Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-44-2022.pdf
PDF · 88.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: K. Ú., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXXX/XX, F., o zaplatenie 9.498,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 11.923,93 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.474,18 eur od 23.06.2021 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 99,6 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 11.947,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9.474,18 eur od 23.06.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom nesplateného úveru.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2021 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 15.03.2017 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca upozornil na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto právny predchodca žalobcu k 03.03.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 11.947,93 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny úveru vo výške 9.474,18 eur, riadneho úroku vo výške 2.209,47 eur, úroku z omeškania vo výške 240,28 eur a poplatkov vo výške 24,- eur za tri upomienky. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Na pojednávanie nariadené na 03.08.2022 sa nedostavila, hoci bola riadne predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila. Preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Žalovaná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.06.2021 postúpená na žalobcu.
6. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 15.03.2017 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 12.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť za 96 mesiacov, so splátkou 199,29 eur mesačne. Ročná úroková sadzba bola 12,40 % a celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť bola 19.129,50 eur, RPMN bola 13,32 %.
7. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o úvere, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 04.03.2021 oznámil žalovanej, že banka ku dňu 03.03.2021 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 11.441,51 eur.
8. Podľa článku II. bod 6 úverovej zmluvy, ak dlžník neuhradí pohľadávku banky riadne a včas, banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od dlžníka aj zmluvnú pokutu 8,- eur, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov. Zmluvná pokuta je splatná okamžite po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v písomnom bezplatnom upozornení zaslanom dlžníkovi.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. f) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 ods. písm. d) citovaného zákona, sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie"), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná.
25. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.03.2017, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver v celkovej sume 12.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť za 96 mesiacov, so splátkou 199,29 eur mesačne. Žalovaná svoj dlh uhradila len čiastočne, pričom dlžná suma ku dňu podania žaloby bola vo výške 11.947,93 eur. Žalobca sa domáhal zaplatenia nesplatenej istiny úveru v sume 9.474,18 eur s riadnym úrokom zo zmluvy vo výške 2.209,47 eur, úrokom z omeškania vo výške 240,28 eur a poplatkov v sume 24,- eur.
26. Nakoľko žalovaná uhradila úver len v časti, súd žalobe v časti o zaplatenie 9.474,18 eur, vyčísleného riadneho úroku v sume 2.209,47 eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 240,28 eur vyhovel.
27. Keďže žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
28. Žalobca si podanou žalobou zároveň uplatňoval aj poplatky za 3 upomienky vo výške 24,- eur, pričom sa odvolával na ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy. Súd dospel k záveru, že z priloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva povinnosť žalovanej platiť poplatky za zaslané upomienky. V prípade, že sa žalobca odvolával na článok II. bod 6 úverovej zmluvy, podľa ktorého ak dlžník neuhradí pohľadávku banky riadne a včas, banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od dlžníka aj zmluvnú pokutu 8,- eur, súd uvádza, že z predmetného článku jasne vyplýva dohoda zmluvných strán na zmluvnej pokute a nie poplatkoch za upomienky. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná samostatný inštitút nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom ho nie je možné zamieňať s inštitútom zmluvnej pokuty. Občiansky zákonník dáva jednoznačne dôraz na jazykový výklad, ktorý je vyjadrený v § 35 ods. 2 OZ. Osobitne Občiansky zákonník pre oblasť spotrebiteľských zmlúv upravuje princíp contra proferentem, a to v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila
po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy. Žalobca je taktiež nositeľom dôkazného bremena, že pri formulovaní obsahu zmluvy panovala medzi zmluvnými stranami zhoda v tom, ako sa bude konkrétny pojem vykladať, a že nekonal so zlým úmyslom uviesť druhú zmluvnú stranu v tomto smere do omylu. Z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje dohoda o poplatkoch za upomienky.
29. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd uvádza, že ak by aj žalobca preukázal dojednanie poplatku za upomienky, nebolo by možné žalobe v tejto časti vyhovieť, nakoľko by sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry je neprijateľnou zmluvnou podmienkou také ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré oprávňuje, aby sa spotrebiteľovi účtovalo za upomienku a za výzvu. Na poplatok spojený s výzvou prípadne s upomienkou na zaplatenie dlžnej sumy nemá veriteľ žiadny zákonný nárok, lebo poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované protiplnenia (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.05.2014, sp. zn. 9Co/350/2012). Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol žalobu v tejto časti (24,- eur).
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v časti žalovanej sumy 24,- eur neúspešný. Vzhľadom na uvedené mal žalobca vo veci čiastočný úspech, pomer úspechu žalobcu je 99,80 % k úspechu žalovanej 0,20 %, z čoho vyplýva nárok žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanej 99,60 % (99,80 % mínus 0,20 %), preto mu súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,60 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).