Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-15-2016.pdf
PDF · 123.99 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: N.. P. N., Y.. XX.X.XXXX, L..Č.. E. R.N., J. X/X, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Burdovou, so sídlom Prešov, Volgogradská 13, proti žalovanému: I. N., Y.. XX.X.XXXX, L. E. N. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Ďurišom, so sídlom Poprad, Sadová 3507/12, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. P. N., nar. X.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., J. XXX/ XX, I., o odvolaní žalovaného a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 3.3.2016 pod č. k. 15P/96/2015-668, a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odovzdaní dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
O d m i e t a odvolanie opatrovníka proti výroku rozsudku prvej inštancie o vylúčení konania o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na samostatné konanie.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o vyživovacej povinnosti.
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 15P/96/2015-668 zveril mal. P. N., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred. Konanie o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom vylúčil na samostatné konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 17.6.2014 č. k. 14P/233/2013-123 manželstvo účastníkov rozviedol, mal. P. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Ďalej upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Na základe odvolania žalobkyne, ako aj otca, Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4CoP/26/2014-168 zrušil rozsudok vo výroku vo zverení mal. P. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o výživnom a úprave styku, a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvému stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňom 19.8.2014. Súd ďalej konal o úprave styku rodičov k maloletému dieťaťu.
2) Súd vo veci vykonal dokazovanie znalcom Z.. I.. N. S., I.., ktorý v Znaleckom posudku č. 412/2015 konštatoval, že obaja rodičia sú plne disponovaní plniť si rodičovské povinnosti, pričom matka preferuje zážitkové hodnoty, je povahovo empatickejšia, ale otec je skôr pragmatický a vecný. Maloletá je citovo
fixovaná na matku. K otcovi má aktuálne ambivalentný postoj, pričom vykazuje signály záujmu kontaktu s ním. Dieťa bolo svedkom konfliktov medzi rodičmi, pričom matka otvorene hovorí pred dieťaťom o nepriaznivých situáciách, pričom averzia matky sa môže indukovať i na maloleté dieťa. Z hľadiska predpokladov výchovy dieťaťa u oboch rodičov, nevylučuje možnosť striedavej starostlivosti o dieťa, ale v prvom rade je potrebné zaviazať rodičov k rozumnej komunikácii, kde sa nebude vyskytovať vzájomné osočovanie a poškodzovanie ich autority. V opačnom prípade dôjde k ohrozovaniu psychického vývinu dieťaťa. Môže dôjsť k poškodeniu ideálov rodičovských, ale aj medziľudských, zdevastovaným stavom rodiny.
3) Na návrh matky bolo začaté trestné stíhanie otca pre zločin týrania blízkej osoby, pričom u mal. P. došlo k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Matka navrhla zveriť maloletú do jej starostlivosti a určiť výživné vo výške 200,- eur mesačne. Určitý zlom nastal počas vianočnej besiedky v roku 2015, takže matka nebráni, aby sa otec stretával s dieťaťom, ale je to potrebné učiniť pomalým spôsobom a postupne. Matka 18.2.2016 odviezla maloletú k otcovi do N.. Priemerný príjem matky je 900,- eur mesačne, keďže pracuje na skrátený pracovný úväzok. Otec poukázal na prezumpciu neviny a v prípade, že by maloletá bola zverená do výchovy matky, žiada určiť štandardný styk s dieťaťom, a to každý druhý víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Poprel prenasledovanie matky, pričom matka už vyše dvoch rokov mu nechce dieťa vydať. Poukázal aj na závery Znaleckého posudku č. 1/2016 vypracovaného K.. N.. M.Q.Y., ktorý konštatoval, že maloletá je pod výlučným vplyvom matky, ktorá cielene izoluje dcéru od otca. Otec mal čistý príjem za rok 2015 vo výške 8.726,50 eur. Má ešte vyživovaciu povinnosť ku R. P., s ktorou sa nestretáva, pretože bývalá manželka si to neželá.
4) Opatrovník konštatoval, že matka pôsobí na dcéru tak, aby mala o otcovi zlú mienku, pričom sa prehlbuje odcudzenie maloletej k otcovi. Dcéra používa slovné výrazy, ktorým nerozumie, a nekriticky sa identifikuje s názormi matky. Doporučuje súdu zvážiť rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, resp. striedavej starostlivosti.
5) Súd posudzoval otázku zverenia maloletého dieťaťa podľa Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pričom podľa § 24 ods. 2, 3, 4 a 5, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
6) Keďže manželstvo rodičov je právoplatne rozvedené a vzhľadom na dlhší čas od rozvodu manželstva a faktického nesúžitia rodičov, súd sa priklonil k názoru právneho zástupcu otca, že nie je na prospech dieťaťa, aby jeho pomery neboli upravené a žilo v podstate v právnej neistote. Keďže existujú vážne problémy v komunikácii rodičov a navyše je začaté trestné stíhanie, i keď sa prihliada na prezumpciu neviny, je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo nateraz zverené do osobnej starostlivosti matky. Bola by v rozpore so záujmami dieťaťa okamžitá zmena výchovného prostredia. Navyše, túto skutočnosť
pripustil aj otec, keď zistil, že striedavá starostlivosť v dôsledku nulovej komunikácie medzi obidvomi rodičmi je v podstate nemožná. Preto v záujme zastabilizovania pomerov po rozvode manželstva, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným, ktoré nateraz zodpovedá momentálnym potrebám maloletého dieťaťa. Vychádza aj z možností a schopností otca. Keďže prakticky dva roky nedochádza k riadnemu kontaktu otca s dieťaťom, je potrebné doriešiť otázku styku v širšom rozsahu, ale pomalým a prirodzeným postupom, na čo poukázal aj opatrovník podľa § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine. Preto súd návrh otca na úpravu styku vylúčil na samostatné konanie. Je to v záujme predídenia prípadným stresovým situáciám, aby o starostlivosti o dieťa bolo rozhodnuté najcitlivejším spôsobom. Naviac, je poukázané na to, že uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 17C/263/2015-36 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co/175/2015-65 zo dňa 4.8.2015 bolo nariadené otcovi, aby sa nepribližoval k matke maloletej na vzdialenosť menej ako 50 m až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Je takisto vydané uznesenie č. k. 15P/217/2015-39, ktorým bolo zmenené uznesenie z 1.10.2014 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 7CoP/34/2014-36, kde matka je povinná mal. P. vydať v stanovenej dobe a čase starému otcovi A. N., takže v ďalšom bude súd konať aj so starým otcom.
7) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
8) Proti rozsudku okresného súdu, a to výroku o vylúčení na samostatné konanie o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom dal odvolanie kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník nenamieta zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ale odporúčal pred vydaním rozhodnutia uložiť výchovné opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu, a to psychoterapeutovi, odborníkovi na rozvodovú starostlivosť o dieťa, čo v znaleckom posudku odporúča aj súdny znalec. Vyplýva to zo skutočností, že rodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie. Matka neustále bráni otcovi v kontakte s maloletým dieťaťom. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že maloletá je pod výlučným vplyvom matky, nespolupracuje s otcom maloletej a cielene izoluje dcéru od otca. Matka pôsobí na dcéru, aby o svojom otcovi mala zlú mienku, aby ho nemala rada, aby sa ho bála a aby sa s ním nechcela stretávať. Matka tak prispieva a prehlbuje k odcudzeniu maloletej k otcovi. Mnohé obvinenia mal. P. sú identické s obvinením matky. Dieťa používa slovné výrazy, ktorým nerozumie. Dieťa sa nekriticky identifikuje s názormi matky na otca, čo nie je prejavom jeho slobodnej vôle a čo môže byť nebezpežné v tom, že narušuje sebadôveru a v budúcnosti môže zdeformovať jadro vlastnej osobnosti. Je to aj názor súkromnej psychologickej poradne a I.. A. B., ktorá by sa ujala takéhoto poradenstva. Výchovné opatrenie by malo viesť k uľahčeniu a zmierneniu negatívnych dopadov na dieťa, čo je odporúčanie súdneho znalca. Navrhuje zmeniť rozhodnutie tak, že uloží sa rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine.
9) Proti rozsudku okresného súdu o zverení maloletej do starostlivosti matky dal odvolanie otec. Žiada rozhodnutie zmeniť, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní napáda aj druhý a tretí výrok rozsudku, ale to neodôvodňuje. Súd síce vykonal rozsiahle dokazovanie, ale nesprávne vyhodnotil dôkazy už vzhľadom na celú genézu vývoja, ako aj na samotné vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Odvolateľ poukazuje na § 25 ods. 4 Zákona o rodine, že ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Súd má dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Takto mal rozhodnúť súd s ohľadom na vykonávaciu zásadu, pretože v spise je dostatok dôkazov. Momentálny stav je vyvolaný svojvoľným, bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí a práv otca ako druhého rodiča zo strany matky, ktorá zámerne marí stretávanie otca s mal. P.. Zákon o rodine v § 24 od. 4 uvádza, že výchovu maloletého má vždy zabezpečiť psychicky zdravší rodič, ktorý zaručuje, že bude pre dieťa dobrým vzorom a nebude narušovať jeho základné životné istoty, hodnotový rebríček a štruktúru mravných a morálnych noriem. Nie je v záujme mal. P., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá naviac v SMS správe 12.8.2014 prezentovanej svojím obsahom na pojednávaní uvádza: „hovädo nemá právo na nič a s hovädom ma nikto nedonúti stretávať sa.“ Matka má jasné stanovisko, odmieta možnosť styku maloletej s otcom, a to „ani cez jej mŕtvolu“. Matka uprednostňuje svoje vlastné egoistické záujmy pred záujmami mal. P.. Akonáhle matka cíti, že bude ohrozená jej egoistická predstava o výchove
maloletej, nastane mašinéria lekárskych vyšetrení, psychologických vyšetrení, predbežných opatrení zákazom styku otca s maloletou. Znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný K.. N.. K. M., N., poukázal na to, že mal. P. je pod výlučným vplyvom matky, ktorá izoluje dieťa od otca. Nespolupracuje a ignoruje rady odborníkov na duševné zdravie, ignoruje rozhodnutie súdu a v neposlednom rade. Ignoruje aj potreby vlastného dieťaťa, čím mu vlastne škodí. Matka dlhodobo vyvoláva u maloletej stresy už len pri spomienke na otca. Matka robí všetko preto, aby mal. P. stratila vzťah k otcovi. Nesnaží sa vybudovať šťastný vzťah dieťa - otec. Naviac, aj podľa Nálezu Ústavného súdu ČR z 30.12.2014, sp. zn. I.ÚS 1554/14 dieťa by malo byť zásadne zverené do osobnej starostlivosti toho z rodičov, ktorý je k vzájomnej komunikácii viac naklonený a nebude brániť druhému rodičovi v styku s dieťaťom. Aj podľa Znaleckého posudku Z.. I.. S., I.., otec je schopný vychovávať dieťa a plniť si svoje rodičovské povinnosti. V prípade zverenia maloletej do jeho starostlivosti, bude to celkovo aj v jej prospech, pričom má zabezpečené nadštandardné podmienky v rodinnom dome. Bude sa snažiť v komunikácii s matkou a nebude brániť matke v styku s maloletým dieťaťom. Navrhuje súčasne platenie výživného 150,- eur mesačne. Dieťa si konečne po dvoch rokoch zaslúži kľudné a nestresové prostredie, kde nebude neustále vystavované rôznym lekárskym vyšetreniam, bude prežívať pokojné detstvo, ktoré si konečne zaslúži.
10) Matka k podaným odvolaniam navrhla rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie kolízneho opatrovníka nespĺňa procesné náležitosti odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Kolízny opatrovník návrhom na podrobenie sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu nenapáda prakticky výrok rozsudku, pričom samotný návrh opatrovníka v odvolaní je neprijateľný. Žalobkyňa sa počas podania o rozvod dožadovala pomoci, pretože žalovaný sa k žalobkyni správal hrubo a násilnícky, kde ale konkrétnu odozvu a pomoc zo strany prideleného pracovníka kolízneho opatrovníka nezískala. Preto podala sťažnosť na kuratórku. Ani po zmene sociálnej pracovníčky k postupu kolízneho opatrovníka v záujme maloletého dieťaťa nedošlo. Opätovne podala sťažnosť na postup kolízneho opatrovníka. Opatrovník len sústavne repetituje názory otca a k tvrdeniam matky permanentne zaujíma negatívny postoj. Ignoruje, že dieťa má celý rad negatívnych zážitkov s otcom, keď bolo ubližované samotnému dieťaťu alebo dieťa bolo svedkom ubližovania matke. Z toho aj vyplýva negatívny postoj maloletej k otcovi. To sa týka znaleckého posudku z trestného konania, pričom s postupom znalca matka nesúhlasí. Matka zdôrazňuje uznesenie okresného súdu o zákaze otcovi priblížiť sa k matke na vzdialenosť kratšiu ako 50 m, pričom otec už bol obvinený zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Názory dieťaťa kolízny opatrovník samozrejme naďalej nezisťoval. Návrhy kolízneho opatrovníka sú neadekvátne, neprijateľné a nevykonateľné už odhliadnuc od toho, že sa ním môže súd zaoberať v konaní o úprave styku otca s maloletou.
11) Otec k podaniu matky a jej vyjadreniu k odvolaniu konštatoval, že na základe obvinenia matky sa pravidelne zúčastňuje výsluchov na polícii a znaleckým posudkom. Obvinenie bolo vznesené len na základe výpovede matky a jej svedkov. Všetko je ale v štádiu vyšetrovania. Nemá problémy pred políciou hájiť svoju nevinu. Vyjadrenia matky sú zavádzajúce so snahou očierniť jeho osobu. V celom súdnom spore sa jedná len o snahu odňať otcovi právo na udržiavanie pravidelnej, rovnocennej a rovnoprávnej osobnej výchovy obidvoch rodičov, predovšetkým otca. Má k dispozícii rozhodnutia aj odvolacieho súdu upravujúce styk s maloletou. Napriek tomu matka neustále bráni realizácii styku otca s maloletou. Otec poukazuje na výsledky znaleckého posudku Z.. I.. S., I.., že dcéra vykazuje signály záujmu kontaktu s otcom, pričom otec nemá sklon ani príležitosť dieťa zaťažovať konfliktami rodičov a nemá ani sklon nepriaznivo hodnotiť matku maloletej. Výchovné predpoklady obidvoch rodičov sú porovnateľné. Matka izoluje dieťa od svojho exmanžela, nespolupracuje, ignoruje rady odborníkov na duševné zdravie. Znalci konštatujú, že maloletá je pod výlučným vplyvom matky. Otec poukázal na to, že bolo vydané uznesenie o zamietnutí návrhu matky o zákaze styku otca s dieťaťom. Napriek príkoriam zo strany matky svoju dcéru miluje, chce ju vychovávať a nie sa stať ujom s bankomatovou kartou. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa.
12) V priebehu odvolacieho konania otec podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa zrušuje predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 10P/277/2013-6 z 2.1.2014, resp. matka je povinná odovzdať mal. P. N. do osobnej starostlivosti otca I. N.. Návrh neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že posledná právoplatná úprava výkonu rodičovských práv bola predbežným opatrením okresného súdu č. k. 10P/277/2013-6 z 2.1.2014, kde mal. P. bola zverená do osobnej starostlivosti matky na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Otec bol zaviazaný prispievať výživným v sume 30,- eur mesačne. Predbežným opatrením Okresného súdu Poprad č. k. 15P/217/2015-39 z 22.9.2015 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/27/2015 z 30.11.2015 bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom matka je povinná odovzdať maloletú starému otcovi A. N.. Otec zdôrazňuje to, že neboli zistené ani vyšetrovateľom, ani znaleckým posudkom tzv. syndrómy týranej osoby a z toho vznikajúce stresové poruchy, ktoré by si vyžadovali psychologickú liečbu. Podľa znaleckého posudku z 19.11.2015 N.. V. V. matka má zvýšené psychologické nároky na okolie, voči sebe je senzitívna, javí sa ako tzv. obeť vlastných nenaplnených potrieb a emočných konfliktov. Môže sa kriticky a hnevlivo prejavovať k okoliu, čo môže aktívne spôsobovať mnoho konfliktov. Matka je štruktúrovaná skôr egocentricky, nezrelo, pričom zreteľným jadrovým rysom matky je emočná inhibovanosť pri súčasnej senzitivite, vnútorná neistota s tendenciou k opozičníctvu a negativizmu. Takéto osoby sú nadmerne zaujaté samé sebou a nedostatočne sa angažujú vo vzťahu k iným. Matka svojou povahovou výbavou mohla byť výslovne viktimologicky aktívna na vytváraní konfliktov. Znalkyňa nezistila znaky spadajúce pod tzv. syndrómy týranej osoby. Matka nereprodukuje úplne presne veci, ktoré sa týkajú jej postavenia vo vzťahoch a sociálnych súvislostiach. Všeobecne jej vierohodnosť je znížená osobnostnými charakteristikami s črtami egocentrizmu a istou bezchybnou štylizáciou v manželských konfliktov. Aj podľa ďalších znaleckých posudkov matka nespolupracuje s otcom, cielene izoluje dcéru od otca. Matka svojím správaním prispieva k prehlbovaniu odcudzenia maloletej k otcovi. Maloletá podala banálne až absurdné vysvetlenia nenávisti voči svojmu otcovi, čo jasne vyplýva, že sa maloletá identifikuje s negatívnymi postojmi matky, s tým, že maloletá má skúsenosť z toho, že akékoľvek negatívne oznámenia o svojom otcovi majú pozitívne odozvy u matky. Maloletá má rozšírenú nenávisť voči ostatným členom otcovej rodiny. Maloletá sa nevyzná sama v sebe, nevie komu má veriť, komu má dôverovať, takže má nižšie sebavedomie. V mnohých situáciách sa cíti neistá, zmätená, bezradná. Tým sa u maloletej predlžuje citová deprivácia a neistota. Sú to závery znaleckého posudku z trestného konania. Maloletú v skutočnosti videl vo februári tohto roku. Keď boli vonku, vzala ho P. do náručia a rozprávala mu, nech ju radšej pustí, aby ich nevidela matka. S dôvodmi matky, prečo mu bráni v styku s maloletou, nemôže súhlasiť, maloletej nikdy neublížil a ani bývalej manželke. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, staral sa o dcéru. Samotné vznesenie obvinenia nerozhoduje o jeho vine. Je to vyšší stupeň podozrenia, že by sa mohol dopustiť trestného činu. Aj podľa znalca je možné u otca vidieť snahu dohodnúť sa s matkou maloletého dieťaťa, pričom maloletá je prítomná, keď matka otca očierňuje, pričom otec má snahu dohodnúť sa s matkou. Otec poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine a práva otca stýkať sa s maloletým dieťaťom, pričom podľa všetkých znaleckých posudkov aj v trestnom konaní, že problémy nie sú medzi otcom a maloletou, ale na strane matky, ktorá žiadnym spôsobom nereflektuje záujmy maloletého dieťaťa vyrastať v korelácii s otcom, a to ani v súdom stanovenom čase. Tým matka porušuje rodičovské práva, narúša intenzitu vzťahu s dcérou a tak hrozí bezprostredná ujma poškodenia psychosomatického rozvoja maloletej, čo je preukázané aj znalcami v trestnom konaní. Vyžaduje to okamžitý zásah. Keďže je v záujme maloletej vyrastať v korelácii s obidvomi rodičmi, chce využiť inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečiť kontinuitu vzťahu otca s dcérou. Navrhuje rozhodnúť o zrušení predbežného opatrenia č. k. 10P/277/2013-6 a určiť povinnosť matke odovzdať mal. P. N. do osobnej starostlivosti otca.
13) Podľa § 395 ods. 1, 2 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z.), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14) Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
15) Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 362 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.
16) V priebehu odvolacieho konania otec podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia, podľa ktorého sa má zrušiť predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 10P/277/2013-6 z 2.1.2014. Zároveň sa má určiť, že matka N.. P. N. je povinná odovzdať mal. P. N. do osobnej starostlivosti otca I. N.. Čo sa týka prvého výroku neodkladného opatrenia, tak o prvom výroku neodkladného opatrenia má podľa § 324 ods. 2 CSP rozhodovať okresný súd. Naviac, toto neodkladné opatrenie nie je vydané vo veci samej vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15P/96/2015. Preto o tomto návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) nemohol rozhodovať tento odvolací súd. Čo sa týka druhého výroku neodkladného opatrenia, tak odvolací súd dospel k záveru, že tomuto návrhu neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Potreba nariadenia predbežného opatrenia vyplýva z § 325 ods. 1 CSP, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru odvolacieho súdu, neexistuje tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vo vzťahu k mal. P. N. vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, pokiaľ sa týka zverenia mal. P. N. do osobnej starostlivosti matky (§ 387 ods. 2 CSP). Je potrebné vychádzať z toho, že je práve v prospech dieťaťa, aby pomery boli upravené čo sa týka zabezpečenia starostlivosti o maloletú a určenia rodiča, ktorý túto starostlivosť bude zabezpečovať do budúcna, pričom maloletá je už tretí rok vo výlučnej starostlivosti matky. Keďže konanie o úpravu styku otca s maloletou je vylúčené na samostatné konanie, potom v tejto veci vykoná súd prvej inštancie dokazovanie a zhodnotí, v akom rozsahu bude umožnené otcovi stýkať sa s maloletou. Odvolací súd nevidí dôvod na to, aby neodkladným opatrením riešil povinnosť odovzdať mal. P. N. do osobnej starostlivosti otca, ak odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ je zverená mal. P. N. do osobnej starostlivosti matky. Preto krajský súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
17) Čo sa týka odvolania opatrovníka proti výroku rozsudku prvej inštancie o vylúčení konania o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na samostatné konanie, tak z procesného hľadiska je to rozhodnutie o vedení súdneho konania, netýka sa veci samej. Preto s poukazom na § 357 CSP, ktorý taxatívne vymedzuje dôvody prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie a proti úprave vedenia súdneho konania sa odvolanie nepripúšťa, preto odvolací súd s poukazom na § 386 písm. c/ CSP odvolanie opatrovníka proti výroku o vylúčení konania o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na samostatné konanie odmieta. Otec v odvolaní proti rozsudku takisto uviedol, že dáva odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, teda aj proti druhému a tretiemu výroku, pričom odvolanie neodôvodňuje. Odvolací súd nevie, čo a aké dôvody nesprávnosti má preskúmavať. Ak proti uzneseniu o úprave vedenia konania odvolanie nie je prípustné a otec odvolacie dôvody neuviedol, preto ani odvolací súd sa už nemohol zaoberať odvolaním otca proti druhej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o vylúčení konania o úprave styku maloletého dieťaťa s otcom na samostatné konanie.
18) Otec napadol výrok rozsudku o zverení mal. P. N. do osobnej starostlivosti matky a povinnosti platiť výživné 100,- eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa týka veci samej a zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky (§ 387 ods. 2 CSP) a k tomu dodáva:
19) Keď matka dňa 30.1.2015 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, tak uviedla, že bola nútená sa spolu s maloletou dcérou odsťahovať zo spoločnej domácnosti a od 13.10.2013 má pobyt na adrese: Z. X, I.. Prakticky tri roky maloletá je v osobnej starostlivosti matky, čo je aj základný spor medzi rodičmi, pretože aj otec sa chce podieľať na výchove maloletej. V princípe matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú, napriek snahe otca zmeniť túto situáciu, resp. zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti. Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. dáva dôraz na dohodu rodičov (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine), ale k dohode rodičov nedošlo, tak pri výkone rodičovských práv a povinností podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine je potrebné rešpektovať
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Vždy sa prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, výchovné potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd má dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Keďže pre averziu rodičov k sebe nie je možné riešiť starostlivosť o maloleté dieťa striedavou starostlivosťou, potom pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do výchovy jedného z rodičov treba súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa, že nie je vhodné riešiť okamžitú zmenu výchovného prostredia a zveriť maloletú do výlučnej starostlivosti otca. V terajšej dobe je vhodnejšie, aby nateraz bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a postupne aby bol aj súdnym rozhodnutím doriešený spôsob styku otca s maloletou. To ale bude predmetom samostatného konania. Dieťa má momentálne stabilizované životné prostredie u matky. Je vhodné to riešiť aj z hľadiska toho, že momentálne je vedené aj trestné konanie, ktoré má dopad na vec samu ohľadom zverenia maloletej do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov. Odvolací súd neopomína závery znaleckých posudkov o tom, že matka permanentne vytvára zlý obraz otca vo vedomí maloletej, ale k zmene tohto stavu môže dôjsť aj opatrovníkom požadovanou súdnou ochranou cez výchovné opatrenia podľa § 37 Zákona o rodine. Ak nedôjde k dohode rodičov a stále sa budú opakovať nevhodné vyjadrenia matky na adresu otca, môže súd uložiť povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. V konečnom dôsledku vo veci samej okresný súd má vydať rozhodnutie, ktoré sa bude týkať aj úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Tým bude vytvorený aj zákonný rámec na pravidelné sa stretávanie otca s maloletou a tým aj možnosť zákonnými prostriedkami vynútiť si plnenie takejto úpravy. Je to ale otázka budúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa.
20) Pokiaľ otec podal odvolanie proti výroku rozsudku o zverení mal. P. N. do osobnej starostlivosti matky, sústavne vznáša požiadavku na zmenu správania sa matky ako k nemu, tak aj výchovného pôsobenia na maloletú, pretože v terajšej dobe sú zjavne negatívne výsledky pôsobenia matky pri vytváraní obrazu otca vo vedomí maloletej. Maloletá preberá nepriateľské správanie voči svojmu otcovi, aj keď na to nemá dôvody, resp. neexistuje tu príležitosť, aby si maloletá mohla takéto negatívne obrazy o otcovi vytvoriť, ak matka nepovoľuje otcovi stretávanie sa s maloletou. V znaleckom posudku K.. N.. K. M. č. 1/2016 na str. 43 sa uvádza, že u maloletej je absencia pocitu viny za nepriateľské správanie sa voči svojmu otcovi. Keďže kontakt maloletej s otcom je výrazne zredukovaný, maloletá sa nekriticky identifikuje s názorom matky na svojho otca. Keď sa maloletá identifikuje s matkiným názorom na otca, potom otca vníma ako nepriateľa, čo nie je možné vždy akceptovať už z hľadiska toho, že v § 28 Zákona o rodine je zadefinovaný rozsah rodičovských práv a povinností, teda aj sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a zastupovanie maloletého dieťaťa či správu majetku maloletého dieťaťa, pričom podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Preto pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Aj matka musí akceptovať, že otec má rodičovské práva na sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa či jeho zastupovanie, a pokiaľ nie je vydané súdne rozhodnutie o prípadnom zamedzení alebo obmedzení rodičovských práv otca. Takéto práva rodičovi nie je možné uprieť, najmä, ak existuje aj predbežné opatrenie vo veci sp. zn. 15P/217/2015 o dočasnej úprave pomerov otca k maloletému dieťaťu a povinnosti matky odovzdávať otcovi maloleté dieťa v súdom určenom čase a dni. Odvolací súd z hľadiska potreby úpravy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v terajšej dobe vidí, že je vhodnejšie zveriť mal. P. N. do osobnej starostlivosti matky a samostatným rozsudkom riešiť úpravu styku otca s maloletou. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na výživu sumou 100,- eur mesačne. Výživné vo výške 100,- eur odráža odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pomery príjmov otca sú také, že toto výživné môže platiť (deklarovaný príjem otca je cca 727,- eur mesačne, pričom síce má ďalšiu vyživovaciu povinnosť ku R. P.). Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ sa týka prvého výroku rozsudku o zverení mal. P. N. do osobnej starostlivosti matky a platení výživného.
21) Čo sa týka výroku rozsudku o náhrade trov konania, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, tak tento výrok rozsudku je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vec sama nie je skončená, pretože ešte bude rozhodované o úprave styku otca s maloletou, potom výrok rozsudku o trovách konania je predčasný.
22) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).