Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/268/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 zastúpeného Fridrich Paľko s. r. o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 813,51 Eur titulom majetkovej škody a sumy 762,70 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/268/2012.

2. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 560,01 Eur titulom majetkovej škody a sumy 132 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/269/2012.

3. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 392,53 Eur titulom majetkovej škody a sumy 678,51 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/270/2012.

4. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 923,75 Eur titulom majetkovej škody a sumy 584,75 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/274/2012.

5. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 335,61 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/277/2012.

6. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 538,45 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti

so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/278/2012.

7. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 604,83 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/280/2012.

8. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 167,81 Eur titulom majetkovej škody a sumy 233,56 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/283/2012.

9. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 096,65 Eur titulom majetkovej škody a sumy 619,33 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/284/2012.

10. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 13C/268/2012-8 zo dňa 8.10.2012 súd spojil vec vedenú na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 13C/268/2012 s vecami vedenými na Okresnom súde Košice I pod spisovými značkami: 13C/269/2012, 13C/270/2012, 13C/274/2012, 13C/277/2012, 13C/278/2012, 13C/280/2012, 13C/283/2012 a 13C/284/2012 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spisovou značkou 13C/268/2012. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012.

11. O námietke zaujatosti voči Okresnému súdu Košice I (nakoľko ide o súd, ktorý vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované žalobou), ktorú vzniesol v žalobách žalobca rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5NcC/81/2012-27 dňa 22.10.2012 tak, že sudkyňa JUDr. Blažena Szpyrcová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci 13C/268/2012 Okresného súdu Košice I.

12. V žalobe (konanie vedené pôvodne pod spisovou značkou 13C/268/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9041720) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníkom Y. M., nar. XX.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 11747/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii až dňa 22.3.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 230 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 3 813,51 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 762,70 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V danom prípade sa teda žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona 514/2003 Z. z.

13. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/269/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9041658) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníčkou B. O., nar. XX.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 15821/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 278 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 560,01 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 132 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V danej veci si žalobca uplatňoval svoj nárok podľa zákona č.514/2003 Z.z.

14. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/270/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 901300012) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníčkou P. P., nar. XX.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 11484/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.3.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 235 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške 3 392,53 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 678,51 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy a majetkovej škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

15. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/274/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 900400261) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníkom Š. A., nar. X.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 11524/2011. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24.10.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 126 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške 2

923,75 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 584,75 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa svojho nároku domáhal podľa zákona č.514/2003 Z.z.

16. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/277/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 904100006) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníčkou P. F., nar. X.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 16889/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 182 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 125 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 335,61 Eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôveru v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I si žalobca uplatňoval podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto žalobe žalobca poukázal aj na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia a to tak, že dňa 2.7.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času, 23.9.2009 opätovne spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, pričom zopakoval svoju námietku vo vzťahu k porušovaniu jeho práv márnym uplynutím času, dňa 13.11.2009 spísal a podal ďalšiu žiadosť o informáciu o stave konania a opätovne namietal porušovanie svojich práv, dňa 25.2.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania - podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní a to v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu. Žalobca poukázal na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca svoj nárok voči žalovanému uplatňoval podľa zákona č.514/2003 Z. z.

17. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/278/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9013000113) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníkom H. O., nar. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 15312/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 292 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve

v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 538,45 Eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom, stratu dôveru v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Aj v tomto konaní upozornil žalobca, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primel porušovateľa k vydaniu rozhodnutia a to konkrétne písomne dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, kde požadoval informáciu o stave konania, pričom opakovane vznášal námietku vo vzťahu k porušovaniu jeho práv márnym uplynutím času. V tomto konaní sa žalobca domáhal žalobou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

18. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/280/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9131020) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníkom U. W., nar. X.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 7793/2011. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.4.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 328 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 604,83 Eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. V tejto veci upozornil žalobca, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primel porušovateľa k vydaniu rozhodnutia a to písomne dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011, kde opakovane žiadal o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času. V danom prípade sa žalobca domáhal podanou žalobou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I v zmysle zákona 514/2003 Z. z.

19. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/283/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 900500158) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníkom Ľ. W., nar. X.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 6645/2011. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 89 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňoval náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške 1 167,81 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 233,56 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa v danom prípade žalobou domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorou mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

20. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/284/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 900100037) navrhol podľa exekučného poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere dlžníčkou Y. M., nar. XX.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 18346/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 148 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňoval náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 3 096,65 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 619,33 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V danom prípade sa žalobca domáhal podanou žalobou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

21. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a to jednak v súvislosti so zmätočnosťou podania, keď v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napríklad že sú zmätočne označení povinní, odlišne sú uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zdôraznil, že tvrdenia žalobu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám žalobca uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu. Okrem toho kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škody.

22. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku žalobu na náhradu škody. Poukázal na to, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti a pokiaľ žalovanému prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli doručené, žaloba nebola podaná po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr a teda žalovaný má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný zdôraznil tiež, napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne nároky prerokovať. Žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR spisovej značky I ÚS/16/2002 z čoho vyvodil záver, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. V súvislosti s ustanovením § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná

príslušným orgánom, pričom táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Žalovaný tiež poukázal na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Žalovaný k vyčíslenej škode poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk, a že požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecné uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové. K nemajetkovej ujme zdôraznil, že náhradu nemajetkovej ujmy nepodložil žalobca akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou, pričom žalobca tiež opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Záverom poukázal žalovaný na to, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.

23. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

24. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 12Er/2041/2010 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči povinnej Y. M., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie 896 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 11744/2010. V zápisnici o návrhu na vykonanie exekúcie spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 4.8.2010 navrhol oprávnený vykonať exekúciu na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a. s. č. k. SR 03722/10 zo dňa 13.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.2010 a vykonateľnosť dňa 24.6.2010. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 12Er/2041/2010, pričom súd v predmetnej veci uznesením č. k. 12Er/2041/2010-34 zo dňa 21.4.2011 exekúciu zastavil a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

25. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 37Er/2540/2010 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči povinnému B. O., nar. XX.X.XXXX na vymoženie sumy 130,77 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci bola súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 15821/10. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.12.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 06883/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 23.8.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 27.9.2010 a vykonateľným dňa 30.9.2010. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 37Er/2540/2010, pričom súd v predmetnej veci uznesením zo dňa 21.6.2011 č. k. 37Er/2540/2010-11 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2011. Následne uznesením zo dňa 20.9.2011 bola exekúcia zastavená; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011.

26. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 12Er/1946/2010 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči povinnej P. P.Č., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie sumy 804 Eur s príslušenstvom, pričom exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 11484/10. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.9.2010 došlo súdu dňa 30.9.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02913/10, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 29.4.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 7.6.2010 a vykonateľným 10.6.2010. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 12Er/1946/2010, pričom súd v predmetnej veci uznesením zo dňa 22.2.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2011. Následne uznesením č. k. 12Er/1946/2010-34 zo dňa 21.4.2011 bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2011.

27. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 20Er/3946/2011 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči povinnému Š.S. A., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 913,87 Eur s príslušenstvom, pričom v

exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka č. EX 11524/11. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 9.8.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02025/11, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a. s. a ktorý sa stal dňa 5.4.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa 26.4.2011 a vykonateľným dňa 29.4.2011. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 20Er/3946/2011, pričom súd v predmetnej veci uznesením zo dňa 23.9.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2011. Následne uznesením č. k. 20Er/3946/2011-14 zo dňa 21.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2012.

28. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 12Er/2457/2010 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči povinnej P.H. F., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 475 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 15212/10. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2010 došlou súdu dňa 13.12.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 06689/10, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 2.8.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 23.8.2010 a vykonateľným dňa 26.8.2010. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 12Er/2457/2010, pričom súd v predmetnej veci uznesením zo dňa 28.2.2014 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2014. Voči tomuto uznesenie podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 14CoE/377/2015-64 zo dňa 30.11.2015, ktorým odmietol odvolanie súdneho exekútora. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2016.

29. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 37Er/2457/2010 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči povinnému H. O., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 1 000,57 Eur s príslušenstvom, pričom exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 15312/10. Oprávnený navrhol exekúciu na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadená zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. č. k. SR 06156/10 zo dňa 21.7.2010, právoplatný 23.8.2010 a vykonateľný dňa 26.8.2010. Uznesením zo dňa 21.6.2011 tunajší súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2011. Okresný súd Košice I v exekučnej veci ďalej vydal uznesenie dňa 20.9.2011, ktorým bolo exekučné konanie zastavené.

30. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 16Er/3606/2011 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči povinnému U.D. W., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 1 767,89 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 7793/11. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26.7.2011 došlou súdu dňa 4.8.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.4.2011 spisová značka SR 03545/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.5.2011 a vykonateľnosť dňa 12.5.2011. Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 16Er/3606/2011-10 zo dňa 23.2.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

31. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 20Er/2681/2011 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči povinnému Ľ.J. W., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 338 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 6645/11. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 1.6.2011 došlou súdu dňa 10.6.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 15318/10, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 23.2.2011 a ktorý sa stal právoplatným

dňa 14.3.2011 a vykonateľným 17.3.2011. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 20Er/2681/2011. Uznesením zo dňa 27.6.2011 č. k. 20Er/2681/2011-10 dňa 27.6.2011 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2011. V predmetnej exekučnej veci bolo exekučné konanie zastavené uznesením zo dňa 27.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2011.

32. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 16Er/203/2011 súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identicky so žalobcom) voči povinnej Y.W. M., nar. XX.X.XXXX, pričom v exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 18346/2010. Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 16Er/203/2011-10 zo dňa 7.4.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2011. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

33. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

34. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

35. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

36. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

37. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 ods. 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

38. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bodu 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

39. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť zákon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škody.

40. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 1.1.2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len v výsledkov vybavenie sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodli o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

41. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

42. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c), písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

43. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c), písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

44. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

45. Podľa článku 127 ods. 1 Ústavy SR ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

46. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej čiastky titulom majetkovej škody a titulom nemajetkovej ujmy v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučných súdov v predmetných exekučných veciach, pričom ako zo žalôb vyplýva, k nesprávnemu úradnému postupu exekučných súdov malo dôjsť v dôsledku toho, že exekučné súdy rozhodli o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí zákonom stanovenej doby.

47. Je nepochybné, že v danom prípade ide o uplatnenie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov, v súvislosti so zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú orgánmi pri

výkone verejnej moci. Takto uplatnená náhrada škody má svoj základ v článku 46 ods. 3 Ústavy SR, pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva. Predmetné právo na náhradu škody nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

48. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nesprávneho úradného postupu sú: 1) existencia nesprávneho úradného postupu, 2) existencia škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

49. Napriek tomu, že pojem nesprávneho úradného postupu nie je v zákone výslovne definovaný, vychádza právna teória a súdna prax z toho, že ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom predpokladá také prípad vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov, než rozhodovacou (Rc 116/1999), najmä vady v spôsobe vedenia konania.

50. Právna úprava ustanovenia § 9 zákona 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 uvádza, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Obchodným spôsobom táto právna úprava platí aj v súčasnosti (s účinnosťou od 1.1.2013).

51. V predmetnom prípade možno ustáliť, že nesprávny úradný postup mal spočívať v porušení povinnosti exekučného súdu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, a to pokiaľ ide o rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia v exekučnom konaní. Súd sa v tomto prípade nezhoduje s tvrdením žalobcu o tom, že v danom prípade nesprávny úradný postup spočíval v porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pretože Exekučný poriadok pre súd ustanovuje lehotu iba vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým je udelenie poverenia na základe podanej žiadosti súdneho exekútora, čo však nie je prípad predmetného exekučného konania. Pri tomto závere súd vychádza z ustálenej súdnej praxe o tom, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/102/2013 zo dňa 13.2.2013). Preto skutočnosť, že exekučný súd pristúpil k preskúmaniu formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, ešte nemožno považovať za nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní. V tomto kontexte je potrebné posúdiť aj postup exekučného súdu v zmysle príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, ale tiež osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na základný záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, čo si vyžaduje logicky primeranú dobu. Okrem toho vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresnými súdmi, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, tak ako to konštatuje Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach, závery ktorých rozhodnutí sú plne aplikovateľné na predmetný prípad a z ktorých súd cituje napr. rozhodnutie sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.4.2013: „V posudzovanom prípade je významná, priam kľúčová skutočnosť, že sťažovateľka pre okresným súdom iniciovala značne vysoký počet exekučných konaní (ide o stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Ústavný súd konštantne judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, respektíve štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní. Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v

tom prípade, že by a prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie [napr. II. ÚS 48/96, I. ÚS 39/00, III. ÚS 425/2012, mutatis mutandis Buchholz proti Nemecku (rozhodnutie komory, 6. Máj 1981, č. 7759/77, § 51 a § 61); Zimmermann a Steiner proti Švajčiarsku (rozhodnutie komory, 13. Júl 1983, č. 8737/79, § 29, § 30), pozri aj KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. Praha: C.H. Beck, 2012, s. 710, s. 715. ISBN 978-80-7400-365-3. ]. Ústavný súd však konštatuje, že danú judikatúru vytvoril po vzore Európskeho súdu pre ľudské práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach. Nešlo teda (dosiaľ) o situácie, keď jeden žalobca stovkami až tisíckami podaní prispel k zaťaženosti súdu, a teda k dlhšej dobe rozhodovania , aj sám. Už uvedená doktrína absencie možnosti liberácie z dôvodu zaťaženosti aj naďalej plne platí, avšak v prípadoch relevantne odlišných od prerokúvanej veci (porovnaj proces argumentácie nazývaný odlíšenie, ang. distinguishing, v common law v KÜHN, Z., BOBEK, M., POLČÁK, R. a kol. Judikatura a právní argumentace. Praha: Auditorium, 2006, s. 22, s. 29. ISBN 80-903786-0-9.). V prípadoch obdobných prerokúvanej veci sa táto doktrína modifikuje do podoby reflektovanej v tomto rozhodnutí. Pre súčasný prípad a prípady obdobné, kde ako už ústavný súd uviedol, jediná sťažovateľka iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typovo obdobných vecí, je nevyhnuté vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná, a kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. Povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľky. V takýchto prípadoch je možné z ústavného hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Vzhľadom na uvedené, prihliadajúc na všetky okolnosti posudzovaných prípadov, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd postupom v označených konaniach sťažovateľky neporušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Obdobné práva účastníkov iných konaní pred okresným súdom totiž nemôžu bez ďalšieho ustúpiť už identifikovaným právam sťažovateľky. Okresný súd je preto povinný zvoliť vyvážený prístup k ochrane týchto práv tak vo vzťahu k sťažovateľke, ako aj vo vzťahu k účastníkom iných konaní. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.“

52. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že pokiaľ nesprávny úradný postup súdu má spočívať v zbytočných prieťahoch v konaní, prípadne v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v jeho nečinnosti, pre takéto prípady súd, ktorý rozhoduje o zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., sám v takomto konaní nemôže posudzovať, či na strane orgánu verejnej moci došlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Aktuálna právna úprava pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu odkazuje na výsledky vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré ma za následky prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

53. Z dôvodnej správy k predmetnému ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva: „Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa tých troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I.ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne

príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, môže byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencií prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom“. Napriek tomu, že ide o novelu zákona, ktorou bol zmenený zákon č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2013, súd má za to, že napriek absencii tejto výslovnej právnej úpravy v predmetnom zákone, je potrebné sa riadiť týmito závermi a touto aktuálnou právnou úpravou a to z dôvodu, že už pred predmetnou novelou platili čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, tiež čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a tiež príslušná právna úprava upravujúca postup príslušných orgánov pri podávaní sťažností na prieťahy, príslušná právna úprava upravujúca disciplinárne konanie v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní a podobne. Preto možno vyvodiť, že súd, ktorý posudzuje odôvodnenosť nároku uplatneného titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. zákonné predpoklady pre úspešné posúdenie nároku, sám neposudzuje, či v danom prípade namietané rozhodnutie je nezákonné alebo, či na strane orgánu pri výkone verejnej moci išlo o nesprávny úradný postup, pretože na to nie je oprávnený. V prejednávanom prípade žiadnym z oprávnených orgánov neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, respektíve nesprávny úradný postup exekučného súdu, preto žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívne stanovených zákonných predpokladov úspešnosti tohto nároku, na základe čoho z pohľadu hospodárnosti konania bolo nadbytočným zaoberať sa splnením ďalších zákonných predpokladov tohto nároku. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

55. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 citovaného zákona o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strana náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. V danom prípade bol žalovaný úspešný, preto mu priznal súd právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.