Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8T-47-2016.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 16.09.2016 takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku s použitím § 86 písmeno a) Trestného zákona
o s l o b o d z u j e
obžalovaného
A. X., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom E. A. nad K., Y. XXX/X
spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 400/2016 ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že hoci je ako otec povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod č. k. 5P/306/2009-112 zo dňa 15.08.2011, právoplatného dňa 14.09.2011 platiť výživné na svojho maloletého syna A. X., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50,- € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. X., trvale bytom B. nad K., I. XXX/XX, si svoju vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne a za obdobie od júna 2015 do dnešného dňa mu vznikol dlh na nezaplatenom výživnom vo výške 320,- €, pričom v rozhodnom období bol zamestnaný, od 02.11.2015 do 08.03.2016 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený z dôvodu nespolupráce a počas tohto obdobia mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti.
Súd obžalovaného oslobodzuje, pretože zanikla trestnosť činu.
odôvodnenie:
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci nedostavil napriek tomu, že dňa 08.09.2016 bol upovedomený o termíne hlavného pojednávania, t.j. bol naň riadne a včas predvolaný a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, obžalovaný sa mal možnosť v prípravnom konaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné bez súčinnosti obžalovaného pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom
pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne A. X. a prečítaním spisového materiálu.
Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol: „So svojou manželkou A. X. mám syna A. X., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého som rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/306/2009-112 zo dňa 15.08.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 14.09.2011 zaviazaný prispievať výživným a to sumou 50,- Eur mesačne, ktoré som povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. X., nar. 23.XX.XXXX, trvale bytom B. nad K., I. XXX/XX, čoho som si plne vedomý. Vyživovaciu povinnosť v období od mesiaca jún 2015 do dnešného dňa , t.j. dňa 08.08.2016 som si plnil nasledovne tak, že A. X. za obdobie od mesiaca jún 2015 do dnešného dňa, t.j. 08.08.2016 poslal peniaze na syna takto v mesiaci jún 2015 som jej neposlal peniaze, pretože syn býval u mňa, v mesiaci júl a august 2015 cez prázdniny a v mesiaci september 2015 bol syn tiež u mňa, chodil do školy na ul. F. v E. A. nad K., tak som peniaze neposielal. Obdobie od mesiaca október 2015 až november 2015 si nepamätám, či som poslal peniaze, v decembri som dal synovi do ruky 100,- Eur, od mesiaca január 2016 do mesiaca marec 2016 som neposlal žiadne peniaze, pretože som nepracoval, nemal som peniaze. V mesiaci apríl 2016 až jún 2016 som poslal za každý mesiac sumu 50,- Eur, spolu 150,- Eur, za mesiac júl 2016 do dňa 08.08.2016 som poslal sumu 50,- Eur, o čom predkladám poštové poukážky. V uvedenom období som brigádoval vo firme M. v Trenčíne a to od dňa 01.07.2015 do mesiaca december 2015. Mal som príjem 20,- Eur na deň. Od januára 2016 do marca 2016 som bol nezamestnaný. Bol som prihlásený aj na Úrade práce v Novom Meste nad Váhom ako nezamestnaný. Poberal som podporu vo výške 250,- Eur. Znova som sa zamestnal v mesiaci apríl 2016 vo firme M. v Nitre, ul. E. číslo uviesť neviem. Tu pracujem na zmluvu do dnešného dňa, t.j. 08.08.2016, kde mám príjem 550,- Eur, ale mám exekúciu, čo mi strhávajú, tak mi chodí na účet 400,- Eur. Dlžnú sumu vo výške 320,- Eur som ochotný zaplatiť. So synom sa stretávam, kupujem mu darčeky, od syna má vedomosť, že dala mama do záložne tablet, ktorý som synovi kúpil.“
Svedkyňa A. X. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Čiastku, ktorú obžalovaný dlžil na výživnom, tak k dnešnému dňu v plnom rozsahu uhradil. Obžalovaný mi poslal čiastku 320,- Eur, túto čiastku som si už aj vyzdvihla v banke zo svojho účtu. Momentálne bývam v spoločnej domácnosti so svojím synom a ďalším synom v podnájme v Nemšovej. Môj druhý syn už má 18 rokov a jeho otcom nie je obžalovaný. Ja pracujem v spoločnosti P. v B. už asi 3 mesiace. Môj čistý priemerný mesačný príjem je 320,- Eur. Bola som schopná zabezpečiť všetky základné potreby pre svojho syna aj napriek tomu, že si obžalovaný riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa aj vďaka pomoci môjho staršieho syna, ktorý už pracuje. Úrad práce som nepožiadala o vyplácanie náhradného výživného.“
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS Nové Mesto n/ Váhom, rodný list, potvrdenie o návšteve školy, poštové peň. poukazy, správy ÚPSVaR Nové Mesto n/ V, správa Soc. poisťovne Trenčín, odpis z RT a potvrdenie o vklade v hotovosti.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku stal, a že tohto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom (dodatočné uhradenie dlžného výživného v konaní pred súdom). Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedkyne A. X. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo síce nepochybne preukázané, že obžalovaný nebol vo väčšej časti inkriminovaného obdobia zamestnaný, nešlo však v zásade po zohľadnení jeho majetkových pomerov, či jeho plnej spôsobilosti vykonávať
prácu o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatovali aj občianskoprávne súdy. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávnych súdov o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám tohto dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam druhého rodiča, t. j. matky, svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou u maloletého dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako určili občianskoprávne súdy, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaný ani v podstate zásadným spôsobom nespochybňoval výšku tohto dlhu. Na základe uvedeného preto predmetný skutok po právnej stránke napĺňa v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti skutkovej podstaty trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka a súčasne aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to nepriamy. Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu riadne neplnil.
Na hlavnom pojednávaní bolo ešte napokon preukázané uhradenie dlžného výživného obžalovaným za predmetné obdobie až do dňa, kedy bol vyhlásený tento rozsudok. Uvedené bolo preukázané najmä oboznámenými listinnými dôkazmi a výsluchom svedkyne.
Podľa ustanovenia § 86 písmeno a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy (§ 207 Trestného zákona) zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Pretože podmienky ustanovenia § 86 písmeno a) Trestného zákona boli zo strany obžalovaného splnené a súd nezistil, že by protiprávne konanie obžalovaného malo trvalo nepriaznivé následky (matka detí zabezpečila pre svojho syna základné potreby aj napriek riadnemu neplneniu si vyživovacej povinnosti obžalovaným), oslobodil obžalovaného podľa § 285 písmeno f) Trestného poriadku spod skutku pre uvedený trestný čin. Úhradou dlžného výživného zanikla trestnosť činu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.