Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-131-2009.pdf
PDF · 126.38 KB
No categories available
12C/131/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, v spore žalobcov: 1/ W., bytom E., zastúpený W., 2/ Bc. P., 3/ Y. zastúpená Bc. P., proti žalovanému : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 690.712,35 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia písomne podanou žalobou doručenou súdu dňa 13.5.2009 žiadali, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 690.712,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 15.11.2005 do zaplatenia. V žalobe žalobcovia uviedli, že Okresný súd Levice vydal dňa 8.9.2003 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5402019973 a to na základe návrhu obchodnej spoločnosti P. s.r.o. so sídlom Račianska 42/A Bratislava, IČO: 35 807 661. Súdny exekútor JUDr. Alena Szalayová dňa 24.9.2003 vydala upovedomenie o začatí exekúcie a to na základe exekučného titulu na peňažné plnenie notárska zápisnica č. NZ 61/2002 zo dňa 9.3.2002, ktorým bolo žalobcom ako povinným uložená povinnosť a to vypratanie nehnuteľností nachádzajúcej sa v k.ú. Levice evidovanej na LV č. XXXX p.č. XXXX, zastavané plochy o výmere 295 m2, p.č. XXXX o výmere 295 m2 , záhrady, spolu s domom s.č. XXXX postavené na parcele č. XXXX, bez nároku na náhradné ubytovanie alebo náhradný byt s príslušenstvom. Právna zástupkyňa žalobcu, ako ďalej uviedli žalobcovia v písomne podanej žalobe podali dňa 10.11.2003 námietky proti exekúcii EX 725/2003, ktoré žalobca, ako povinný v rámci exekučného konania odôvodnil okrem iného nasledovne :
12C/131/2009
- oprávnený spoločnosť P. so sídlom H. sa domáhal exekúcie na základe titulu na peňažné plnenie notárska zápisnica č. NZ 61/2002 zo dňa 9.3.2002, pričom oprávnený po tom, ako nadobudol dočasne vlastníctvo k nehnuteľnostiam previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na spoločnosť ES Consulting s.r.o. ( teraz JW Consult s.r.o.), IČO: 35 862 459 a to zmluvou zo dňa 18.8.2003, pričom notárska zápisnica č. NZ 61/2002 zo dňa 9.3.2009 nerieši následné nároky oprávneného po odpredaji nehnuteľností
- žalobcovia naďalej namietali tvrdenie spoločnosti P., že vypratávané nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX, v čase začatia exekučného konania boli vypratávané nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX
- žalobcovia v predmetných námietkach ďalej poukázali, že oprávnený spoločnosť P. už raz podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom konanie bolo vedené na Exekútorskom úrade Mgr. Stanislava Poláka v Nitre EX 164/2003, pričom oprávnený navrhol túto exekúciu zastaviť
- taktiež bolo preukázané na skutočnosť, že exekúcia môže byť vedená len a len na základe titulu, ktorý je vykonateľný tak, po formálnej ako aj materiálnej stránke, pričom tieto podmienky v žiadnej časti exekučného konania EX 725/2003 neboli splnené
- žalobcovia ďalej v súvislosti s notárskou zápisnicou č. NZ 61/2002 zo dňa 9.3.2009 okrem iného poukázali na skutočnosť, že za spoločnosť P.. konal p. U. a to podľa plnej moci k nej priloženej, pričom pán W. na takýto úkon nebol v žiadnom prípade splnomocnený.
2. Žalobcovia ďalej uviedli, že predmetné námietky žalobcov zo dňa 10.11.2003 Okresný súd Levice zamietol uznesením zo dňa 27.7.2005 sp.zn. 6Er /430/2003-37. Okresný súd Levice uznesenie zo dňa 27.7.2005 sp.zn. 6Er /430/03-37 odôvodnil okrem iného skutočnosťou, že povinní notársku zápisnicu č. NZ 61/2002 zo dňa 9.3.2009 podpísali a preto sa v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku stala exekučným titulom a taktiež skutočnosťou, že povinní nepreukázali žiadnu skutočnosť a dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná, pričom neskôr v rozpore s touto konštatáciou, len o viac ako tri mesiace Okresný súd Levice zistil, že sú tu dôvody pre neprípustnosť exekúcie. Žalobcovia, ako povinní dňa 18.8.2005 adresovali na Okresný súd Levice žiadosť o zastavenie exekúcie vedenej pod sp.zn. 6Er /430/03 z dôvodu, že oprávnený spoločnosť P. s.r.o. nebol v čase vydania poverenia vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa mali vypratávať. Napriek tejto skutočnosti, že oprávnený teda spoločnosť P. kúpnou zmluvou zo dňa 18.8.2003 V-2795/03 previedla nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1711 na nového vlastníka spoločnosť ES Consulting s.r.o., súdny exekútorka JUDr. Alena Szalayová vydala voči povinným exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním bytu. Dňa 24.10.2005 žalobcovia, ako povinní doručili Okresnému súdu Levice ďalšiu žiadosť o zastavenie exekúcie sp.zn. EX 725/2003 a to z dôvodu, že oprávnený spoločnosť P.. kúpnou zmluvou zo dňa 18.8.2003 previedla nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1711 na nového vlastníka, teda spoločnosť ES Consulting, s.r.o. a teda spoločnosť P. už nebola takmer 2 roky vlastníkom predmetných nehnuteľností. Následne Okresný súd Levice vydal dňa 27.10.2005 uznesenie sp.zn. 6Er/430/03, ktorým rozhodol o neprípustnosti exekúcie, pričom zároveň skonštatoval, že oprávnený spoločnosť P.. už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, teda 4.9.2003 nebol vlastníkom vypratávaných nehnuteľností. Žalobcovia v žalobe uviedli, že súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová sa svojím neodborným a zároveň konaním vykazujúcim známky podvodu, resp. nečinnosťou dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že požiadala Okresný súd Levice o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, napriek tomu, že vedela, resp. pri vynaložení odborného konania mohla vedieť, že oprávnený spoločnosť P.. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie už nebol vlastníkom vypratávaných nehnuteľností, pričom v konaní pokračovala a j v roku 2005, a to vydaním exekučného príkazu zo dňa 21.10.2005, ďalej tým, že začala v exekučnom konaní vypratávať nehnuteľnosti na D. , pričom v čase začatia exekučného 12C/131/2009
konania boli vypratávané nehnuteľnosti už vedené na LV č. XXXX, ďalej tým, že exekučné konanie sp.zn. EX 725/03 začala a v ňom pokračovala napriek tomu, že povinný poukázali na skutočnosť, že exekučný titul notárska zápisnica bola podpísaná neoprávnenou osobou pánom W. a v konečnom dôsledku tým, že exekučný titul- notárska zápisnica č. NZ 61/2002 nespĺňala formálne ani materiálne náležitosti. S poukazom na vyššie uvedené, ako ďalej uviedli žalobcovia, majú žalobcovia za to, že Okresný súd Levice sa neodborným konaním, resp. nekonaním dopustil nesprávneho úradného postupu a to tým, že predtým , ako vydal dňa 8.9.2003 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú nepreveril a nepreskúmal skutočnosť, či obchodná spoločnosť P. je osobou oprávnenou v exekučnom konaní a na túto skutočnosť prihliadol až v uznesení o zastavení exekúcie o viac ako 2 roky neskôr, t.j. 27.10.2005, neskúmal skutočnosť, či sa vypratávané nehnuteľnosti nachádzajú na D., pričom v čase začatia exekučného konania boli vypratávané nehnuteľnosti už vedené na D., ďalej bol nečinný a to tým, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či notárska zápisnica č. NZ 61/2002 bola podpísaná oprávnenou osobou a či táto notárska zápisnica spĺňa formálne a materiálne náležitosti a taktiež bol nečinný tým, že počas celého exekučného konania neskúmal, či tu je, alebo nie je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, pričom v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd exekúciu zastaviť aj bez návrhu, aj exekúciu zastavil až dňa 27.10.2005.
3. Žalobcovia uviedli, že si vyčíslujú škodu, ktorá im vznikla nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Aleny Szalayovej vo výške 690. 712,35 eur, ktorá pozostáva z majetkovej škody vo výške 117.838,41 eur vychádzajúca zo znaleckého posudku č. 109/2003, ktorým bola určená hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Levice. ďalej výška škody pozostáva z nemajetkovej ujmy, ktorú žalobcovia vyčíslili spolu vo výške 572.873,94 eur , ktorá nemajetková ujma
tvorí pre každého so žalobcov peňažnú sumu vo výške 190.957,98 eur . Žalobcov výpočet nemajetkovej ujmy vychádzal zo sumy 9,96 eura / l hodina právnej neistoty, ktorá trvala 799 dní a to od 8.9.2003, teda od dátumu vydania poverenia Okresným súdom Levice pre súdneho exekútora JUDr. Alenu Szalayovú do doručenia uzneseniu Okresného súdu Levice o zastavení exekúcie zo dňa 27.10.2005, ktoré bolo žalobcovi doručené 14.11.2005. Žalobcovia si nárok na náhradu škody si uplatňujú v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, predbežne prerokovali na Ministerstve spravodlivosti SR vo forme písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktorú adresovali 24.5.2006. Žalobcovia ku dňu podania žaloby neboli zo strany Ministerstva spravodlivosti vôbec vyrozumení.
4. Žalobca v 1/ rade na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu, pričom namietal úradný postup jednak súdneho exekútora ako aj Okresného súdu Levice v konaní vedenom na tunajšom súde č.k. 6Er /430/03. Vo výpovedi uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj odôvodnenia uvedeného v písomnom podaní. Poznamenal, že z dôvodu nesprávneho úradného postupu jednak súdneho exekútora ako aj Okresného súdu Levice v uvedenom exekučnom konaní sa žalobcovia spoločne, teda žalobcovia v 1/- 3/ rade domáhajú náhrady škody, ktorá pozostáva v celkovej výške 690,712,35 eur, ktorá pozostáva z nemajetkovej ujmy vo výške 117.838,41 eur a ktorá suma predstavuje hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX podľa znaleckého posudku č. 109/2003. Vo výpovedi ďalej uviedol, že žalobcovia sa spoločne domáhajú aj zaplatenia majetkovej ujmy spolu vo výške 572.873,94 eur , ktorá pre každého zo žalobcov predstavuje sumu 190.957,98 eur , pričom výpočet nemajetkovej ujmy žalobcovia ustálili v hodnote 9,96 eur za každú hodinu právnej neistoty, a to za 799 dní od 8.9.2003 do 27.10.2005.
5. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že na predmetnej žalobe trvá v celom rozsahu tak, ako je v žalobe podrobne skutkovo a právne odôvodnené. Poznamenala, že čo sa týka súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej, táto pochybila v tom, že podklady, ktoré jej predložil oprávnený P.. si náležite 12C/131/2009
neskontrolovala, podľa jej názoru tieto doklady nemali byť staršie ako tri mesiace, na čo exekútorka neprihliadala. Už v čase začatia exekúcie , keby konala exekútorka s náležitou starostlivosťou by zistila, že LV predložený oprávneným je neplatný, nakoľko nehnuteľnosti už neboli vedené na LV XXXX ale na LV č. XXXX. Uviedla, že keby si pripojila súdna exekútorka aktuálny list vlastníctva, už v tomto čase, teda pred tým, ako podala návrh na vykonanie exekúcie, by zistila, že na LV je vedený vlastník ES Consulting, ktorý sa stal vlastníkom na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná 18.8.2003. Napriek tejto skutočnosti exekútorka podala žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená súdu dňa 4.9.2003. Súd na základe podkladov, ktoré si dostatočne neoveril, vydal dňa 8.9.2003 poverenie na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľností vedený na LV č. XXXX. Zároveň uviedla, že na tunajšom súde prebiehalo aj ďalšie konanie 6Er /185/2003 na návrh oprávneného spoločnosti P. proti totožným povinným, pričom exekučné konanie na návrh právneho zástupcu oprávneného bolo zastavené a to ešte dňa 28.8.2003, teda pred vydaním poverenia v konaní 6Er/430/03. Poznamenala, že veci vedené pod sp.zn. 6Er /185/2003 ako aj 6Er/430/03 vybavoval ten istý sudca, takže pred rozhodnutím teda vydaním poverenia v konaní 6Er /430/03 už bolo známe, že konanie vedené sp. zn. 6Er/185/2003 bolo zastavené. Napriek tomu bolo vydané poverenie v exekučnej veci 6Er/430/03 a následne boli podávané v tomto konaní námietky a neskôr aj návrh na zastavenie exekúcie a to prvý návrh dňa 18.8.2003 a ďalší návrh 24.10.2005 po viacerých urgenciách. Okresný súd Levice, čo sa týka námietok povinných v 1-3 rade, uznesením zo dňa 27.7.2005 zamietol námietky a zamietol aj návrh povinných na zastavenie exekúcie, voči ktorému uzneseniu nemohli podať odvolanie povinní, keďže odvolanie je neprípustné, pričom aj o týchto námietkach bolo rozhodnuté oneskorene, v tomto čase už nebol vlastníkom nehnuteľností ani ES Consulting, ale P.. Keby si túto skutočnosť bol súd zistil, o týchto námietkach by rozhodol skôr a zistil by, že námietky sú dôvodné. Ďalší návrh na zastavenie exekúcie bol podaný 24.10.2005, pričom súd uznesením č.k. 6Er/430/03 - 57 zo dňa 27.10.2005 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2012. Po tom, ako bolo podané odvolanie, z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava III. prebiehalo konanie sp.zn. 28Cb /249/03 a odvolací súd čakal na rozhodnutie vo veci. Po právoplatnosti rozsudku 28Cb/249/2003 bolo určené, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a Krajský súd Nitra uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 6Er/430/03 - 57 zo dňa 27.10.2005 uznesením 5CoE/76/2012 zo dňa 24.5.2012 potvrdil. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že dňa 21.10.2005 bol žalobcom- teda povinným doručený exekučný príkaz, dňa 24.10.2005 bol podaný návrh na zastavenie exekúcie,
ktorý doručila súdu aj exekútorskému úradu JUDr. Aleny Szalyovej z dôvodu, že dňa 24.10.2005 sa na ulici už nachádzalo auto, ktoré prišlo žalovaných vypratať, pravdepodobne na pokyn exekútorky, keďže ako žalobkyňa v 2/ rade uviedla, sama prišla na exekútorský úrad dňa 24.10.2005 a priniesla aj návrh na zastavenie exekúcie a bol daný pokyn vodičovi vozidla, že môže odísť. Poznamenala, že keby tento úkon nevykonala a nepredložila uvedený doklad, teda návrh na zastavenie exekúcie, došlo by k vyprataniu nehnuteľností, nakoľko týmto podaním výkon exekúcie sama zmarila. Poznamenala, že si uplatňujú žalobcovia spoločne majetkovú ujmu vo výške 117.838,41 eur, ktorá pozostáva z hodnoty nehnuteľností, nakoľko keby nebolo exekučné konanie zastavené, tak by povinní o nehnuteľnosť prišli. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, táto bola vyčíslená vo výške 190.957,90 eur u každého zo žalobcov, ktorá škoda vznikla z titulu právnej neistoty od 8.9.2003, kedy bolo vydané poverenie a ž do dňa doručenia uznesenia o zastavení exekúcie do 14.11.2005. Poznamenala, že čo sa týka vyčíslenia sumy 9,96 eur za jednu hodiny právnej neistoty, túto výšku vyčíslila ona, nakoľko táto bola vypočítaná z priemernej mzdy v Národnom hospodárstve za predchádzajúce obdobie podľa údajov štatistického úradu.
6. Žalobkyňa v 3/ rade uviedla, že na predmetnej žalobe trvá v celom rozsahu, má za to, že táto je podrobne odôvodnená, opakovala by len skutočnosti, ktoré sú v žalobe riadne špecifikované. Poznamenala, že poukazuje na výpoveď žalobkyne v 2/ rade, ktorá ozrejmila celý nesprávny úradný postup, jednak súdnej exekútorky, ako aj súdu v konaní sp.zn. 6Er/430/03. 12C/131/2009
7. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že žiada žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody. V prvom rade, ako uviedol, by chcel poukázať na to, že škoda, ako ju vyčíslili žalobcovia je neopodstatnená. Čo sa týka skutočnej škody, ktorú si žalobcovia uplatnili vo výške 117.838,41 eur a ktorá má predstavovať hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom vypratania, škoda vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III 28Cb/249/2003 žalobcom vzniknúť ani nemohla, nakoľko ako vyplýva z uvedeného rozsudku, počas celej doby boli žalobcovia nepretržite vlastníkmi nehnuteľností , pričom keď sa vychádza z definície skutočnej škody, ktorá sa v peňažnom vyjadrení charakterizuje ako suma o ktorú sa zmenšil existujúci majetok poškodeného. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka nemajetkovej ujmy, túto považuje na nepreukázanú, nakoľko žalobcovia neuviedli žiadne okolnosti alebo tvrdenia, ktoré by dosvedčovali to, že nimi napadnutým nesprávnym úradným postupom, došlo na ich ujme na ich pracovnom, spoločenskom alebo súkromnom živote. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia nešpecifikovali riadne, ktorý konkrétny orgán akého konkrétneho konania sa mal dopustiť, nakoľko odvodzujú svoj nárok jednak z nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora aj súdu, nie je možné posúdiť príčinnú súvislosť, nakoľko pochybeniami dvoch orgánov verejnej moci nemohla byť spôsobená škoda žalobcom, čo samo o sebe vylučuje vznik príčinnej súvislosti. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Levice žalobcovia namietajú rozhodovaciu činnosť súdu, pričom rozhodovacia činnosť súdu ani činnosť súdu , ktorá smeruje k rozhodnutiam nespadá pod pojem nesprávny úradný postup. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, mal za to, že k pochybeniu na strane exekútora nedošlo, nakoľko v exekučnom konaní postupuje exekútor so súčinnosťou so súdom až na základe jeho poverenia a preto podanie žiadosti na vydanie poverenia nemôže byť považované na pochybenie. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci, pričom k realizácii exekučného titulu vôbec nedošlo, nemohla byť teda žalobcom spôsobená žiadna škoda.
8. Na základe vykonaného dokazovania, z pripojeného exekučného spisu č.k. 6Er/430/03 bolo zistené, že súdna exekútora JUDr. Alena Szalayová dňa 4.9.2003 doručila Okresnému súdu Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: P.. proti povinným: AA. o vypratanie nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území Levice, evidované na LV č. XXXX parcela č. XXXX zatavené plochy o výmere 295 m2, parcela č. XXXX záhrady o výmere 295 m2, spolu s domom s.č. XXXX postavený na parcele č. 3900 podľa bodu IV. úverovej zmluvy zo dňa 9.3.2002, bez nároku na náhradné ubytovanie alebo náhradný byt. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, bol doručený návrh na vykonanie exekúcie notárska zápisnica NZ 61/2002, zmluva o úvere, výpis LV č. XXXX generálne plnomocenstvo, výpis z obchodného registra. Okresný súd Levice dňa 8.9.2003 vydal poverenie č. 5402019973 ( čl. 19 spisu). Dňa 31.3.2004 boli zo strany súdnej exekútorky doručené súdu námietky povinných proti exekúcii v zákonnej lehote. Námietky povinných voči exekúcii boli doručované na vyjadrenie spoločnosti P.. Dňa 31.5.2005 žiadala spoločnosť P. ako oprávnený námietky zamietnuť.
Okresný súd Levice dňa 27.7.2005 námietky povinných proti exekúcii zamietol a tiež zamietol návrh povinných v 1- 3 rade na zastavenie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právopla tnosť dňa 17.8.2005. Dňa 18.8.2005, ako vyplýva čl. 40 exekučného spisu bolo podané zo strany povinnej P. žiadosť o zastavenie exekúcie. K žiadosti o zastavenie exekúcie bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie EX 725/2005 a námietky proti exekúcii zo dňa 10.11.2003. Zároveň bolo súdu doručené aj uznesenie 6Er/185/2003 zo dňa 28.8.2003, ako aj výpis LV č. XXXX. Dňa 24.10.2005 bol súdu doručený zo strany povinnej Y. žiadosť o odklad exekúcie a tiež aj žiadosť o zastavenie exekúcie. Spolu s uvedeným bolo súdu doručené aj uznesenie Okresného súdu Bratislava III. 28Cb/249/03-71 o vydanie predbežného opatrenia.
12C/131/2009
9. Okresný súd Levice uznesením čl. 57 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Voči predmetnému uzneseniu bolo podané odvolanie zo strany oprávneného P.. Voči predmetnému odvolaniu povinní doručili súdu dňa 10.11.2011 vyjadrenie a žiadali odvolanie v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd Nitra uznesením 5CoE /76/2012 - 161 zo dňa 24.5.2012 uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 6Er /430/03-57 zo dňa 27.10.2005 potvrdil.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
11. Z pripojeného exekučného spisu 6Er /185/2003 bolo zistené, že zo strany súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka bola súdu 9.5.2003 doručená žiadosť o udelenie poverenia na návrh na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi 4.4.2003 a to návrh na vykonanie exekúcie oprávneného: P.. proti povinným : Y. dňa 13.5.2003 bolo vydané v predmetnej veci poverenie o vymoženie pohľadávky vo výške 1.480.244,- Sk a trovy exekúcie. V uvedenej exekučnej veci dňa 22.8.2003 bol podaný návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie na návrh oprávneného. Okresný súd Levice uznesením č.k. 6Er/185/2003-21 zo dňa 28.8.2003 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z.
12. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej „zákona“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci.
13.Podľa § 3 ods. 1 zákona, štát zodpovedá, za podmienok ustanovených týmto zákonom, za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
14.Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 9 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 16. Podľa § 9 ods. 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
17. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
12C/131/2009
18. Podľa § 16 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 19. Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 20. Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
21. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 22. Podľa § 19 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. 23. Podľa § 19 ods. 3 zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov 24. Zodpovednosť podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1. existencia škody (majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch), 2. nesprávny úradný postup orgánu štátu, 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
25. Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup". Z obsahu tohto pojmu však vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel, stanovených právnymi predpismi, pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností; treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie, alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu, alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR).
26. Žalobcovia v 1 - 3 rade sa v predmetnom konaní poukázali na nesprávny úradný postup v predmetnej exekučnej veci, teda v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Levice 6Er/ 430/03 a to na nesprávny úradný postup súdneho exekútora aj Okresného súdu Levice. V súvislosti s uvedeným 12C/131/2009
nesprávnym úradným postupom, ktorý žalobcovia špecifikovali sa domáhali zaplatenia jednak majetkovej škody vo výške 117.838,41 eur , ktorá podľa vyjadrenia žalobcov predstavovala hodnotu nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 10/2003, ktorý znalecký posudok bol vypracovaný v konaní na Okresnom súde Bratislava III. 28Cb/249/2003. Zároveň sa domáhali aj nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla z dôvodu právnej neistoty, ako uviedli, a to za obdobie od vydania poverenia Okresným súdom Levice pre súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú dňa 8.9.2003 až do dňa doručenia uznesenia Okresného súdu Levice zo dňa 27.10.2005 o zastavení exekúcie, ktorá bola žalobcom doručená 14.11.2005.
27. Podľa vyjadrenia žalobcov sa súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová mala dopustiť nesprávneho úradného postupu v tom, že v uvedenom exekučnom konaní 6Er/430/2003 / EX 725/2003/ požiadala
exekučný súd, teda Okresný súd Levice o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, napriek tomu, ako ďalej uviedli žalobcovia, že táto mala vedieť, resp. aj už vedela, že oprávnení , teda spoločnosť P. v čase uvedeného podania, t.j. 4.9.2003 už nebol skoro dva roky vlastníkom nehnuteľností, pričom v uvedenom konaní pokračovala aj následne v roku 2005 a to vydaním exekučného príkazu, teda príkazu na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti. Žalobcovia poukazovali ďalej na nesprávny úradný postup súdnej exekútorky v tom, že táto začala vypratávať nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, pričom tieto nehnuteľnosti už v tomto čase boli vedené na LV č. XXXX a to i napriek tomu, že povinní preukázali v čase začatia exekučného konania, že notárska zápisnica nebola podpísaná oprávnenou osobou a táto teda nebola spôsobilým exekučným titulom. Žalobcovia namietali ďalej pochybenie Okresného súdu Levice a to v tom, že tento nepreskúmal skutočnosť, či osoba podávajúca návrh na vykonanie exekúcie je skutočne oprávnenou osobou, nepreveril si, či sa uvedené nehnuteľnosti nachádzajú na uvedenom LV č. XXXX, nevenoval sa náležite exekučnému titulu, teda notárskej zápisnici, teda či tento spĺňa materiálne a formálne náležitosti. Žalobcovia si uplatňovali predmetnou žalobou nárok na zaplatenie majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy v súvislosti s neprávnym úradným postupom, t.j. celým nesprávnym úradným postupom v ex. veci 6Er/430/03. Na úspešné uplatnenie uvedeného nároku v zmysle § 514/2003 musia byť kumulatívne naplnené predpoklady a to pre priznanie nároku na náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 467/08. Žalobcom by bolo možné priznať uplatnený nárok len za splnenia predpokladu, že by žalobcovia preukázali, že v exekučnom konaní 6Er/430/03 sa dopustili jednak súdna exekútorka aj okresný súd nesprávneho úradného postupu, ďalej, že v dôsledku prípadného nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky aj okresného súdu im vôbec vznikla majetková škoda aj nemajetková ujma, a že im táto vznikla práve v nimi uplatnenej výške a v neposlednom rade ďalší zákonný predpoklad existencia príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci a vznikom škody a nemajetkovej ujmy. S poukazom na vykonané dokazovanie má súd za to, že nesprávneho úradného postupu sa nedopustila ani súdna exekútorka ani Okresný súd Levice. Súdna exekútorka požiadala Okresný súd Levice o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a to v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a následne požiadala súd o vydanie poverenia. Exekučný poriadok zakotvuje jednoznačne povinnosť súdneho exekútora požiadať príslušný exekučný súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a zároveň jeho preskúmavaciu povinnosť zakotvuje tento výlučne len vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam uvedeného návrhu. Súdna exekútorka by sa dopustila nesprávneho úradného postupu, keby takýto návrh nebola podala, teda keby nepožiadala o udelenie uvedeného poverenia, ktorá povinnosť jej vyplýva jednoznačne zo zákona. Súdna exekútorka postupovala v súlade s exekučným poriadkom, takže na strane súdnej exekútorky nebol zistený žiadny nesprávny úradný postup. Taktiež podľa názoru súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ani na strane súdu, ktorý postupoval v súlade s exekučným poriadkom a aj v prípade, že by došlo k určitému pochybeniu zo strany súdu, nemožno napádať nesprávny úradný postup týkajúci sa rozhodovacej činnosti súdu. v prípade, že by aj došlo k nesprávnemu úradnému postupu , ako špecifikovali žalobcovia, súd poukazuje že na úspešnosť priznania ich nároku je dôkazná povinnosť na strane žalobcov 12C/131/2009
na preukázanie jednak majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy. Žalobcovia si majetkovú škodu uplatňovali z dôvodu, že v prípade, že by došlo k vyprataniu nehnuteľnosti, by prišli o majetok, ktorý bol vyčíslený v znaleckom posudku, ktorý bol predložený v konaní na OS Bratislava III. 28Cb /249/2003, podľa ktorého uvedená hodnota nehnuteľnosti predstavuje výšku majetkovej škody. Súd poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti s uvedeným exekučným konaním k žiadnej majetkovej škode na strane povinných- žalobcov nedošlo. Zo strany súdneho exekútora ani zo strany exekučného súdu nedošlo k vyprataniu predmetných nehnuteľností a počas celého exekučného konania nedošlo k vyprataniu nehnuteľností, naďalej sú žalobcovia vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo, resp. ich podielové spoluvlastníctvo bolo ustálené až na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. 28Cb/249/2003 v ktorom konaní sa žalobcovia úspešne domohli vyslovenia neplatnosti právnych úkonov. V žiadnom prípade tak nemohla žalobcom vzniknúť majetková škoda a už vôbec nie majetková škoda vo výške, ktorú si uplatnili žalobcovia, keďže títo vychádzali pri vyčíslení majetkovej škody z hodnoty nehnuteľností, z ktorých vôbec žalobcovia v exekučnom konaní vyprataní neboli. Žalobcovia tiež neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa uplatnenia výšky nemajetkovej ujmy. Žalobcovia poukázali, že si uplatňujú výšku nemajetkovej ujmy za dni právnej neistoty v exekučnom konaní, teda odo dňa vydania poverenia v exekučnej veci 6Er /430/2003 až do doručenia rozhodnutia o zastavení predmetnej exekúcie, pričom súd opäť poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali ani nemajetkovú ujmu , ktorá im v súvislosti s uvedeným konaním mala vzniknúť.
28. Súd poukazuje, že pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. je toho názoru, že v danom prípade nešlo o taký nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal nárok žalobcov v 1- 3 rade na náhradu škody. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky, či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia a to ani za takej situácie, že tieto nedostatky mali za následok prípadné vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a podobne. Ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho rozhodnutia . Keďže má súd za preukázané a vyhodnotil, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako aj s poukazom na splnenie ďalších zákonných predpokladov na priznanie nároku a to vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ako aj príčinnú súvislosť, súd žalobu v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
29. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: 12C/131/2009
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).