Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-57-2016.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/57/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu Y. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. R. XXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
Súd žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) dlžníka č. 8500051321 z a m i e t a .
Súd žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou 7.3.2016 požiadal súd o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500051321 uzavretej medzi sporovými stranami dňa 16.6.2014. Žalobu odôvodnil tým, že so žalobcom žalovaný uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500051321, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 990 Eur. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorili sporové strany dňa 16.6.2014 Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8500051321 v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Naliehavý právny záujem žalobca preukazuje tým, že žalovaný reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobcu musí rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Podľa žalobcu, vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky je neurčité a preto neplatné podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Poukázal na ustanovenie § 2 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahoch majú títo účastníci rovnaké postavenie. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 990 Eur v bode IV. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
2. Pokiaľ mal žalobca záujem od žalovaného získať úver, musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky odporcu formou dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ním bola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného a žalovanému umožňujúcu siahnuť na jeho majetok bez toho, aby sa
mohol brániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania vo výške zrážok má za následok neplatnosť dohody.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, vyjadrenie súdu predložil 9.6.2016. Uviedol, že tvrdenia žalobcu odporujú uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte dohody zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Žalovaný sa v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda
- bola uzavretá na samostatnom liste,
- žalobca nemusel dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť,
- dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Táto informácia je korektná a je postačujúca k tomu, aby si priemerne uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vydaného pod sp.zn. 6Co/142/2016, v ktorom tento súd skonštatoval, že obsah rovnakej dohody o zrážkach zo mzdy je v súlade s ustanovením § 5a ods.1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Právny vzťah resp. dôvod vzniku pohľadávky je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky vymedzuje aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je nesporné, čo pohľadávka znamená. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov 9C/171/2015, ktoré uvádza, že na základe tvrdení žalobcu o neurčitosti nie je možné považovať za neplatnú celú dohodu o zrážkach zo mzdy. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu, je v tomto prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Tvrdenia žalobcu neobstoja, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje / preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu.
4. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods.13 bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Okrem toho aj zo zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval aj zákon o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále (naďalej od jeho účinnosti, t.j. od 1.5.2014) považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy.
5. Žalobca na pojednávaní dňa 1.7.2016 uviedol, že trvá na podanej žalobe a na tom čo v nej uviedol. Keď bol podpisovať zmluvu, bol tam spolu s manželkou. Zmluva sa podpisovala v kancelárii na pobočke Profi Creditu Slovakia, s.r.o. vo O.. Manželka vtedy dohodla termín telefonicky a oni jednali len priamo tam. Čakalo tam veľa ďalších záujemcov. Zmluvu o úvere podpisoval sám, manželka zmluvu nepodpisovala. Prebehli to len okom a popodpisovali to. Oni vtedy formulár zmluvy vypĺňali tam.
6. Oznámením zo dňa 21.7.2016 žalobca oznámil súdu, že nebude mať vo veci právneho zástupcu.
7. Žalovaný ospravedlnil neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní dňa 16.9.2016 a žiadal vo veci rozhodnúť v jeho neprítomnosti.
8. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov nepožiadal.
9. Súd preto vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 C.s.p.
10. Žalobca súdu predložil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500051321 zo dňa 16.6.2014, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol schválený úver vo výške 990 Eur. Súdu bola predložená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500051321 zo dňa 16.6.2014. Žalobca súdu predložil aj žiadosť obchodnej spoločnosti ANACO s.r.o. Bratislava zo dňa 28.10.2015 adresovanú Y. E. Y. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu Y. H. na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere/pôžičky č. 8500051321.
11. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
13. Podľa § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
14. Podľa § 551 ods.2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
15. Podľa § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500051321, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
16. Dohoda o zrážkach zo mzdy je právny inštitút, ktorý unijné právo ani neupravuje a ani nezakazuje. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že žalobca zrejme nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor žalobcu, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch. Okrem toho v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy bol žalobca výrazným písmom upozornený, že pred jej podpísaním si ju má pozorne prečítať. Súčasne v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy je uvedené, že uzavretie takejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere alebo poskytnutia úveru a v bode II. je uvedené, že dlžník - žalobca má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V bode III. bol žalobca poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z toho vyplýva, že žalobca si musel byť vedomý toho, aké dôsledky bude mať pre neho uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a že bolo jeho slobodným rozhodnutím, či dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným uzavrie alebo nie, pričom nie je možné vyvrátiť, že úver by mu žalovaný poskytol aj v prípade, ak by s ním žalobca túto dohodu neuzavrel. Je preto dôvodný záver, že žalobca musí niesť dôsledky svojho konania.
17. Procesný súd má za to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy bola určitá v časti uvedenia výšky dlhu 990 Eur, ako aj mesačnej splátky vo výške 59,16 Eur. Tieto sumy sú v súlade so sumami uvedenými v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500051321. Preto
nie je možné súhlasiť ani s námietkou neplatnosti posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Výška dlhu a výška mesačnej splátky sú uvedené úplne jasne a určite.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.
19. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).