Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/354/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu REWARD Slovakia, s.r.o., Karpatské námestie 7770/ 10A, Bratislava, IČO: 45 633 975 práv. zast. Dr. Pavlom Erbenom, advokátom, Nám SNP 22, Bratislava, proti žalovanému Nadácia Intenda, Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 069 787 práv. zast. De minimis, spol.s.r.o. Mateja Bela 6, Bratislava o zaplatenie 7 416,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/187/2013-322 zo dňa 7.9.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/187/2013-322 zo dňa 7.9.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.416,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 11.2.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 444,50 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh a vo výške 33,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške celkom 5 863,07 EUR, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 13.5.2013 sa domáhal, aby mu žalovaný zaplatil žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania ako aj trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 6.7.2010 Zmluvu o poskytovaní účtovných služieb /ďalej aj ako „Zmluva"/, na základe ktorej poskytoval žalobca do 31.1.2013, za dohodnutú odmenu a za dohodnutých podmienok, účtovné služby v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov a v súlade so súvisiacou legislatívou, podľa špecifikácie uvedenej v Zmluve. Základná odmena bola sporovými stranami v čl. III ods. 1 dohodnutá na sumu 2.000,- EUR bez DPH mesačne, od 1.10.2010, pričom v zmysle čl. III ods. 1 a 2 Zmluva pripúšťala úpravu tejto odmeny v závislosti od mesačného rozsahu prác a prác vyžiadaných nad rámec uzavretej Zmluvy. Splatnosť odmeny bola stanovená na 10 dní odo dňa doručenia faktúry žalovanému. Strany sa zároveň dohodli, že pri omeškaní so zaplatením dohodnutej a fakturovanej odmeny bude žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05% denne, až do zaplatenia. V čl. VI Zmluvy si sporové strany dohodli podmienky ukončenia zmluvy. V zmysle ods. 1 tohto článku môže ktorákoľvek zmluvná strana zmluvu vypovedať, bez udania dôvodu, s mesačnou výpovednou lehotou stým, že táto lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej strane. Pre prípad zániku Zmluvy si strany v ods. 2 čl. VI dohodli, že pri ukončení zmluvného vzťahu podľa čl. V ods. 1 prináleží Dodávateľovi (t.j. žalobcovi), okrem riadnej odmeny za vykonané služby, nárok na vyplatenie dvojnásobku mesačnej odmeny uvedenej v čl. III ods. 1 písm. a), t.j. 2.000,- EUR bez DPH. Žalobca právo ukončiť Zmluvu využil a Zmluvu vypovedal písomnou Výpoveďou zo dňa 19.12.2012. Výpoveď nadobudla účinnosť dňa 31.1.2013.V súvislosti s riadnym ukončením Zmluvy vystavil žalobca žalovanému nasledovné faktúry:

- faktúru č. 10130005, vystavenú na sumu 2.616,- EUR, splatnú dňa 10.2.2013, za služby poskytnuté v mesiaci január 2013 a účtované v zmysle čl. III Zmluvy,

- faktúru č. 10130001, vystavenú na sumu 4.800,- EUR, splatnú dňa 10.2.2013, ktorá predstavuje odmenu podľa čl. VI ods. 2 Zmluvy. Obe predmetné faktúry boli žalovanému riadne doručené, žalovaný ich prevzal a oboznámil sa s ich obsahom. Žalovaný nevrátil vystavené faktúry späť žalobcovi ako nedôvodné, neodôvodnené alebo nespĺňajúce náležitosti požadované zákonom. Nenamietal ani výšku fakturovanej sumy, vystavené faktúry však v lehote splatnosti nezaplatil, ani len čiastočne. V snahe vyhnúť sa mimosúdnemu konaniu navrhovateľ, po splatnosti faktúr a zániku Zmluvy, opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný na tieto výzvy spočiatku nereagoval vôbec. Následne reagoval tak, že vytýkal žalobcovi údajné vady, ktoré ničím nepreukázal, a ktoré vôbec nesúviseli s predmetom zmluvy, kompetenciami navrhovateľa a rozsahom činnosti vykonávanej zo strany navrhovateľa pre odporcu. Svoje argumenty a výhrady, napriek výzvam navrhovateľa, nepodporil žiadnymi listinami a dokladmi. Súd na základe predložených dokladov vydal dňa 24.06.2013 platobný rozkaz v č.k. 25 Rob/147/2013 voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, čím sa platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 OSP zrušil. Odpor žalovaný odôvodnil tak, že Žalobca svojou výpoveď zo dňa 19. decembra 2012 vypovedal bez udania dôvodu podľa čl. V bod 1 zmluvu o poskytovaní služieb s tým, že výpovedná lehota uplynula dňa 31. januára 2013. Žalobca odmietol odstrániť vady a riadne odovzdať agendu žalovanému a to aj napriek tomu, že bol k tomu riadne vyzvaný odporcom dňa 30. januára 2013. Podľa žalovaného žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní služieb a všeobecne záväzných právnych predpisov tým, že (i) nesprávne účtoval prechodné položky z hľadiska DPH pri refakturácii služieb, (ii) nepripravil účtovnú závierku po skončení účtovného obdobia a nespracoval daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb a to napriek výzve odporcu, (iii) nedoúčtoval účtovné obdobie k 31. decembru 2012, pretože chýbajú zaúčtovania niektorých „závierkových účtovných prípadov" a „upravujúcich závierkových účtových prípadov" (odpisy, rezervy, nevyfakturované dodávky, náklady budúcich období, výdavky budúcich období, úprava ocenenia, účtovanie odloženej dane, tvorba opravných položiek ...), (iv) postupoval v rozpore s postupmi účtovania pre účtovné jednotky nezaložené za účelom podnikania (MF/24342/2007-74) - bezodplatne nadobudnutý dlhodobý hmotný majetok mal byt' účtovaný na účte 384 - výnosy budúcich období (časovo rozlíšený) a postupne rozpúšťaný do výnosov; účtovaný bol však nesprávne na účte 901 -základné imanie, (v)nesprávne vykonal závierky účtovníctva a prechody do nasledujúcich rokov, (vi) nevysporiadal odberateľské a dodávateľské saldokontá, (vii) chýbajú dokladové inventúry majetku a záväzkov, (viii) neupozorňoval odporcu na zmeny daňovej legislatívy etc. Žalovaný riadne vyzval navrhovateľa na odstránenie týchto vád, do dnešného dňa ich však žalobca neodstránil. Podľa čl. V ods. 4 zmluvy o poskytovaní služieb „Ku dňu skončenia tejto zmluvy je Dodávateľ povinný odovzdať Odberateľovi všetky veci , ktoré od neho alebo pre neho prevzal počas trvania tejto zmluvy, ako aj všetky veci, ktoré má vo svojej dispozícii a ktoré súvisia s poskytovaním služieb podľa tejto zmluvy." Podľa č1. III ods. 1 písm. a) zmluvy o poskytovaní služieb „Odmena poskytovaných služieb Dodávateľa Odberateľovi uvedených v čl. I tejto zmluvy je zmluvnými stranami dohodnutá nasledovne: vo výške 1.667,00 EUR (slovom jedentisícšesťstošesťdesiatsedem eur) do 30. septembra 2010 a vo výške 2.000,- EUR (slovom: dvetisíc Eur) od 1. októbra 2010 podľa čl. I ods. 2a) za každý kalendárny mesiac, ... " Podľa č1. VI ods. 2 zmluvy o poskytovaní služieb „Všetky ustanovenia tejto zmluvy možno meniť len vzájomnou dohodou, v písomnej forme, ako neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy vo forme dodatku." Navrhovateľom vystavené obe predmetné faktúry nespĺňajú zákonné náležitosti podľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve, čím by sa pre účely daňovej kontroly stali pre odporcu nepoužiteľnými a zároveň obsahujú odmeny, ktoré nemajú v zmluve o poskytovaní služieb žiadnu oporu, pretože mesačná odmena podľa č1. III ods. 1 písm. a) zmluvy o poskytovaní služieb bola dojednaná v konečnej výške 2.000,- EUR a nie ako nesprávne a účelovo uvádza žalobca 2.000,- EUR bez DPH k čomu by mal mať ešte právo si túto sumu navýšiť o DPH. Zmluva o poskytovaní služieb jednoznačne stanovuje v č1. III ods. 1 písm. a) bez ďalšieho konečnú výšku odmeny vo výške 2.000,- EUR, pričom daňové, odvodové a iné povinnosti navrhovateľa sú výsostne jeho záležitosťou, ktoré nemôže prenášať na žalovaného. V priebehu konania súd na základe návrhu žalobcu nariadil dňa 25.5.2015 predbežné opatrenia uznesením č. 26Cb/187/2013-266 právoplatné 8.7.2015, na základe ktorého súd žalovanému zakázal nakladať s peňažnými prostriedkami do výšky 10.425,85 EUR, ktoré sú vedené na účtoch žalovaného. Súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zo zmluvy o poskytovaní účtovných služieb zistil, že medzi účastníkmi bola dohodnutá spolupráca ohľadne vedenia účtovníctva s dohodnutou odplatou pre žalobcu vo výške 1.667,- EUR do 30.9.2010 a vo výške 2.000,- EUR od 1.10.2010 s dojednaním o odmene nad rámec poskytovaných služieb a úroku z omeškania. Z ustanovenia čl. V Zmluvy je zrejmé, že účastníci sa dohodli na možnosti predčasného ukončenia Zmluvy a to aj výpoveďou v písomnej forme kedykoľvek

bez udania dôvodu s mesačnou výpovednou lehotou a s dojednaním o vyplatení dvojnásobku mesačnej odmeny pre dodávateľa - žalobcu. Zmluva bola vypovedaná písomne dňa 19.12.2012 s výpovednou dobou 1 mesiac. Z predložených faktúr vystavených žalobcom za obdobie máj 2012 je zrejmé, že žalobca fakturoval mesačnú odmenu v dojednanej výške zvýšenej o DPH ( 20%) pričom osvedčil, že predmetná faktúra bola uhradená žalovaným a z výpovede žalobcu vyplynulo, že aj za nasledujúce obdobie boli vystavované faktúry zvýšené o DPH riadne uhradené žalovaným. Z mailovej komunikácia medzi účastníkmi bolo preukázané, že žalovaný bol s činnosťou žalobcu spokojný, medzi účastníkmi bola riešená otázka možnosti zníženia výške mesačnej odmeny a následne aj odstránenie vád výkonu činnosti žalobcu z obdobia po podaní výpovede žalobcu a v tejto súvislosti aj požiadavka žalobcu o zaslanie dokumentov potrebných pre žalovaného. Z odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu z 5.2.2012 bolo preukázané odovzdanie dokladov a vecí žalovanému, tak aby bolo možné pokračovať v účtovníctve žalovaného. Zo zápisnice z rokovania z 22.1.2013 za prítomnosti účastníkov vyplynulo, že účastníci si chceli vyporiadať a ukončiť vzájomnú spoluprácu, ako vyplynulo z výpovede žalobcu bola to iniciatíva žalobcu, pričom žalobcovi namietal, že ako dodávateľovi služby mu neboli riadne odovzdávané doklady, služby žalobcu za obdobie 12/2012 boli riadne vykonané, žalobca prerobil faktúru za január 2013 ako predčasne uplatnenú na termín 31.1.2013, ohľadne opravného ( dodatočného ) daňového priznania za rok 2008, 2009, 2010, 2011 sa účastníci dohodli na rokovaní k uvedenému. Bolo zrejmé, že žalobca žiadal žalovaného o predloženie dokladov potrebných na riadne spracovanie účtovníctva. Z Výzvy na odstránenie zistených vád z 30.1.2013 bolo preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie zistených vád činnosti žalobcu. Z interných dokumentov žalovaného bolo zrejmé, že počas spolupráce so žalovaným došlo k zmene v osobe správcu. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov pani Gnjatovičovej a pána Mareka ako osoby zo strany žalovaného. Súd mal za to, že vypočutie uvedených svedkov nie je v danom konaní hospodárne a efektívne a to aj s ohľadom a na fakt, že obsah svedeckých výpovedí nemal by vypovedaciu schopnosť k sporným tvrdeniam, voči ktorým súd disponoval dostatkom listinných dôkazov. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. Z vykonaného dokazovania ako aj z úkonov žalovaného, mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny na základe Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb typovo ako zmluvy inominátnej, avšak podľa s právnou úpravou najbližšie zmluvy o dielo v zmysle ustanovení § 536 a nasl. ObZ, teda riadiacou sa Obchodným zákonníkom. Nebolo sporné založenie uvedeného záväzkového vzťahu ako aj jeho takmer dvojročnej existencie ani skutočnosť, že uvedená spolupráca bola ukončená jednostrannou výpoveďou zo strany žalobcu ako dodávateľa služby. Keďže ukončenie zmluvného vzťahu nikto nenamietal, súd sa ukončením Zmluvy nezaoberal. Súd považoval ukončenie zmluvného vzťahu za riadny, platný a účinný právny úkon. Sporným v danej veci bolo: A) dôvodnosť navýšenia odmeny ako sumy fakturovanej mesačne, ktorá bola v dôsledku registrácie žalobcu ako platcu dane z pridanej hodnoty bola navýšená o čiastku DPH ( 20%) vo faktúrach od mája 2012 do ukončenia zmluvného vzťahu. K tejto otázke má súd za to, že z dikcie ustanovenia čl. III Zmluvy je odmena určená ako odmena bez uvedenia DPH. Takto uvedená suma znamená v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách „ Súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.” Teda ak by zmluvné strany nevyužili jednu zo základných atribútov obchodného práva a to jeho dispozitívnosť, súd by sa priklonil k argumentácii žalovaného ohľadne nemožnosti zvýšenia ceny o DPH berúc do úvahy aj ustanovenie čl. VI bod 2, .... že všetky zmeny Zmluvy je možné vykonať len v písomnej forme......... Vzhľadom k uvedenej právnej úprave v rovine obchodného práva má súd za že, registráciou žalobcu ako platcu DPH došlo k zmene výšky dohodnutej odmeny z objektívnej skutočnosti, čo však nemôže byť na ťarchu prijímateľa služby - platcu za službu. V danom kontexte je však dôležité správania žalovaného ako platiteľa, ktorý zvýšenú cenu akceptoval, vystavené faktúry uhrádzal, čím zreteľne prejavil svoju vôľu súhlasiť so zvýšenou odmenou. V danom prípade došlo k zmene výšky odplaty konkludentným spôsobom. B) výška odstupného, na ktorom sa účastníci dohodli v čl. V. bod 3 v kontexte obsahu ustanovenia bodu 1 tohto článku Zmluvy, teda ...... ako nárok na vyplatenie dvojnásobku mesačnej odmeny, súd uvedené ustanovenie považuje za riadne a platne dojednané, rešpektujúc dispozitívnosť tretej časti Obchodného zákonníka, pre ktorú je typické uprednostnenie vôle účastníkov pokiaľ nejde o prvky / právne úkony/ kogentne upravené. Konkrétne dojedanie nie je obmedzené nemožnosťou dispozitívnej úpravy ani iným nedostatkom vrátane konania v súlade s poctivým obchodným stykom. Na základe uvedeného súd vyhodnotil uvedený nárok žalobcu za oprávnený, taký na ktorom sa zmluvné

strany vrámci zmluvnej voľnosti a zásady „ pacta sunt servanda „ dohodli. C/ Ohľadne namietaných vád plnenia voči žalovanému, súd konštatuje, že za celé obdobie spolupráce takmer 2 roky vady v činnosti žalobcu si žalovaný prvýkrát uplatnil jeden deň pred uplynutím výpovednej doby, čo vykazuje podľa názoru súdu účelovosť konania žalovaného. S prihliadnutím na ustanovenie § 562 ohľadne uplatnenie nároku z vád diela, ktoré súd analogicky aplikoval na tento právny vzťah, ako aj vychádzajúc z obsahu mailovej komunikácie je zrejmé, že žalobca vyzýval žalovaného na predloženie dokumentácie, bol iniciátorom zasadnutia z 22.01.2013 avšak výzvy a plánované stretnutia zostali bez odozvy a riešenia zo strany žalovaného. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojho tvrdenia o nedostatkoch v činnosti žalobcu, vytýkané vady z Daňovej kontroly neboli preukázané v príčinnej súvislosti s činnosťou žalobcu. Argument žalovaného o neodovzdaní vecí prevzatých žalobcom pri výkone činnosti pre žalovaného ako dôvod na neuhradenie faktúry považuje súd za účelovo vykonštruovaný s cieľom nevyplatiť žalobcovi odmenu za jeho činnosť. Žalobca predložil súdu Odovzdávací a preberací protokol, teda žalobca preukázal odovzdanie dokumentov žalovanému bez výhrad. Súd má za to, že žalobca vystavil faktúry za 01/2013 a odstupné riadne, včas a dôvodne a žalovaný ich neuhradil bez relevantného dôvodu. Žalovaný bol v omeškaní s plnením svojej povinnosti riadne a včas vyplatiť dlžnú sumu žalobcovi. Z dôvodu porušenia jeho zákonnej povinnosti prislúcha žalobcovi nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Keďže úrok z omeškania pre prípad oneskoreného plnenia bol zmluvnými stranami dohodnutý, súd priznal úrok z omeškania v zmysle ustanovenia čl. III bod 6 Zmluvy, dňom nasledujúci po splatnosti fakturovanej sumy. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. S poukazom na vyššie uvedené dokazovanie a citované ustanovenia právnych predpisov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania, prípadne ak nebudú zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku, tento navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dôvody odvolania uviedol v podstate 3, keď v prvom rade namietal, že žalobca neoprávnene navýšil cenu za dodávané služby o sadzbu DPH, keďže žalobca sa stal v priebehu zmluvného vzťahu platiteľom DPH a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že registráciou žalobcu došlo i k zmene výšky dohodnutej odmeny z objektívnej skutočnosti, čo nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Tento záver súdu považuje za nesprávny z toho dôvodu, že účastníci konania mali uzavretú písomnú zmluvu a zmena ceny služieb v nej dojednaná mohla byť zmenená len písomným dodatkom k zmluve. Keďže žalobca si účtoval a spočiatku žalovaný i plnil cenu služieb, ktorá nebola dohodnutá, žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Preto si žalovaný započítal svoj nárok voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, čo náležite dôvodil a špecifikoval. Na tento zápočet súd nebral zreteľ. Ďalším dôvodom odvolania je nesprávny nárok žalobcu na odstupné, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako oprávnený, čo žalovaný považuje za nesprávne. Poukázal na čl. V ods. 3 zmluvy, podľa ktorej má žalobca ako dodávateľ nárok na dvojnásobok mesačnej odmeny v prípade skončenia zmluvného vzťahu, čo treba vykladať tak, že tento nárok má len vtedy, ak nezapríčinil skončenie zmluvného vzťahu, pretože toto ustanovenie zmluvy slúži na ochranu dodávateľa (žalobcu) pred predčasným skončením zmluvného vzťahu. Poukázal pritom na § 36 ods. 4 Obč. zák. vrátane jeho komentáru. Tretím dôvodom odvolania je skutočnosť, že žalovaný sa o vadách plnenia zo strany žalobcu dozvedel až po skončení splatnosti zmluvy, na čo ho upozornil nový účtovník žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že vytýkané vady z daňovej kontroly neboli preukázané v príčinnej súvislosti s činnosťou žalobcu a preto námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú. K tomuto zdôraznil, že sám nedisponuje personálnym vybavením, kedy by mohol viesť svoje účtovníctvo a práve preto uzatvoril za týmto účelom zmluvu so žalobcom a keďže nemá vedomosti o správnom vedení účtovníctva nemohol ho ani kontrolovať ani okamžite zistiť chyby, ktorých sa žalobca dopustil. Preto súdu prvej inštancie navrhol výsluch svedkyne G.. O., ktorá by jednotlivé pochybenia detailne popísala. Súd tento výsluch nevykonal, v podstate ho ani nezamietol a v odôvodnení rozsudku nevyjadril z akého dôvodu ho nevykonal. Záverom odvolania namietol i výrok o náhrade trov konania, ktorý nebol odôvodnený dostatočne, čím ho považuje za nepreskúmateľný.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pričom si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. V obsiahlejšom vyjadrení poprel všetky námietky žalovaného a odvolanie kvalifikoval ako nedôvodné.

4. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

Podľa § 391 ods. 1 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal dostatočné dokazovanie. Žalovaný v konaní namietal navýšenie zmluvne dohodnutej odmeny žalobcom, keď sa tento v priebehu zmluvného vzťahu stal platcom dane z pridanej odmeny / DPH/. Súd prvej inštancie pochybil, keď sa s postupom a názorom žalobcu stotožnil, pretože z čl.III, bod 1 nevyplýva, že odmena bola dohodnutá vrátane, alebo bez DPH. Ak tam takáto špecifikácia nie je, platí /i podľa ustálenej judikatúry/, že odmena bola dohodnutá s DPH. Žalobca ak chcel o DPH navýšiť túto odmenu, mal so žalovaným uzavrieť o tejto skutočnosti dodatok zmluve. Keďže sa tak nestalo, zaplatením navýšenej čiastky zo strany žalovaného vzniklo žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalovanému vrátiť. Ďalšieho pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil v tom, že nevypočul žalovaným navrhnutú svedkyňu k namietaným pochybeniam žalobcu vo vedení účtovníctva žalovaného / v súvislosti s namietanou vzniknutou škodou/ a ani v svojom rozhodnutí nezdôvodnil, z akých dôvodov tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd zároveň vyhodnotil odôvodnenie napadnutého rozsudku ako nepreskúmateľné v časti týkajúcej sa uplatneného nároku žalobcu na dvojnásobok odmeny pri ukončení zmluvného vzťahu. Napriek tomu, že v čl. V, bod 1/ a 3/ zmluva nestanovuje nárok na dvojnásobok odmeny len pri ukončení zmluvného vzťahu žalovaným ako objednávateľom, námietka žalovaného sa javí ako logická. Keďže obaja účastníci majú na toto zmluvné dojednanie iný názor, súd musí v tejto veci použiť výkladové pravidlo a tiež zistiť, kto zmluvu vypracoval. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku posudzuje odvolací súd i v časti náhrady škody zo strany žalovaného, k čomu bude musieť súd prvej inštancie doplniť dokazovanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.