Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/362/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobkyne: H.. Z. I., bytom ul. S. XXXX/X, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Mgr. Štefan Búcha, advokát, nám. M.R.Štefánika 1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, , 810 05 Bratislava, za účasti: V. B., S. XXXX/X, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 03486/2016/B625-SV/77943 zo dňa 04.01.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Mesto Žilina ako stavebný úrad vykonal dňa 10.10.2013 štátny stavebný dohľad na pozemku ďalšieho účastníka V. B., pri ktorom bolo zistené, že stavebné úpravy sa realizujú bez stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu. 2. Ďalší účastník dňa 05.02.2014 podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby: Zateplenie fasády rodinného domu, úpravy exteriéru rodinného domu Krátka 1647/3, Žilina na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/XX v kat. ú. Žilina, ktorú niekoľkokrát doplnil (23.05.2014, 24.10.2014 a 05.11.2014). 3. Stavebný úrad oznámil dňa 28.05.2014 začatie konania o dodatočnom povolení stavby účastníkom konania a dotknutým orgánom. 4. V konaní o dodatočnom povolení stavby uplatnila dňa žalobkyňa námietku, že stavba zasahuje atikou a múrikom do pozemkov vo vlastníctve, tvrdila, že stavebník postavil betónový plot zasahujúci do jej pozemku a žiadala uvedenie do pôvodného stavu. 5. Dňa 08.04.2015 vydal stavebný úrad rozhodnutie „o odkázaní na súd a prerušenie konania“ č. 3070/2014-16033/2015-OS-DRA. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní o dodatočnom povolení stavby uplatnila žalobkyňa námietku, ktorá vyplýva z práv k pozemkom a stavbám a o ktorej môže rozhodnúť len súd. Preto správny orgán odkázal podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona namietajúcu žalobkyňu na súd a konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona v spojení s správneho poriadku prerušil do doby právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. 6. Dňa 05.05.2015 doručila žalobkyňa Okresnej prokuratúre Žilina podnet na podanie protestu prokurátora v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu opísanom v ods. 5 odôvodnenia rozsudku z dôvodu, že podľa žalobkyne bolo rozhodnutie bolo v rozpore s , , , , , , a správneho poriadku a s , , stavebného zákona, a SR.

7. Dňa 07.07.2015 doručila Okresná prokuratúra Žilina Mestskému úradu Žilina protest prokurátora č. Pd 133/15/5511 zo dňa 03.07.2015 proti rozhodnutiu č.s. 16033/2015-OS-DRA zo dňa 08.04.2015 v zmysle a . V odôvodnení protestu prokurátora poukazujúc na , , , , , a stavebného zákona a , , , , , správneho poriadku uviedol, že stavebný úrad vydal rozhodnutie o odkázaní na súd s poukazom na stavebného zákona, avšak výrok rozhodnutia je neurčitý a nepresný, že stavebný úrad síce odkázal účastníka konania podľa povahy námietky na súd, avšak neurčil lehotu na predloženie dôkazu, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci a že pokiaľ by vyzvaný účastník konania nepredložil v určenej lehote dôkaz o podaní návrhu na rozhodnutie v spornej veci na súd, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. 8. Stavebný úrad z dôvodu, že nemienil vyhovieť protestu prokurátora v plnom rozsahu, predložil protest prokurátora dňa 20.07.2015 odvolaciemu orgánu Okresnému úradu Žilina. 9. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky vydal rozhodnutie č. OU- ZA- OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015, ktorým rozhodol tak, že podanému protestu Okresného prokurátora v Žiline č. Pd 133/15/5511 zo dňa 03.07.2015, podľa vyhovel a rozhodnutie mesta Žilina č.: 16033/2015-OS-DRA zo dňa 08.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2015 zrušil a prvostupňovému orgánu nariadil opätovne konať a rozhodnúť zákonným spôsobom. Okresný úrad Žilina sa v rozhodnutí zaoberal aj problematikou týkajúcou sa konania o dodatočnom povolení stavby a uviedol, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti vyhovel návrhu okresného prokurátora na zrušenie vydaného právoplatného rozhodnutia mesta Žilina, avšak nie z dôvodov navrhovaných okresným prokurátorom, ale z dôvodov preukazujúcich porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení Správneho poriadku. 10. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015 podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že Okresný úrad Žilina v napadnutom rozhodnutí zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 08.04.2015 v nesúlade s podaným protestom prokurátora a nad jeho rámec. 11. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 04.01.2016 žalobou napadnutým rozhodnutím č. 03486/2016/ B625-SV/77943, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015. 12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade posudzovaných stavebných úprav na rodinnom dome stavebníka (mimo zásahu do vlastníckych práv žalobkyne) sa nejednalo o občianskoprávnu námietku, ktorá by mala charakter predbežnej otázky, od posúdenia ktorej by malo závisieť rozhodnutie stavebného úradu. V danom prípade občianskoprávnou námietkou nie je stavebnotechnické riešenie konkrétnych nepovolených stavebných úprav, ale zásah časťou týchto stavebných úprav do vlastníckych práv žalobkyne. Žalovaný uviedol, že v odvolaní podanom proti rozhodnutiu okresného úradu nie je možné napadnúť samotné rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. Okresný úrad sa v konaní o proteste prokurátora stotožnil s právnym názorom okresného prokurátora v tom, že stavebný úrad konal v rozpore s Správneho poriadku, keď výrok rozhodnutia o prerušení konania formuloval nepresne, nejasne a neurčito. Pritom vychádzal z návrhov a dôvodov protestu okresného prokurátora a námietok žalobkyne voči uvedenej nepovolenej stavbe týkajúcej sa zásahu do jej vlastníckych práv, pričom dospel k záveru, že návrh okresného prokurátora na zrušenie napadnutého rozhodnutia stavebného úradu bol dôvodný. II. Žaloba a písomné podania žalobkyne 13. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.03.2016 domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 03486/2016/B625-SV/77943 zo dňa 04.01.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v rozpore s , , s , , , , , , , , , správneho poriadku, v nesúlade s stavebného zákona a s , 14. Žalobkyňa v žalobe a vo svojich písomných podaniach poukázala na to, že protestu prokurátora Okresný úrad Žilina nevyhovel v celom rozsahu, ale ho zrušil z dôvodov, ktoré neboli uvedené v proteste prokurátora, t.j. nad rámec a v rozpore s protestom prokurátora, čo nie je prípustné. Zároveň preto, že rozhodnutie zo dňa 08.04.2015, ktoré vydal stavebný úrad bolo právoplatné. Prokurátor v proteste namietal, že cit.: „Stavebný úrad vydal rozhodnutie o odkázaní na súd s poukazom na ust. Stavebného zákona, avšak výrok rozhodnutia je neurčitý a nepresný. Stavebný úrad síce odkázal účastníka podľa povahy námietky na súd avšak neurčil lehotu na predloženie dôkazu, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Pokiaľ by vyzvaný účastník konania nepredložil v určitej

lehote dôkaz o podaní návrhu na rozhodnutie v spornej veci na súd, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.“ Túto skutočnosť potvrdzuje Okresný úrad Žilina v rozhodnutí zo dňa 19.08.2015 cit.: „OU Žilina - OVBP vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti vyhovel návrhu okresného prokurátora na zrušenie vydaného právoplatného rozhodnutia mesta Žilina, avšak nie z dôvodov navrhovaných okresným prokurátorom, ale z dôvodov preukazujúcich porušenia procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení Správneho poriadku", ako aj rozhodnutie zo dňa 08.04.2015. Okresný úrad Žilina protestu prokurátora nevyhovel z dôvodov v proteste prokurátora (nebola stanovená lehota na podanie návrhu na súd) v celom rozsahu, ale z iných dôvodov, ktoré sú v rozpore s protestom prokurátora. S právnym názorom stavebného úradu sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.01.2016. 15. Žalobkyňa namietal, že tak Okresného úradu Žilina a žalovaný nepostupovali podľa , , , Odvolací orgán musí konanie o proteste prokurátora skončiť rozhodnutím podľa a Správneho poriadku a má dve možnosti - buď protestu prokurátora svojím rozhodnutím vyhovie alebo nevyhovie. Ak odvolací orgán protestu prokurátora vyhovie a na nápravu nestačí len zrušenie nezákonného rozhodnutia, správny orgán nahradí zrušené rozhodnutie vybavujúc tak protest prokurátora - novým rozhodnutím. Ak odvolací orgán nerozhodne o proteste v lehote ustanovenej v (t. j. bude nečinný), podľa na účely sa má zo zákona za to, že správny orgán protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má zo zákona tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým sa protestu prokurátora nevyhovelo a oprávňuje prokurátora podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia v zmysle , , 16. Žalobkyňa uviedol, že aj pre toto konanie sú aktuálne dôvody, ktoré uviedol v odvolaní zo dňa 23.09.2015 a dodal, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.01.2016 cit., že „Stavebný úrad nezistil rozpor s verejným záujmom ani vo vzťahu k stavebným úpravám vo vnútri rod. domu stavebníka a na vonkajšej fasáde smerom do ulice Krátka. Z projektovej dokumentácie a posúdenia polohy stavebnej úpravy balkóna v znaleckom posudku vypracovanom Ing. Matejom Sýkorom, znalcom z odboru geodézie a kartografie vyplýva, že kolmý priemet obvodu nosnej oceľovej konštrukcie balkóna nezasahuje do pozemku parc. č. XXXX/XX, ako namietala odvolateľka", čo vyvracia „Znalecký posudok 1/2015, doplnok č. 1 zo dňa 09.03.2016. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 06.06.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 18. Podľa žalovaného žalobkyňa rozhodnutiami napadnutými v žalobe dotknutá na svojich právach v zmysle ustanovenia Uvedené ustanovenie treba nevyhnutne vykladať v spojitosti s , podľa ktorého ten, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak (viď rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.02.2015). Žalobkyňa podala podnet na prokuratúru, na základe ktorého bol vydaný protest prokurátora, ktorému bolo vyhovené rozhodnutím Okresným úradom Žilina tak, že rozhodnutie stavebného úradu bolo zrušené. Žalobkyňa nepreukázal, že napadnutým rozhodnutím alebo postupom žalovaného bola ukrátená na svojich právach, nakoľko zrušenie rozhodnutia stavebného úradu chcela svojim konaním dosiahnuť. 19. Okresný prokurátor na podnet žalobcu preskúmal zákonnosť postupu stavebného úradu v predmetnej veci, pričom konštatoval porušenie zákona pri vydávaní predmetného rozhodnutia stavebného úradu najmä v tom, že výrok rozhodnutia s poukazom na ustanovenie a Stavebného zákona a , a Správneho poriadku je neurčitý a nepresný, a pokiaľ stavebný úrad odkázal účastníčku konania podľa povahy námietky na súd, mal určiť lehotu na predloženie dôkazu, že na súde bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Okresný prokurátor vyslovil názor, že v takom prípade pokiaľ by vyzvaný účastník nepredložil v určenej lehote dôkaz o podaní návrhu na rozhodnutie v spornej veci na súd, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. 20. Okresný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhov a dôvodov protestu, ako aj napadnutého rozhodnutia stavebného úradu č. 3070/2014- 16033/2015- OS-DRA zo dňa 08.04.2015 s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým so stavebným zákonom, správnym poriadkom a dospel k záveru, že návrh okresného prokurátora na zrušenie napadnutého rozhodnutia stavebného úradu bol odôvodnený, nakoľko pri jeho vydávaní bol porušený zákon, keďže dôvody prerušenia konania tak, ako ich uviedol stavebný úrad v rozhodnutí, nie sú v súlade so zákonom. Následne žalovaný na základe odvolania žalobcu

proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina preskúmal v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Žilina spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci z hľadiska, či Okresný úrad Žilina mal alebo nemal protestu okresného prokurátora vyhovieť, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, vyhlášky č. a Správneho poriadku, vyhodnotil dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Žilina, ako aj dôvody uvedené v odvolaní a v rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutia stavebného úradu a vyhovené tak protestu prokurátora, zodpovedá v celom rozsahu zákonu. 21. K námietke žalobkyne, že protestu prokurátora nebolo vyhovené v celom rozsahu z dôvodov v ňom uvedených, ale rozhodnutie bolo zrušené z dôvodov, ktoré neboli v proteste prokurátora uvedené a boli tak nad rámec protestu, žalovaný uviedol, že konanie o proteste prokurátora, podľa správneho poriadku, je osobitným konaním, predmetom ktorého je preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dôvody na základe ktorých stavebný úrad postúpil protest svojmu nadriadenému orgánu, spočívali najmä v obsahu protestu prokurátora. Odôvodnenie, ktoré uviedol prokurátor vo svojom proteste bolo formulované všeobecne, pričom boli uvedené len znenia ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku, ktoré mali byť porušené. V danom proteste tak absentovalo náležité vysvetlenie, ako sa mal stavebný úrad dopustiť porušenia uvedených zákonných ustanovení. Podľa názoru žalovaného postupoval stavebný úrad správne, keď v súlade so zákonom postúpil vec nadriadenému správnemu orgánu, ktorým bol Okresný úrad Žilina. Žalovaný mal za to, že a správny poriadok nevylučujú, pokiaľ odvolací orgán pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zistí aj iné pochybenia daného rozhodnutia, že sú tu aj ďalšie dôvody takto podanému protestu prokurátora vyhovieť a rozhodnutie pre jeho nezákonnosť zrušiť, čo Okresný úrad Žilina nakoniec aj urobil. 22. K námietke žalobkyne, že žalovaný sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu vyslovenom v odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Žilina týkajúceho sa skutočnosti, „že stavebný úrad správne vyhodnotil, že v danom konkrétnom prípade odkázania na súd sa lehota na podanie návrhu neuvádza”, žalovaný tak konštatuje, že Okresný úrad Žilina sa v konaní o proteste prokurátora správne stotožnil s právnym názorom okresného prokurátora vysloveným v proteste v tom, že pri vydávaní protestom napadnutého rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 08.04.2015 bol porušený zákon, a preto aj správne dospel k záveru, že bolo potrebné rozhodnutie stavebného úradu zrušiť s tým, že stavebný úrad bude vo veci opätovne konať a rozhodne zákonným spôsobom. Skutočnosť, že s takto vyslovený názorom sa stotožnil aj žalovaný v rozhodnutí ministerstva však neznamená, že v rozhodnutí stavebného úradu mala byť uvedená lehota na podanie žaloby na súd, tak ako sa mylne domnieva žalobca vo svojej žalobe. Uvedený fakt, že k zrušeniu rozhodnutia došlo aj z iných dôvodov preukazujúcich porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení Správneho poriadku, Stavebného , nie je podľa nášho názoru neprípustný. Uvedenú námietku žalobkyne preto považoval za irelevantnú. 23. K ostatným námietkam žalobkyne voči stavebným úpravám vo vnútri rodinného domu stavebníka a na vonkajšej fasáde smerom do ulice Krátka žalovaný uviedol, že v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného nie je možné napadnúť samotné rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe vyhovenia protestu prokurátora (viď rozhodnutie Najvyšší súd SR sp. zn. zo dňa 21.01.2009). 24. Žalovaný poukázal na to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol rozhodujúci v čase vydania rozhodnutia. V zmysle prvej vety ustanovenia , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je aj pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Preto považoval za irelevantnú skutočnosť, ktorú uviedla žalobkyňa v predmetnej žalobe, týkajúcu a odvolávajúcu sa na „doplnok č. 1 znaleckého posudku 1/2015“ zo dňa 09.03.2016, ktorý bol jednoznačne vyhotovený po vydaní rozhodnutia ministerstva. 25. K námietke, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s ust. a Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky zákonom prepísané náležitosti podľa správneho poriadku, a to rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje náležitosti prepísané zákonom v ustanovení správneho poriadku. Žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla žiadne dôvody na základe ktorých považuje rozhodnutie ministerstva v rozpore s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku a , iba uviedla dané ustanovenia zákona s ich presnou citáciou. Predmetnú námietku žalobkyne považoval žalovaný preto za zmätočnú a zavádzajúcu. Podľa

jeho názoru orgány verejnej oboch stupňov v danej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právny názor bol skutkovo a právne správny.

IV. Pribratie účastníka administratívneho konania 26. Správny súd uznesením č.k. -87 zo dňa 07.02.2018 rozhodol o pribratí do konania účastníka administratívneho konania Petra Valka podľa , ktorý sa k žalobe písomne vyjadril dňa 07.05.2018. Vo vyjadrení k žalobe opísal celú problematiku rekonštrukcie jeho domu.

V. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR

27. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -121 zo dňa 22.01.2019, ktorým zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina, ktoré mu predchádzalo a vec vrátil tomuto orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

28. Žalovaný proti rozsudku podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.04.2019 podal kasačnú sťažnosť.

29. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.11.2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -121 zo dňa 22.01.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

„Podľa až 4 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, Občiansko-právne a iné námietky, (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. (3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. (4) V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

Podľa až 4 o správnom konaní (Správny poriadok) v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, Konanie o proteste prokurátora, (1) Ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. (2) Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (). (3) Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. (4) Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.

Kasačný súd uvádza, že správny súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s otázkou, čo je predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd uviedol svoje strohé odôvodnenie len v bode 52 napadnutého rozsudku: „ oba orgány verejnej správy vydali rozhodnutia v rozpore s protestom prokurátora, ale ako to z nich vyplýva práve z iných dôvodov, ktoré však neboli predmetom protestu prokurátora, práve naopak sa zhodli na tom, že do výrokovej časti rozhodnutia zo dňct 08.04.2015 nemala byť uvedená lehota na podanie žaloby. “

Krajský súd sa však nezaoberal jednak prípustnosťou podanej žaloby, pričom niet pochýb, že podaným protestom prokurátora sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia stavebného úradu, a zároveň správny súd ani nevykonal žiadne úvahy smerom k možnosti aplikácie § 69 Správneho poriadku účinného v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Z vyššie naznačeného vyplýva, že krajský súd bude musieť opätovne vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia vtom zmysle, či správna žalobca žalobcu obstojí vzhľadom k jeho tvrdeniu o porušení jeho práv napadnutým rozhodnutím žalovaného, a zároveň sa jednoznačne vysporiadať s možnosťou nápravy nezákonností v protestom napadnutom rozhodnutí z iných dôvodov, ako sú prokurátorom formulované dôvody, ako sa aj vysporiadať s otázkou, čo v danom prípade môže byť predmetom súdneho prieskumu a či žalobkyňa má vo veci odbornú legitimáciu.

Kasačný súd nad rámec uvedeného pre jasnosť a úplnosť veci uvádza, že v prípade, ak stavebný úrad preruší konanie podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, je povinnosťou stavebného úradu uviesť aj lehotu, v rámci ktorej bolo nutné predložiť dôkaz o tom, že je podaná civilná žaloba na príslušný okresný súd. Vymedzenie lehoty, v rámci ktorej sa vyžaduje preukázanie aktivity účastníkov konania smerujúcej k rozhodnutiu spornej veci civilným súdom alebo iným príslušným orgánom, je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu o prerušení konania a odkázaní týchto osôb na súd alebo iný príslušný orgán (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 10.04.2018).

Stanovenie uvedenej lehoty je podstatnou náležitosťou rozhodnutia o prerušení a odkázaní na súd a nutnosť jej uvádzania je explicitne vymedzená v ustanovení § 137 ods. 3 stavebného zákona. V prípade jej neurčenia sa stavebný úrad vystavuje riziku konštatovania prieťahov v konaní v podobe nezákonnej nečinnosti.“

VI. Relevantné právne predpisy 30. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom

31. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde

32. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa , prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

35. Podľa , ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom; ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na

rozhodnutie vláde Slovenskej republiky. 34/ Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

36. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

37. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

38. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

39. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

40. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

41. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

42. Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie, v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

43. Podľa § 137 ods. 4 stavebného zákona v konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

44. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

45. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

46. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

47. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

48. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

49. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

50. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

51. Podľa § 69 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

VII. Posúdenie veci správnym súdom 52. Správny súd opätovne posúdil rozhodnutia správnych orgánov i konanie, ktoré im predchádzalo v intenciách žaloby a v súlade s usmernením vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku opísanom v ods. 29 odôvodnenia tohto rozsudku a dospel k záveru, že žalobu ako nedôvodnú je potrebné zamietnuť.

53. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

56. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

57. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je .

58. Predmetom posúdenia zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. 03486/2016/ B625-SV/77943 zo dňa 04.01.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/031078/ PAV zo dňa 19.08.2015, ktorým správny orgán vyhovel protestu Okresného prokurátora v Žiline č. Pd 133/15/5511 zo dňa 03.07.2015 a rozhodnutie mesta Žilina č. 3070/2014- 16033/2015-OS-DRA zo dňa 08.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2015 zrušil a správnemu orgánu nariadil opätovne konať a rozhodnúť zákonným spôsobom.

59. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené.

60. V prípade aplikácie na posudzovanie splnenia podmienok aktívnej legitimácie však postačuje, aby osoba, ktorá podáva správnu žalobu bola účastníkom administratívneho konania a aby o sebe tvrdila, že bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch.

61. Preto správny súd dospel k záveru, že na preskúmanie veci súdom nebola žalobkyňa povinná preukazovať, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli priamo dotknuté a v danom prípade nešlo o situáciu, kedy by žaloba bola neprípustná z dôvodu naplnenia niektorej z podmienok uvedených v , ale postačovalo tvrdenie žalobkyne, ktorá bola účastníčkou konania, že bola rozhodnutím na právach ukrátená.

62. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu na zachovaní právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad zákon a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu.

63. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

64. Žalobná legitimácia v tomto zmysle je byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu (štátnej autority), vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a direktívne sa dotýka ich právnej sféry.

65. Ukrátenie žalobkyne na právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie jej subjektívnych práv, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobkyne. V každom prípade žalobkyňa musí tvrdiť (čo aj vo svojej žalobe tvrdila), že bola ukrátená na svojich vlastných subjektívnych právach. Musí však ísť o subjektívne práva žalobkyne, nie práva neurčité, všeobecné, verejné alebo o práva tretích osôb.

66. Z administratívneho spisu vyplýva a nebolo to sporné ani medzi účastníkmi konania, že žalobkyňa napadla odvolaním rozhodnutie v prvom stupni konajúceho Okresného úradu Žilina č. OU-ZA- OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015 nie z dôvodu, že nesúhlasí s výrokom tohto rozhodnutia ale preto, že Okresný úrad Žilina v napadnutom rozhodnutí zrušil rozhodnutie stavebného úradu o prerušení konania a odkázaní na súd v nesúlade s podaným protestom prokurátora a nad jeho rámec.

67. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že jedine výrok rozhodnutia správneho orgánu záväzne určuje, mení alebo odníma práva prípadne určuje povinnosti a odôvodnenie rozhodnutia má k výroku doplnkovú funkciu, z ktorej neplynú pre účastníkov či ďalšie osoby žiadne práva alebo povinnosti.

68. Výrok rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2015/031078/PAV zo dňa 19.08.2015 bol vydaný v zhode s tým, čoho sa žalobkyňa domáhala vo svojom podnete adresovanom okresnej prokuratúre a tiež v zhode s návrhom uvedeným v proteste prokurátora. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodnutia stavebného úradu č. 3070/2014-16033/2015-OS-DRA zo dňa 08.04.201508.04.2015 o odkázaní na súd a prerušení konania, čo Okresný úrad Žilina okresný úrad vyhovením protestu prokurátora aj vyhovel.

69. Žalobkyňou namietanú skutočnosť, že rozhodnutie Okresného úradu Žilina, ktoré bolo v súlade s jej požiadavkou ohľadom výroku rozhodnutia, potvrdil žalovaný napriek vadám, ktoré však spočívali v dôvodoch rozhodnutia, s ktorými sa žalobkyňa nestotožnila, považoval správny súd za argumentáciu právne neopodstatnenú z hľadiska vyššie vysvetleného akcentu na nevyhnutnosť porušenia subjektívnych práv žalobkyne.

70. Výhrady k odôvodneniu rozhodnutia, pokiaľ je výrok v prospech účastníka administratívneho konania resp. sa výrokom vyhovelo jeho požiadavke (návrhu), nie je možné akceptovať ako dôvod zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, keďže nebol naplnený základný predpoklad, a síce že sa rozhodnutím priamo zasiahlo práv a právom chránených záujmov účastníka. Polemizovať s dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu, resp. korigovať jeho úvahy s legitímnym cieľom dosiahnuť súlad so zákonom, je legitímnou úlohou (v administratívnom konaní) orgánu nadriadeného, (v správnom súdnictve) správneho súdu, prípadne (v oboch typoch konania) prokurátora v rozsahu jeho právomoci zverenej mu právnymi predpismi (napr. ).

71. Rozhodne však z dôvodov uvedených v ods. 65 až 69 odôvodnenia rozsudku takéto oprávnenie nemala žalobkyňa ako fyzická osoba účastník konania, ani keby tým dobromyseľne poukazovala na ňou vnímanú nezákonnosť.

72. Za hodné zreteľa správny súd považuje dodať, že pokiaľ by vyhovel žalobe a zrušil by rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, znamenalo by to pre žalobkyňu nepriaznivý dôsledok spočívajúci v tom, že by sa obnovilo rozhodnutie stavebného úradu č. 3070/2014-16033/2015-OS- DRA zo dňa 08.04.2015 o odkázaní na súd a prerušenie konania, ktoré bolo žalobou napadnutými rozhodnutiami zrušené. Tým pre žalobkyňu nastali účinky rozhodnutia stavebného úradu, s ktorým nesúhlasila a ktoré cestou protestu prokurátora žiadala žalobkyňa zrušiť.

73. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v rámci žalobných dôvodov ( ) žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa zamietol.

74. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

75. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v konaní pred správnym súdom trovy ( ).

76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).