Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/553/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej, v spore žalobcu: Q. O., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. K., W. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 21, proti žalovanej: Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27. 05. 2015 č.k. 10C/254/2014-65 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zrušení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, spisová značka: SR01710/14 zo dňa 24. 07. 2014 a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok.

Mení rozsudok vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že návrh o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamieta.

Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania proti žalovanej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, spisová značka: SR01710/14 zo dňa 24. 07. 2014. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku spisová značka: SR01710/14 zo dňa 24. 07. 2014 až do právoplatného ukončenia veci 10C/254/2014. Zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 854,11 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trovy zaplatiť zástupcovi žalobcu JUDr. Pavlovi Kontrovi. Zaviazal žalovaného uhradiť na účet Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice, súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 eur na základe pripojeného platobného predpisu v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 73 ods. 1, 2, 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 4, § 40, § 41, § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 52 ods. 1, § 53 os. 5 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy dospel k záveru, že napadnutý rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvný vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere medzi stranami sporu

je vzťahom spotrebiteľským, keďže zmluvu uzatváral žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Pokiaľ žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že v zmluve o úvere je uvedené prehlásenie žalobcu, že finančné prostriedky sú poskytnuté „na výkon: zaškrtnuté x pri slove povolania“, preto žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca v čase uzavretia zmluvy bol živnostníkom alebo že by vykonával iné povolanie uvedené pod poznámkou 5a/ v § 2a zákona č. 129/2010 Z.z., preto uvedenie, že žalobca v čase podpísania zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a zaškrtnutie kolónky povolania písmenom „x“ súd považoval za nekalú praktiku žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ktorá sa opakuje vo viacerých zmluvách, čo súd poznal z vlastnej rozhodovacej činnosti. Poukázal tiež na to, že v spise rozhodcovského súdu pri doručených listinách sa nachádza príloha k zmluve o úvere, kde je žalobca označený „za spotrebiteľa“ a zároveň sú tam uvedené údaje označené ako štandardné informácie o „spotrebiteľskom úvere“. Z toho jasne vyplýva, že samotný žalovaný vyhotovil prílohu k zmluve o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej má žalobca postavenie dlžníka - spotrebiteľa. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného ohľadom miestnej príslušnosti, nakoľko na prejednanie tohto sporu je príslušný Okresný súd Rožňava v zmysle § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p., keďže navrhovateľ je spotrebiteľom. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a bydlisko má v obci Brzotín, aj keď prechodne býva v zariadení Resocia n.o. Petrovce, miestne príslušným súdom je Okresný súd Rožňava. Zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva je v rozpore s ust. 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v nej nie sú uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorými sú v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemerná hodnota RPMN. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmluve je odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na zadnej strane zmluvy, pričom ani z týchto nevyplývajú spomínané zákonné náležitosti. V zmluve sa odkazuje aj na prílohu k zmluve o úvere - štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a táto príloha nie je žalobcom podpísaná. Súd ju preto nepovažoval za súčasť zmluvy o úvere. Ak by aj bola podpísaná žalobcom, opäť by zmluva o úvere nespĺňala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko ani v štandardnej informácii o spotrebiteľskom úvere nebola uvedená RPMN uvedením percentuálneho vyjadrenia a nebol vykonaný rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy súd prvej inštancie považoval za nekalú praktiku žalovanej, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobca nevedel, aká je úroková sadzba úveru, RPMN, priemerná hodnota RPMN a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Neuvedenie týchto náležitostí považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak ako túto má na mysli ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tiež poukázal na to, že ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z zakotvilo, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, okrem iných aj písm. i/, j/, k/ a y/, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetom rozhodcovského konania bolo vrátenie úveru poskytnutého žalobcovi vo výške 350 eur. Nakoľko nebolo dodržané ust. § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je zrejmé, že rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal žalobcu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, preto žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušil v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ žalovaný namietal nedodržanie 30 dňovej lehoty zo strany žalobcu na podanie žaloby, táto skutočnosť nebola preukázaná, keďže žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 01. 08. 2014 a žalobu na súde podal 26. 08. 2014.

3. V súlade s ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia veci samej, vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tie priznal v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady porady s klientom, spísanie žaloby, za písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 18. 03. 2015, za účasť na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 a 27. 05. 2015, za poradu s klientom zo dňa 24. 04. 2015 a za podanie vo veci samej zo dňa 24. 04. 2015 (2 x 61,87 eur, 2 x 64,53 eur, 16,13 eur, 21,51 eur a 32,27 eur), ako aj režijný paušál (2 x 8,04 eur a 5 x 8,39 eur). Právnemu zástupcovi žalobcu priznal aj náhradu cestovných výdavkov za cestu z Rožňavy do Petroviec a späť, jedna cesta 161 km, spolu

644 km, motorovým vozidlom I. T. P.-XXX-K., pri spotrebe 5,2 l a amortizácii, spolu vo výške 167,31 eur. Rovnako priznal aj náhradu za stratu času za jednu cestu (5 začatých polhodín x 2), 13,40 eur za rok 2014 x 10 polhodín a náhradu za rok 2015 vo výške 13,98 eur x 10 polhodín, čo spolu činí 273, 80 eur. Takto priznal žalobcovi náhradu trov konania spolu vo výške 854,11 eur.

5. Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok oprel o ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ tohto zákona, preto jej povinný uhradiť súdny poplatok neúspešný žalovaný. Výšku súdneho poplatku odvodil zo sadzobníka súdnych poplatkov, podľa položky 3 písm. c/, ktorý je vo výške 331,50 eur.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V dôvodoch odvolania uviedla, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V tej súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 05. 2011 sp. zn. 14NcC/10/2011, ktorý vyslovil rovnaký názor. Žalobca mal teda právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu navyše treba hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je to, či doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Poukázala na ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Poukázala na to, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť obrátiť sa skôr na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo mal možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Zákonodarca v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemal úmysel zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj z aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Táto prípustnosť vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Poukázala na iné rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva rovnaký právny záver. Uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené v danej veci uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. V prípade rozhodcovskej zmluvy teda ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže bola individuálne dojednaná. Poukázala aj na ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého v konaní majú účastníci rozhodcovského konania rovnaké postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na jeho obranu. V danom prípade nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o tom svedčí aj odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň neboli splnené ani podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci, keďže peňažný záväzok uvedený v rozhodcovskom rozhodnutí nedosahuje úroveň závažnosti a súd ani nezdôvodnil existenciu atribútu závažnosti.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalovanej je odôvodnené argumentmi, ktoré podporujú záver súdu prvej inštancie týkajúci sa rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie totiž námietku žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, na ktorú v podanej žalobe, ako aj v priebehu konania poukazoval, považoval za nedôvodnú, nakoľko uzavrel, že strany sporu uzavreli individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu, z obsahu ktorej má vyplývať, že sa spory budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR. Súd dospel k rozhodnutiu o zrušení rozhodcovského rozsudku z iných dôvodov, s ktorými sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje a ku ktorým žalovaná nezaujíma

v odvolaní žiadne stanovisko. Odvolacie námietky žalovanej preto na meritórnom rozhodnutí súdu nič nemôžu zmeniť.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

9. Rozsudok je vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 v tomto rozsahu potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14. 09. 2016 o 09.00 hod. v poj. miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 06. 09. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

11. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody v potvrdenej časti rozsudku namietané žalovanou nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok okrem výroku o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

13. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 .

14. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd udáva nasledovné:

15. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné k odvolaniu žalovanej dodať, že toto sa v podstatnej miere týka konštatovania, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou a že nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovanou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky vychádzal z názoru, že táto bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná, nakoľko z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Pokiaľ teda odvolanie žalovanej smeruje k tomu, že rozhodcovská doložka nerobí rozhodcovskú zmluvu neplatnou, toto nemá svoje opodstatnenie.

16. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky a dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku skúmal rozhodovanie z pohľadu ochrany spotrebiteľa, keďže úverová zmluva, ktorá bola podkladom pre uzavretie rozhodcovskej doložky je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

17. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. je, že pri rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

18. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok ako vecne správny.

19. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nemožno považovať záver súdu prvej inštancie o naplnení dôvodov pre odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. za správny.

20. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na ust. § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenie k právnym úpravám účinným od 1.1.2015), ktoré ustanovuje, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. 1. 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Ide o prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vo výroku o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku a ani na jeho zrušenie, preto rozsudok v tomto výroku podľa § 388 zmenil tak, že návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a neúspešnú žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania úspešného žalobcu v plnom rozsahu.

23. Odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodoval iba o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .