Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/229/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a členov JUDr. Erika Zajacová a JUDr. Mária Vrtochová v exekučnej veci oprávneného maloletého H. T. nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného matkou Milenou Pagáčovou, nar. 30.04.1957, obaja bytom T., T. nám. 19, T., zastúpení JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom Prešov, Slovenská 69, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov proti povinnému L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., H. štvrť XXX/XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Borisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Belehradská 1, pre vymoženie výživného, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10Er/1072/2015-43 zo dňa 22. februára 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o zastavení exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom II. zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Delfinim, Exekútorský úrad Moldava nad Bodvou na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 7CoP/9/2015-93 zo dňa 21.05.2015. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 80 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom súdneho exekútora poveril dňa 22.09.2015 vykonaním exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 10.07.2014 do 31.08.2015 vo výške 726,16 eur a bežného výživného vo výške 200,- eur mesačne naďalej od 01.09.2015. Dňa 13.11.2015 boli prvoinštančnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora predložené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný namietol výpočet v bode II. návrhu na vykonanie exekúcie, poukazujúc na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/185/2014-71 zo dňa 28.01.2015 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-3C/201/2004-29 zo dňa 10.01.2006 tak, že súd zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 82,98 eur na sumu 185,- eur mesačne, ktoré mal poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 10.07.2014 opakovane do budúcna a dlžné výživného za obdobie od 01.07.2014 do 31.01.2015 vo výške 682,52 eur povolil otcovi splácať v 50,- eur splátkach mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. V dôsledku podania odvolania Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 7CoP/9/2015-93 zo dňa 21.05.2015 zvýšil výživné na sumu 200,- eur s tým, že dlžnú sumu výživného môže povinný splácať v 50,- eur splátkach spolu s bežným výživným. Rozsudok Krajského súdu v Prešove bol povinnému doručený dňa 12.06.2015. Z dôvodu práceneschopnosti povinného a následnej hospitalizácie v nemocnici, kde povinný nemal povolené vychádzky, nestačil opätovne nastaviť pravidelnú platbu vo výške 200,- eur, keď až na intervenciu a súčinnosť právneho zástupcu povinného nemocnica dňa 02.11.2015 dovolila povinnému vychádzku a mohol tak vykonať zmenu trvalého príkazu na platbu vo výške 200,- eur. Povinný ďalej v námietkach namietal nesprávne podanie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, keď povinný od vydania rozsudku prvoinštančného

súdu dňa 28.01.2015 po doručení tohto rozsudku dňa 17.02.2015 mal platiť výživné vo výške 185,- eur počnúc marcom 2014 opakovane do budúcna a vtedy vyčíslený dlh mal splácať vo výške 50,- eur mesačne, pričom povinný v plnom rozsahu začal plniť za mesiace marec, apríl, máj, jún a júl 2015, zaplatil prikázanú sumu 185,- eur mesačne /spolu 1.110,- eur/ z dlhu zaplatil sumu 300,- eur, do ďalšieho žiadneho omeškania sa v platbe výživného nedostal. Po doručení rozsudku odvolacieho súdu /12.06.2015/ sa v platbe bežného výživného dostal v mesiacoch júl a august /do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou/, a to iba vo výške 2 x 15,- eur. Poukázal na to, že odvolací súd rozhodol, že dlžné výživné od 10.07.2014 do splatenia je povinný od právoplatnosti rozhodnutia / po dni doručenia nasledujúci kalendárny mesiac - t.j. v danom prípade júl 2015/ povinný splácať v 50,- eurových mesačných splátkach s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a keďže povinný mal trvalý príkaz na splácanie tohto dlhu, do omeškania sa nedostal. Zároveň však uviedol, že skutočný dlh ku dňu podania návrhu bol 30,- eur. Povinný tiež uviedol, že dňa 04.11.2015 zaplatil oprávnenej sumu 656,16 eur s tým že týmto je vyrovnaný dlh vo výške 30,- eur za mesiace júl a august 2015 a dlh od 10.07.2014 do 31.10.2015. Na základe uvedeného žiadal, aby súd konanie zastavil. Kolízny opatrovník vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.02.2016 uviedol, že dňa 25.01.2016 sa na základe výzvy dostavila matka maloletého oprávneného, ktorá uviedla, že k dnešnému dňu jej bývalý manžel na výživnom nedlhuje. K námietkam povinného sa vyjadrila i právna zástupkyňa oprávneného, pričom k nim uviedla, že počnúc 16.06.2015 bol povinný zaviazaný prispievať na výživu maloletého oprávneného sumou 250,- eur mesačne /200,- eur bežné výživné + 50,- eur splátka dlžného výživného/. Ako vyplýva i z textu podaných námietok, povinný si svoju povinnosť neplnil a dňa 17.06., 17.07., 18.08. ale aj 17.09 a 19.10. uhradil sumu 235,- eur, namiesto súdom určenej sumy 250,- eur /zmenu trvalého príkazu mal urobiť 02.11.2015 na platbu 200,- eur/. Tým, že povinný neplnil rozsudok Krajského súdu v Prešove a naďalej uhrádzal výživné len vo výške 235,- eur, hoci bol povinný platiť 250,- eur, stratil výhodu splátok dlžného výživného a celá suma dlžného výživného sa stala splatnou, preto tvrdenia povinného, že síce neplatil bežné výživné v stanovenej výške, ale splátky bežného výživného plnil riadne, a teda s plnením dlžného výživného sa nedostal do omeškania a toto sa nestalo splatným, neobstoja. Pri platení výživného má plnenie bežného výživného prednosť pred plnením zameškaného výživného. Pokiaľ teda povinný uhradil 17.06., 17.07., 18.08. a 19.10. vždy sumu po 235,- eur, túto je potrebné započítať v plnej výške na plnenie bežného výživného, nie na plnenie zameškaného výživného. Keďže povinný neuhradil splátky dlžného výživného vo výške 15,- eur za mesiac júl, august, september a október, stratil výhodu splátok a celé výživné sa stalo splatným. Návrh oprávneného na začatie exekúcie je dôvodný. O dôvodnosti svedčí aj fakt, že povinný dňa 05.11.2015 uhradil v prospech povinného dlh vo výške 656,16 eur, preto námietka povinného, že vymáhaný nárok oprávnený nepravdivo vymedzil, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie po preskúmaní námietok zistil, že povinný neuviedol žiadny relevantný argument proti prebiehajúcej exekúcií a preto ich výrokom I. napadnutého uznesenia zamietol. Nakoľko však vo svojich námietkach povinný súd žiadal aby zastavil exekúciu, súd prvej inštancie vyhovel tejto žiadosti vyhovel, pretože podľa súdu boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku. 2. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd nesprávne postupoval, keď zastavil exekúciu podľa § 80 Exekučného poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie zakotvuje osobitný dôvod na zastavenie výkonu rozhodnutia. Ide len o taký osobitný prípad, kedy výkon rozhodnutia sa vykonáva zrážkami zo mzdy a je vedený už len pre bežné výživné, pričom neexistujú nedoplatky za minulú dobu a nie je vedený súčasne ani výkon pre inú pohľadávku /R 19/1987/. Síce sa v danom prípade exekúcia realizuje za účelom vymoženia výživného, avšak nerealizuje sa zrážkami zo mzdy, a preto súd prvej inštancie nemôže postupovať podľa § 80 Exekučného poriadku. Zároveň vo svojom odvolaní uviedol, že súd opomenul, že je tu vedený aj výkon rozhodnutia na trovy exekúcie, ktoré doposiaľ neboli uhradené a preto má za to, že práve táto skutočnosť bráni zastaveniu exekúcie. V odvolaní tiež poukázal i na skutočnosť, že súd zamietol námietky povinného, keďže bolo preukázané, že povinný neplnil riadne súdom stanovenú povinnosť, čím sa dostal do omeškania a teda návrh na začatie exekúcie bol podaný dôvodne. Oprávnený má za to, že plnenie povinného po začatí exekúcie nemožno považovať za dobrovoľné. V svojom odvolaní ďalej poukázal na § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov exekúcie. Vzhľadom nato, že trovy exekúcie povinný neuhradil, oprávnení v odvolaní má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o zastavení exekúcie nie je správne. V odvolaní si oprávnený uplatnil i nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby za podané odvolanie v celkovej výške 295,72 eur. 3. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej ako „CSP“/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. 6. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. 7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 9. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. 10. Odvolací súd preskúmaním veci a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, nakoľko v danej exekučnej veci prvoinštančný súd opomenul skutočnosť, že v súvislosti s vedenou exekúciou vznikli trovy exekúcie, na vymoženie ktorých je aj exekúcia vedená a súčasne voči ktorým povinný podal námietky, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí len zamietol námietky povinného proti exekúcií a súčasne zastavil exekúciu, avšak o námietkam povinného voči trovám exekúcie vôbec nerozhodol, pričom v zmysle citovaného § 201 ods. 2 Exekučného poriadku tak mal urobiť. 11. Oprávnený podal svoj návrh na začatie exekúcie na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Delfiniho dňa 09.09.2015, ktorým dňom sa začalo exekučné konanie proti povinnému /§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku/ a následne dňa 22.09.2015 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č.k. 7CoP/9/2015 zo dňa 21.05.2015. V upovedomení o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 31.10.2015, súdny exekútor upovedomil o skutočnosti, že vymáha peňažné pohľadávky, a to dlžné výživné pre oprávneného za obdobie od 10.07.2014 do 15.10.2015 vo výške 1.126,16 eur, bežné výživné vo výške 200,- eur mesačne vždy od 15. dňa v mesiaci vopred, a to od 16.10.2015 do budúcna, trovy právneho zastúpenia pri exekúcií vo výške 303,92 eur a poplatok za overenie rozhodnutia vo výške 15,96 eur. Súdny exekútor predbežné trovy exekúcie vyčíslil vo výške 844,20 eur. Dňa 05.11.2015 povinný uhradil v prospech oprávneného dlh vo výške 656,16 eur. Dňa 01.02.2016 bolo doručené vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, z ktorého vyplýva, že matka oprávneného úradu uviedla, že jej bývalý manžel ku dňu 25.01.2016 na výživnom nedlhuje. Na základe uvedeného odvolací súd má za to, platba zo dňa 05.11.2016 bola vykonaná po upovedomení povinného o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania. 12. Odvolací súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule /umožňujúce ich subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku/, ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva /Občiansky zákonník, / - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb po začatí exekučného konania sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. 13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž

po začatí exekučného konania povinný dobrovoľne splní celú pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v platnom znení a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu. 14. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom skončenia exekúcie a je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len čiastočne avšak len za predpokladu, že oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Súhlas oprávneného musí byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora. 15. V predmetnej exekučnej veci tak do úvahy prichádza upustenie od vykonania exekúcie v časti o vymoženie dlžného výživného, ktoré povinný po začatí exekučného konania zaplatil k s tým bude oprávnený súhlasiť/, prípadne zastavenie exekúcie v tejto časti, ak sa preukáže, že hrozí duplicitné vymáhanie plnenia, ktoré povinný po začatí exekučného konania poskytol. Na zastavenie celej exekúcie, ako to napadnutým rozhodnutím urobil súd prvej inštancie, však dôvod nebol. 16. Odvolací súd ďalej uvádza, že na zastavenie exekúcie v predmetnej exekučnej veci nebol daný ani dôvod podľa § 80 Exekučného poriadku. Podľa § 80 Exekučného poriadku k zastaveniu exekúcie môže súd pristúpiť len za zákonom stanovených podmienok a to ak, 1. to navrhne povinný, 2. sa exekúcia vykonáva len pre bežné výživné, čo znamená že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne alebo exekučne a 3. existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť. Podľa odvolacieho súdu 2.podmienka splnená nebola, nakoľko preskúmaním veci sa zistilo, že síce povinný už dlžné výživné zaplatil, avšak pohľadávka oprávneného pozostáva okrem dlžného výživného i z trov exekúcie, ktoré neboli doposiaľ uhradené. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o zastavení exekúcie podľa § 389 ods. 1 písm. c) pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa 391 ods. 1 CSP. 18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma námietky povinného voči trovám exekúcie, rozhodne o nich a následne preskúma tiež dôvodnosť zastavenia exekúcie v časti už zaplateného dlžného výživného, ak povinný splnil aj vymáhané oprávnené trovy exekúcie. V takomto prípade môže prvoinštančný súd posúdiť aj možnosť zastavenia exekúcie v zmysle § 80 Exekučného poriadku. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .