Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-94-2015.pdf
PDF · 114.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/94/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci obžalovaných L. U. V. Z.. trestne stíhaných pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") v spolupáchateľstve na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 14. septembra 2016 t a k t o
rozhodol:
Obžalované:
1/ L. U. V. R. V. F. Č. Í. G. P. S. Á., D..XX.XX.XXXX S. H., H. N. D. O. D. S.Á.C., R. XXXX/XX, na slobode, zamestnaná, 2/ O.. V. Z. H. F. V. G. P. S. Á., D.. XX.XX.XXXX S. H., H. N. Č. XXX, na slobode, zamestnaná, s ú v i n n é, ž e v doposiaľ presne nezistenom čase do cca 24:00 hodiny dňa 15.12.2012 v ambulancii U. Z. prvej pomoci (ďalej len „U.“) v D. O. D. S., použili svoju odobratú krv na zámenu s krvnou vzorkou U. O., D.. XX.XX.XXXX, ktorá pochádzala z odberu vykonaného dňa 15.12.2012 v čase od 23:45 hod. do 23:48 hod. lekárom LSPP O.. O. O., pre účely trestného konania vo veci prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, z ktorého bol U. O. dôvodne podozrivý tak, že potom čo im bola krv doposiaľ presne nezisteným spôsobom odobratá, vložili ju do skúmavky na krvné odbery, ktorú následne O.. V. Z. vymenila so skúmavkou s krvou U. O. tak, že krv U. O., ktorá bola po odbere položená na stolíku a ktorá bola v zornom poli príslušníkov polície vzala, predstierajúc jej prípravu na odovzdanie orgánom činným v trestnom konaní, následne sa príslušníkovi polície O. U. otočila chrbtom, aby tak stratil skúmavku z dohľadu, skúmavky vymenila a následne príslušníkom polície odovzdala skúmavku s vlastnou krvou a krvou L. U., pričom toto konanie uskutočnili z dôvodu zakrytia alkoholickej intoxikácie U. O., ktorej vyšetrovanie bolo predmetom trestného konania v evidovanom na DO KDI KR PZ Trenčín pod číslom ČVS:KRP-23/TN-DI-2012, t e d a
- spoločným konaním pozmenili dôkaz a v trestnom konaní predložili dôkaz, o ktorom vedeli, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý a čin spáchali z osobitného motívu - v úmysle zakryť trestný čin, č í m s p á c h a l i
- zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 140 písm. c) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j ú obžalovaná L. U.Č. Podľa § 344 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej u r č u j e skúšobnú dobu 18 /osemnásť/ mesiacov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona je obžalovaná povinná sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Obžalovaná O.. V. Z.
Podľa § 344 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej u r č u j e skúšobnú dobu 18 /osemnásť/ mesiacov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona je obžalovaná povinná sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti vykonávať povolanie zdravotnej sestry vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.
odôvodnenie:
Proti obžalovaným L. U. V. O.. V. Z. je vedené trestné konanie na tunajšom súde pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b) v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod Pv 18/14/3304-40 zo dňa 29.07.2015, doručenej Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 30.07.2015. Súd na základe výsledkov vyšetrovania a obsahu vyšetrovacieho spisu vydal dňa 03.08.2015 v predmetnej veci trestný rozkaz, ktorým uznal obe obžalované za vinné v zmysle podanej obžaloby a uložil im podmienečne tresty odňatia slobody. Proti trestnému rozkazu podali obe obžalované v zákonnej lehote odpor. Na podklade podaných odporov súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Po začatí hlavného pojednávania súd zistil, či chcú obžalované a prokurátor uzavrieť dohodu o vine a treste. Prokurátor a obžalované zhodne vyhlásili, že nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Obe obžalované po zákonnom poučení o ich právach a podľa § 257 Trestného poriadku zhodne vyhlásili, že sú nevinné. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných, že sú nevinné, vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných L. U., O.. V. Z., Z. O. U., M. T., O.. F.P.O. H., U. O., O.. O.F. O., R. G. V. I. Ú. A. A.. O.. U. R., A.., a prečítal a oboznámil listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec a osobu obžalovaných. Na základe na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné závery. Z obsahu vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, ČVS: KRP-23/TN-DI-2012, ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 15.12.2012 v čase o 22:31 hod. na diaľnici Dl v km 105,5 v k. ú. D. O. D. S. U. O., D.. XX.XX.XXXX S. C., bytom W. Z.D.H. XXXX/XX, A., ako vodič viedol osobné motorové vozidlo C. V. H., I. A. XXXCU, v smere N.L.Z.
- Ž., pričom mu bola nameraná a zadokumentovaná rýchlosť 142 km/h. Dňa 15.12.2012 bola u U. O., D.. XX.XX.XXXX opakovanou dychovovu skúškou vykonanou prístrojom Alcotest 7410 Plus, výrobné číslo ARMJ-0685, v čase o 22:40 hod. zistená koncentrácia alkoholu v dychu v hodnote 0,64 mg/l (1,344 promile) a v čase o 23:05 hodine v hodnote 0,57 ml/l (1,197 promile). Následne menovaný požiadal o vykonanie odberu krvi. Odber, ktorý bol vykonaný počas vyšetrenia na U. D. O. D. S. U.Á.F. O.. O. O. na základe žiadosti vodiča U. O.. U. O.Á. sa na vyšetrenie dostavil v sprievode hliadky DO KDI KR PZ Trenčín a L. U.V.R.. V tom čase mu nebola obmedzená osobná sloboda. Bola mu zakázaná ďalšia jazda. V rámci tohto vyšetrovania bol pribratý do konania súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdneho lekárstva O.. D. O., z ktorého posudku zo dňa 30.07.2013 vyplýva, že podľa výsledkov dychových skúšok bol v čase jazdy U. O.U.D. ovplyvnený alkoholom s koncentráciou alkoholu v dychu minimálne 0,64 mg/l a v čase vykonania dychových skúšok bol v stave vylučovania alkoholu z organizmu. Vzhľadom na výsledok koncentrácie alkoholu v krvi 0,01 g/kg, zistený analýzou vzorky krvi odobratej pri vyšetrení na U. D. O. D. S. o 23:50 hod. dňa 15.12.2012, okolnosti prípadu, výpovedí svedkov a okolností odberu krvi nie je možné vylúčiť manipuláciu so vzorkou krvi U.L.Z. O., odporučil vykonať DNA analýzu vzorky krvi doručenie do laboratória Z. Ú. N. N. a jej porovnanie s krvou U. O.. analýzou DNA overiť, či sa jedná vzorku krvi U. O.. Následne bol pribratý do konania Kriminalistický a expertízny ústav PZ Slovenská Ľupča, ktorý vo veci podal znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2846 a podľa záverov z analýzy DNA vzorky krvi nepatria U.V.S. O., ale dvom osobám ženského pohlavia. V dôsledku uvedených zistení bol začaté uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom dňa 02.01.2014 trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona vo veci zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Zo všetkých vtedy známych skutočností vyplýval logický záver, že práve uvedené dve osoby, boli jedinými ženami prítomnými pri odbere krvi U. O.. Preto následne boli vykonané odbery bukálnych sterov O.. V. Z. a L. U.. Do konania bol pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ Slovenská Ľupča, ktorý v rámci znaleckého skúmania izoloval DNA z bukálnych sterov a porovnal ich so zmiešanými vzorkami krvi skúmanými pod číslom ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2846. Zo záverov znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2967 vyplýva, že pôvodkyňami zmiešaných vzoriek krvi 1, 2 skúmaných pod číslom ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2846 sú O.. V. Z. V. L. U.. Následne po identifikovaní krvi v skúmavke predloženej na skúmanie prítomnosti alkoholu v krvi označenej U. O. vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ v Novom Meste nad Váhom dňa 28.11.2014 vzniesol podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku obvinenie O.. V. Z. V. L. U.V.R. pre prečin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom. Obe obžalované popreli spáchanie skutku. Obžalovaná L. U.Č. na svoju obranu vypovedala, že v inkriminovanom čase sa dostavila na pohotovosť z dôvodu zlého zdravotného stavu, kde stretala U. O.. V rámci vyšetrenia jej lekár O.. O. O. odobral krv a moč. Spoluobžalovaná jej krv neodoberala. Nepozná ju. Z výpovede obžalovanej pred súdom vyplynulo, že spoluobžalovanú L. U.Č. nepozná, nepozná ani U. O. a krv spoluobžalovanej a ani U.V.S. O. neodoberala. V čase predmetného odberu krvi pripravovala odberovú súpravu a mohlo dôjsť k tomu, že sa poranila a následne sa tak mohla jej krv dostať do skúmanej vzorky, ktorá obsahuje jej krv. Svedok U. O. nevedel nič o trestnom čine, ani o detailoch a nevie sa k veci vyjadriť. Obžalovanú O.. V. Z. nepozná. Obžalovanú L. U. pozná, boli kolegovia v práci od roku 2008 do 2012. Potvrdil, že bol podozrivý z riadenia vozidla pod vplyvom alkoholu 15.12. Podrobil sa dychovej skúške, ktorá bola pozitívna a s ktorou nesúhlasil a preto žiadal o odber krvi. Na mieste činu nevolal obžalovanej L. U. a jeho vozidlo odviezli z miesta činu policajti. Následne išli na pohotovosť do D. O. D. S. na odber krvi, kde mu odobrali, neskôr sa v ambulancii objavila obžalovaná L. U. a to sa stalo v čase, keď odchádzal na KR PZ s policajtmi. Nevedel, či v ambulancii bola už pri odbere. Nevidel, či obžalovanej L.D.B. U. brali krv. Obrana oboch obžalovaných je vyvrátená viacerými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Súd predovšetkým poukazuje na výpoveď svedka O. U. a M. T., príslušníkov G. F.Z. A. S. H., G., ktorý ako hliadka dopravnej polície zadržali U.L.Z. O. na diaľnici W. A. D. O. D. S., ktorý javil známky požitia alkoholu, ktorý bol z neho cítiť. Pri kontrole dychovou skúškou zistili u menovaného alkohol. A. sa svedka U. O., či je schopný si zabezpečiť odvoz vozidla, na čo odpovedal, že áno, a to prostredníctvom priateľky z D. O. D. S., ktorá príde taxíkom, s tým, že ešte hľadá niekoho, kto by postrážil ich spoločné dieťa. Volali spolu asi 2 až 3 krát. Následne svedok U. O. žiadal vykonať odber krvi. Následne po dohode s operačným strediskom odišli so svedkom U.V.W. O. na pohotovosť U. W. D. O. D. S.Á.C. na odber krvi. Taxíkom prišla jeho priateľka L. U.. Spolu s nimi prišla i obžalovaná L. U., ktorá šoférovala auto U. O.. Po príchode na pohotovosť do ambulancie vstúpili obaja policajti, U. O. i obžalovaná L. U. a správala sa akoby bola doma. Svedok O. U. vypovedal, že videl ako bola U. O. lekárom odobratá krv, pričom odber bol odložený na stolík a lekár so sestričkou odišli do inej miestnosti, vraj vymeniť peniaze, lebo za odber sa platí, čo mu povedala obžalovaná L. U.. Celý dobu bol na prahu dverí a videl na odber na stolíku a mal ampulku na dohľad. Asi za 5 - 10 minút sa vrátili. Po návrate oslovil lekár sestričku s požiadavkou, aby mu ukázala, kde sú nejaké papiere. Svedkovi sa otočila chrbtom, ukázala kde sú, následne sestrička zabalila skúmavku a odovzdala im ju. Počas toho ako bol svedok v miestnosti, bola obžalovaná L. U. v miestnosti a žiadne úkony zdravotníckej starostlivosti jej zdravotníckym personálom neboli vykonávané. Od sestry nedostala obžalovaná L. U. žiadnu ampulku s jej krvou. Svedka zaujalo, že lekár do papierov napísal, že vodič nejavil známky požitia alkoholu. Obžalovaná L.D.B. U. na záver pri odchode poznamenala, či to nemôžu nejako spraviť, veď priateľovi odberá krv rodina. Na základe okolností pojal podozrenie, že niečo s krvou nebude v poriadku,
že došlo k manipulácii so vzorkou krvi. Podľa názoru svedka obžalovaná L. U. mala dostatok času, aby pred príchodom na diaľnicu navštívila ambulanciu pohotovosti. Je možné, že obžalovaná L. U. z telefonátu Z. U. O. vedela, že odber krvi bude vykonaný na pohotovosti v D. O. D. S.. Svedok M.P.R. T. potvrdil skutočnosti uvádzané svedkom O. U.. Z výpovedí oboch svedkov teda vyplýva, že obžalovaná L. U. prišla do ambulancie spolu s nimi a U. O., potom čo jej U. O. zavolal, aby prišla odviesť jeho automobil, pretože on bol zadržaný príslušníkmi polície, nakoľko riadil automobil pod vplyvom alkoholu. Z výpovede svedka O.. F. H., ktorý viedol výsluch svedkyne O.. V. Z. v konaní ČVS: KRP-23/TN-DI-2012 vo svojej výpovedi vylúčil akýkoľvek nátlak na obžalovanú O.. V. Z. pri jej výsluchu. Z výpovede svedka O.. O. O. vyplynulo, že dňa 15.12.2012 slúžil na pohotovosti v D. O. D. S. ako lekár, keď bol privedený políciou U. O.F., ktorému oznámili policajti, že nafúkal pri kontrole, avšak nejavil známky požitia alkoholu Nevie o tom, že by došlo u nich k zámene krvi, nevie si vysvetliť ako došli k zámene krvi. U. tam bola, ale nevie, či prišla pred ním alebo po ňom. Nevylúčil, že mohla prísť aj s policajtmi. V čase príchodu polície boli v ambulancii on a sestrička Z.. U. hysterčila, že jej nie je dobre a stále odchádzala na záchod. Prvého vyšetroval U. O., nariadil jeho odber krvi. Odber krvi mal realizovať on, ale robila to sestrička. V čase prípravy odberného setu obžalovaná L. U. bola asi v miestnosti. S odberom neboli žiadne komplikácie, sestrička neoznámila, že by došlo ku kontaminácii krvi. Obžalovanej L. U. brala krv sestrička, dostala krv do ruky, aby išla s ňou do laboratória. Nevie, či policajti boli pri odbere krvi obžalovanej L. U.. Papiere o odbere krvi obžalovanej L. U.G. nikto nevypisoval, aby dokázal, že jej nič nie je. Snažil sa ju dostať preč. Ku skutočnosti, že vzorka označená ako odobratá od U. O. obsahovala biologický materiál pochádzajúci od dvoch žien, sa nevedel vyjadriť. V konaní pred súdom bola vypočutá znalkyňu KF. V. I. Ú. A. A.. O.. U. R., A.., ktorá zotrvala na záveroch znaleckého posudku ČES: PPZ- KEU-SL-EXP-2014/2967, pričom doplnila posudok v tom smere, že DNA mužského pôvodu nebola zistená. V ampulke s krvou zo dňa 15.12.2012 sa nachádzala zmiešaná krv oboch obžalovaných, pričom prítomnosť biologického materiálu oboch bola pomerne rovnaká. Nezistila minoritného ani majoritného prispievateľom biologického materiálu. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchali ho obe obžalované spoločným konaním. Vina za spáchaný skutok je podľa názoru súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Aktívnym konaním oboch obžalovaných došlo z ich strany k sfalšovaniu dôležitého dôkazu, a to krvnej vzorky po odbere krvi U.P.S. O., ktorý dňa 15.12.2012 bol dôvodne podozrivý zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Na sfalšovanom dôkaze boli znaleckým skúmaním zistené biologické stopy výlučne osôb ženského pohlavia a výlučne oboch obžalovaných a to v približne rovnakom pomere. Je preukázané, že nešlo o pôvodnú vzorku krvi, ktorá bola lekárom odobratá, pretože táto by obsahovala aj DNA svedka U. O.. Teda došlo k úplnej výmene odobratej krvi. Vysvetlenie obžalovanej O.. V. Z. o tom, že do krvi odobratej na účely trestného konania dostala jej krv tým, že sa poranila pri príprave odbernej sady, súd vyhodnotil ako účelové a nepravdivé, keďže je vyvrátené objektívnymi znaleckými zisteniami. Ak by vysvetlenie obžalovanej bolo pravdivé, tak by sa v P. S. D. G. Z. U. O. a krv obžalovanej O.. V. Z.. Uvedené vysvetlenie však nebolo preukázané, pretože vzorka krvi preukázateľne podľa znaleckého posudku G. A. Z. Ľ.A.Č. obsahovala iba krv obžalovanej O.. V. Z. a obžalovanej L. U.P.S.. DNA osoby mužského pohlavia nebol zistený. Rozporné sú výpovede obžalovanej L. U.V.R. a svedka U. O.Á. o jej príchode do ambulancie a následných úkonov zdravotného personálu. Podľa výpovede obžalovanej L. U. N.oli jej odbery vykonané v čase, keď bol svedok U. O. prítomný v ambulancii lekára. Svedok U.V.W. O., ale tvrdí, že obžalovanú L. U. stretol až pri odchode z objektu pohotovosti po odbere. Podľa výpovede príslušníkov polície svedkov O. U. a M. T. obžalovaná L. U. prišla na pohotovosť v podstate naraz s políciou a svedkom U. O. a bola v ambulancii prítomná po celý čas, pričom žiadne úkony zdravotníckej starostlivosti s ňou neboli vykonané. Príslušníkom polície skúmavka z krvou svedka U. O. im od momentu odobratia krvi až po odovzdanie falošnej skúmavky zmizla z dohľadu iba raz a to vtedy, keď ju obžalovaná O.. V. Z. vzala do rúk a otočila sa im chrbtom. Je teda jednoznačne preukázané, že sa DNA obžalovanej O.. V. Z. nemohlo dostať do skúmavky spôsobom aký prezentuje. Vo vzťahu k obhajobným tvrdeniam obžalovanej L. U. je potrebné uviesť, že sú v rozpore nielen s výpoveďou svedkov O. U. V. M. T., ale čiastočne aj s výpoveďou ošetrujúceho lekára svedka O.. O. O. a svedka U. O.U.D.. Obžalovaná L. U. neprišla do ambulancie so zdravotným problémom, ale po tom, čo sa najprv dostavila pre vozidlo U. O. a následne prišla do ambulancie za prítomnosti policajtov. Realizáciu akýkoľvek úkonov zdravotnej starostlivosti u obžalovanej L. U. vyvracajú správa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 20.01.2015 (č. l. 148), podľa ktorej menovanej ako poistencovi v období od 01.12.2012 do 31.12.2012 nebola poskytnutá žiadna zdravotná starostlivosť a správa U. D. O. D. S., s.r.o. z č. l. 149, podľa ktorej obžalovaná L. U.V.R. nie je v čase od 15.12.2016 do 16.12.2016 vedená v zozname ošetrených pacientov. Teda je zrejmé, že obžalovaná nebola v predmetnej ambulancii vôbec ošetrovaná
a v tejto časti výpoveď svedka O.. O. O. nepravdivá. Vzhľadom na skutkové okolnosti, výpovede svedkov O.D. U., M. T., výpoveď znalkyne A.. O.. U. R.P.S., A.. a listinné dôkazy, najmä správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a U. D. O. D. S. s.r.o. je preukázané, že obrana obžalovaných je vyvrátená, tvrdenia obžalovaných sú nepravdivé a obžalované konali premyslene, pretože bez ich plného vedomia, súhlasu a aktívnej spoluúčasti na odbere ich krvi v približne rovnakom množstve, by odber krvi nebol možný. Povaha lekárskeho úkonu odberu krvi neumožňuje, aby obžalované konali nedbanlivostne. Lekárske vyšetrenie ku skúške na alkohol v krvi, ako aj odber vzorky krvi, bol vykonaný na základe žiadosti U. O., potom čo bol podľa výsledkov opakovanej dychovej skúšky pristihnutý pri páchaní trestného činu a stal sa podozrivým zo spáchania trestného činu podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Príslušníci polície v tomto prípade svedka U. O. na vyšetrenie a pri odbere vzorky len sprevádzali. Vzhľadom na charakter tohto úkonu, ktorého cieľom bolo vylúčenie, alebo potvrdenie hladiny alkoholu v krvi svedka U. O., ktorá je základným znakom skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, z ktorého bol svedok U. O.U.D. dôvodne podozrivý po vykonaných dychových skúškach, možno považovať tento úkon za neopakovateľný a neodkladný. Svedok U. O. nesúhlasil s výsledkom opakovanej dychovej skúšky na zistenie alkoholu a sám požiadal o lekárske vyšetrenie a odber krvi. Zo zadokumentovaných skutočností vyplýva, že všetky osoby prítomné v ambulancii U. D. O. D. S. pri vyšetrení U. O. a odbere vzorky krvi U.V.S. O. vedeli, že odobratá vzorka krvi bude použitá, ako dôkaz v trestnom konaní. Na základe uvedených úvah tak vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vyvracajú obranu obžalovaných a spolu vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov. Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a v súhrne dospel k logickému záveru o vine oboch obžalovaných, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa zločinu marenia spravodlivosti dopustí, kto konaním pozmení dôkaz a v trestnom konaní predložili dôkaz o ktorom vie, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý a uvedený čin spácha z osobitného motívu - v úmysle zakryť trestný čin a to trestný čin svedka U. O. dôvodne podozrivého z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Zločinu marenia spravodlivosti sa možno odpustiť iba v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní. Trestným konaním je konanie podľa Trestného poriadku. Orgánmi činnými v trestnom konaní sú v zmysle Trestného poriadku policajt a prokurátor. Predložením dôkazu sa v tomto prípade rozumie predloženie niektorého z dôkazov orgánom činným v trestnom konaní, keďže konanie pred súdom v tomto konkrétnom prípade neprichádza do úvahy, pričom predkladateľ takéhoto dôkazu ho nemusel sám sfalšovať alebo meniť. Stačí, že si je toho vedomý. Takéto konanie je trestné iba vtedy, ak tak páchateľ koná v úmysle, aby uvedené orgány takýto dôkaz použili ako pravý. Konanie obžalovaných súd po právnej stránke kvalifikoval ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pretože spoločným konaním pozmenili dôkaz a v trestnom konaní predložili dôkaz, o ktorom vedeli, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý a čin spáchali z osobitného motívu - v úmysle zakryť trestný čin. Na možnosť zmeny právnej kvalifikácie oproti obžalobe boli obe obžalované upovedomené listom zo dňa 12.05.2016. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaných podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. Svojím konaním obžalovaný porušili záujem spoločnosti na ochrane nerušeného a zákonného trestného procesu Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. U oboch obžalovaných súd zistil po jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda, že viedli riadny život, čo vyplýva z jednotlivých pozitívnych správ o povesti ako je register trestov, register priestupkov a správy od zamestnávateľov a z miesta bydliska. Obom obžalovaným súd ukladal identický druh a výmeru trestu na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky podľa § 344 ods. 2 Trestného zákona. Keďže nie je potrebné ukladať trest odňatia slobody spojený priamo s jeho výkonom vzhľadom na doterajší život obžalovaných, súd podmienečne odložil výkon trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad ich správaním uložením primeranej povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona. U obžalovanej O.. V. Z. vzhľadom na skutočnosť, že sa dopustila konania ako zdravotná sestra pri výkone svojho zamestnania ukladal súd i trest zákazu činnosti vykonávať povolanie zdravotnej sestry vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súd je presvedčený, že uložený podmienečný trest odňatia je trestom primeraným, vzhľadom na osobu obžalovaného, osobné pomery a okolnosti trestného činu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil.
Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že obžalovaného bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obžalovaným prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustia akejkoľvek trestnej činnosti (samostatne, alebo spolupáchateľstvom), za ktorú budú právoplatne odsúdené, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalované viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovejú bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l i; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y- k o n a j ú.. Súd považuje za potrebné obžalované poučiť, že v prípade, ak spáchajú v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona im nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne im môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Takto uložené tresty považuje súd vzhľadom na osoby páchateľov, najmä s prihliadnutím na ich doterajšie životy a prostredie, v ktorom žijú, motív ich konania (zištnosť), za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomnom podanom odvolaní je treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba