanom dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, t.j. osvedčením o evidencii vozidla, oznámením o vzniku škodovej udalosti - škodca, vybavením nároku na náhradu škody zo dňa 27.9.2012, oznámením poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 2.1.2013, faktúrou č. 2012078, splatnou 9.7.2012 predloženou bez prílohy, na ktorú odkazoval popis predmetu fakturácie, ako aj dôkazmi označenými a predloženými žalovanou, t.j. oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 2.1.2013, návrhom na mimosúdne riešenie a žiadosť o dobrovoľnú úhradu zo dňa 18.3.2013, odpoveďou na návrh zo dňa 7.5.2013. Iné dôkazy strany sporu nežiadali vykonať. V prejednávanej veci nebolo povinnosťou súdu zabezpečiť a vykonávať dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli. Žalobca si tak svojou procesnou nečinnosťou odňal reálnu a efektívnu možnosť konať pred súdom, najmä dôkazne argumentovať prejednávanú právnu vec a uplatňovať si svoje práva priznané mu ako strane sporu Civilným sporovým poriadkom. 11. Žalovaná strana sporu upriamujúc pozornosť súdu na okolnosti postúpenia žalovanej pohľadávky novému veriteľovi mala za to, že pohľadávka žalobcu v čase jej postúpenia ani neexistovala. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2014 vzhľadom na jej obsah považovala za právny úkon špekulatívneho charakteru, čo vyvodzovala najmä z ustanovení o odplate za postúpenie pohľadávky a zo skutočnosti, že postupníka zastupoval vodič poškodeného vozidla, zainteresovaný v tejto prejednávanej veci ako aj na škodovej udalosti, na oprave vozidla i na komunikácii so žalovanou vo veci dobrovoľnej úhrady žalobou vymáhanej náhrady. V súvislosti s uplatnenou námietkou súd uvádza, že pôvodný žalobca, poškodený škodovou udalosťou zo dňa 14.6.2012, uzavrel so žalobcom označeným v záhlaví tohto rozsudku s odkazom na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávky z nároku na náhradu škody vo výške 715,32 Eur, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový

veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka. Vychádzajúc z dikcie zákona, postúpiť možno "pohľadávku" a nie pohľadávku spornú, či fiktívnu, domnelú alebo neistú. Ak postupca postúpi problematickú pohľadávku a postupník sa nepresvedčí u dlžníka, či ide o bezproblémovú pohľadávku, ale ju považuje za pravú, nič nebráni, aby uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ak iné prekážky uvedené v zákone tomu nebránia. Ostávajú mu však práva podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zmenu v osobe žalobcu dňa 9.2.2016 pripustil s odkazom na vtedy platné ustanovenie § 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, vychádzajúc z toho, že počas súdneho konania môže dôjsť k tomu, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bude postúpená. Podľa názoru súdu pohľadávka môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Záväzok (záväzkový vzťah) spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom. Súd sa stotožnil s právnym záverom vysloveným v tejto otázke v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006,sp. zn.1 Obdo V 13/2005 a dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2014 bola platne uzavretá, keďže obsahovala všetky podstatné náležitosti tak ako ich predpokladajú ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na platnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky by nemala vplyv ani skutočnosť, že predmetom postúpenia by bola neexistujúca pohľadávka, lebo existencia pohľadávky nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak by v konaní vyšlo najavo, že pohľadávka postúpená za odplatu neexistuje, táto skutočnosť by nemala za následok neplatnosť zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky. V takom prípade by sa dalo postupovať podľa § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom ustanovení je upravená osobitná zodpovednosť postupcu za existenciu postúpenej pohľadávky. Súd mal za nesporné, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2014 spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti, ktoré od nej zákon vyžaduje. Preto bol použitý § 92 ods. 2 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého vyplýva, že ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Vychádzajúc z úvah uvádzaných v tomto odseku preto žalovanou stranou uplatnená námietka nebola spôsobilá pre záver o nedostatku aktívnej legitimácie na strane postupníka, v procesnej pozícii žalobcu. 12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa prvej výrokovej vety tohto rozhodnutia bol žalovaný v spore plne úspešný. Miera jeho úspechu tak predstavuje 100%. V tomto rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).