Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/274/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., IČO 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., zastúpenej opatrovníčkou Oľgou Majcíkovou, tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 239,- € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 21.06.2016, č.k. 1Er/404/2005-29, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1, § 41 ods. 2 a 238 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 1 a ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka a § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bola súdna exekútorka JUDr. Ivona Babušková poverená vykonaním exekúcie proti povinnej. Avšak uznesením okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.02.2011, č.k. 1Er/404/2005-21 právoplatným 06.04.2011 prvoinštančný súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vedením exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica zo dňa 6.11.2004 č. N4280/2004, NZ 80340/2004 spísaná v notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej, v ktorej je Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe plnej moci, ktorá je udelená v Zmluve o úvere a ktorá je súčasťou zápisnice, v mene povinnej spísal osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. (účinného do 30.06.2016) a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa bodu 2 zápisnice povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby sa zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. o/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Ex. por. na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku v prípade čiastočného splnenia dlhu a jej príslušenstva. Podľa bodu 3 Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej vyhlásil, že uznáva čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému v celkovej výške 10.546,- Sk. V bode 5 prehlásil, že v prípade nesplnenia dlhu tak, ako je uvedené v bode 4, súhlasí s exekúciou spôsobom uvedeným v § 63 Ex. por. alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 O.s.p. s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul. Prílohou notárskej zápisnice je i zmluva o úvere zo dňa 12.7.2004 č. 3490010, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej ako fyzickej osobe úver vo výške 5.000,- Sk a ktorý sa zaviazala povinná spolu s poplatkom vo výške 2.200,- Sk splatiť v 4 mesačných splátkach po 1.800,- Sk. V texte zmluvy o úvere je časť označená ako Splnomocnenie, v ktorej povinná ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,

že notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť. Podľa názoru prvoinštančného súdu plnomocenstvo pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu predtlačené v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinnú vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Súd musí vysloviť pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania. Tento mechanizmus zo splnomocnenia nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov rovnakému splnomocnencovi, má súd dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým, že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške. Ustanovenia § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pritom prikazujú splnomocnencovi konať v záujme zastúpeného klienta. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto je plnomocenstvo podľa názoru súdu prvej inštancie pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) neplatným právnym úkonom a na jeho podklade nebolo možné spísať za povinnú vyhlásenia do notárskej zápisnice. Povinná sa pri vydaní exekučného titulu musela podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Prvoinštančný súd má preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinnej. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade notárky JUDr. Jarmily Kováčovej nie je spôsobilým exekučným titulom.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní oprávnený namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 365 ods. 1 písm. d) , že súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Tvrdil, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie a exekučné konanie je tak poznačené závažnými procesnými nedostatkami. Oprávnený citoval časť rozsudku Súdneho dvora sp. zn. C-472/11 zo dňa 21.02.2013 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai, v súlade s ktorým tvrdil, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Ďalej bol oprávnený toho názoru, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či zmluvná podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za účelom uznania dlhu, je podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Z výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES vyplýva, že exekučný súd nemôže vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak spotrebiteľ po tom, čo je súdom upozornený, nemá zámer dovolávať sa takéhoto vylúčenia. Namietal, že prvostupňový súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný urobiť. V danom prípade s poukazom na § 58 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2013 a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie bolo nevyhnutné pre objasnenie veci nariadiť pojednávanie, čo sa nestalo. Ďalej zastával názor, že súd prvej inštancie sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej

právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Mal za to, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná podmienka, uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, uviedol, že tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe, avšak bez toho, aby uviedol, z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd však uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku).

3. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) (účinný od 01.07.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní

oprávneným vznesené, v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

5. Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

6. V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4280/2004, NZ 80340/2004 zo dňa 06.11.2004. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý konal na základe splnomocnenia udeleného povinným v Zmluve o úvere zo dňa 12.07.2004. Mgr. Tomáš Kušnír za povinného uznal čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 10.546,- Sk, z tohto úver predstavuje sumu 5.000,- Sk a poplatkom vo výške 2.200,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25.08.2004 do zaplatenia splatí v lehote do 16.11.2004 k rukám oprávneného. Celý dlh pozostával z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Mgr. Tomáš Kušnír celý dlh za povinného uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky a za povinného vyhlásil, že uvedený dlh vo výške 7.200,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25.08.2004 do zaplatenia splatí v lehote do 16.11.2004, zároveň za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v určenej lehote súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah nebol individuálne dojednaný a povinný ani tento obsah nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Zmluvná voľnosť a vôľa povinného bola týmto postupom obmedzená, keď povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než splnomocnenca vopred určeného oprávneným v samotnej formulárovej zmluve. Podpisom zmluvy sa povinný navyše vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Navyše odvolací súd má z úradnej činnosti za preukázané, že v zmluve vopred takto určený advokát vystupoval aj ako zástupca oprávneného na zastupovanie pri právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnomocnenie pre advokáta je absolútne neplatným právnym úkonom a každý jeho právny úkon urobený za povinného je rovnako neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica spísaná so zástupcom povinného na základe neplatného splnomocnenia je preto nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, čo predstavuje dôvod pre vyhlásenie danej exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. 8. Námietku zo strany oprávneného, že predmetná notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri udelení poverenia, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd je kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastaviť tak, ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v nadväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).

9. Odvolací súd zároveň zastáva právny názor, že predmetné ustanovenie zmluvy o splnomocnení je i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko povinný ako spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto zhoršil svoje zmluvné postavenie a dôsledkom toho vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného, bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa, teda povinného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predložená zmluva uzatvorená medzi účastníkmi vykazuje znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Aj v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a tiež podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd ďalej uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. V zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať normy chrániace spotrebiteľa. 10. Taktiež odvolací súd nepovažoval námietku zo strany oprávneného, že súd prvej inštancie porušil svojim rozhodnutím, vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 09.08.2012), právo oprávneného na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces, teda nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, ale uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, za dôvodnú, nakoľko novelou účinnou od 01.01.2013 ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku bolo zrušené a nový odsek 2 ust. § 58 Exekučného poriadku dáva súdu možnosť nie povinnosť nariadiť pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Okresný súd teda správne rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko aj odvolací súd je v danom prípade názoru, že v predmetnej veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, nakoľko to nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 12. 9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .