Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-58-2015.pdf
PDF · 88.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/58/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloletú: X. Č., J.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky S. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XXXX/XB, I. M. Q. S. Ď., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXX, H. X., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 23P/170/2012 v časti bežného výživného tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. Č., J.. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 100 € mesačne, vždy do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky, od 01.11.2015.
Zameškané výživné za obdobie od 01.11.2015 do 31.08.2016 vo výške 100 € súd povoľuje otcovi s p l á c a ť v 10 € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú X. Č. tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. Č. zvýšeným výživným vo výške 150 € mesačne odo dňa podania návrhu. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23P 170/2012 bolo stanovené výživné vo výške 90 €. Matka býva s maloletou u svojich rodičov v rodinnom dome. S dcérou má k dispozícii dve izby, ostatné miestnosti užívajú spoločne. Matka je zamestnaná ako účtovníčka. Jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 390 €, v ktorom je zahrnutý aj daňový bonus na dcéru. Na maloletú poberá rodinné prídavky. Otec si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne. O maloletú neprejavuje žiaden záujem, nestretáva sa s ňou. Matka prispieva rodičom na bývanie sumou 80 € mesačne, maloletej platí mesačne krúžok - mažoretka 10 €, školský klub detí 20 €, stravné 22 €. Raz ročne matka maloletej uhrádza životnú poistku. Maloletej bola zistená porucha učenia
- dyslexia, dysgrafia. Potrebuje špeciálne pomôcky a prístup k učeniu.
2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas. Svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi založenými v spise a obsahom pripojených spisov zistiac nasledovný skutkový stav:
4. Matka na pojednávaní uviedla, že stále býva v rodičovskom dome so svojimi rodičmi. Okrem nej, rodičov a maloletej s nimi nikto nebýva. Na domácnosť prispieva sumou 80 €, ktorá pokrýva aj časť nákladov na stravu. Jej príjem je taký, ako uviedol jej zamestnávateľ. Iný príjem nemá. Je zdravá. Berie len lieky na tlak, s čím sú spojené mesačné výdavky asi 2 €. Nehnuteľnosti ani iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Má iba jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej X.. Otec na výživu maloletej prispieva riadne a včas sumou 90 € tak, ako bola určená súdnym rozhodnutím. Nad rámec výživného neprispieva, s maloletou sa nestretáva, neprejavuje o ňu záujem. Maloletá navštevuje 2. ročník základnej školy. Prvý ročník opakovala dvakrát z dôvodu ťažkosti v písaní a čítaní. V súvislosti so školskou dochádzkou má matka výdavky - družina 10 € mesačne a stravné 22 € mesačne. Bola nútená zakúpiť maloletej špeciálne zošity, výdavok bol 15 €. Ďalšie výdavky sú len bežného charakteru, ZRPŠ, triedny fond, čo sa hradí ročne. Otec matky je starobný dôchodca, poberá dôchodok vo výške približne 400 €, jej matka je zamestnaná a jej mesačný príjem je do 400 €. Maloletej hradí úrazovú a životnú poistku ročne vo výške 150 €. Sebe hradí úrazovú poistku vo výške 40 € mesačne.
5. Otec na pojednávaní uviedol, že stále býva v rodinnom dome so svokrovcami. Rodinný dom je vo vlastníctve jeho manželky. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 200 €, čo pozostáva z elektriny a plynu. Na týchto nákladoch sa podieľa otec s manželkou v jednej polovici. Svokor je invalidný dôchodca, svokra je na predčasnom dôchodku. Celkovo ich dôchodok predstavuje v súhrne sumu 600 Eur. Manželka otca je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti. So súčasnou manželkou má dve deti, a to M. M. D., ktorá sa narodila v roku 2015 a má ešte vyživovacie povinnosti k maloletej X. M. M. H., J.. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej prispieva sumou 70 € mesačne. Jeho príjem je taký ako uviedol jeho zamestnávateľ. Iný príjem nemá. Je zdravý. Zdravotný stav jeho manželky ako aj detí je dobrý. Nehnuteľnosti ani iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Maloletý M. začal navštevovať v septembri materskú školu. Podľa informácií zo škôlky by sa mali náklady pohybovať vo výške 25 € mesačne. Minulý rok bol otec 10 týždňov PN, nakoľko mal roztrhnutú šľachu. Týmto došlo k poklesu jeho príjmu. Má s manželkou založené stavebné sporenie, kde prispieva sumou 80 € mesačne. Maloletému M. M. D. hradí úrazovú poistku celkovo vo výške 36 €. Sebe hradí úrazovú poistku vo výške 28 €. Má ešte náklady na pohonné hmoty, nakoľko musí dochádzať do práce. Mesačne to vychádza 50 až 60 €. Býva v dedine, kde spoje nie sú časté a nemá sa ako dostať do práce.
6. Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 06.07.2009 č. k.: 22P/60/2009-50, schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú X. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 75 € mesačne.
7. Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 21.01.2013 sp. zn. 23P/170/2012, zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej X. Č. zvýšeným výživným vo výške 90 € mesačne, od 01.11.2012.
8. Zo správy zamestnávateľa rodičov súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky je vo výške 464 € a otca vo výške 765 €.
9. Z rodného listu vydaného Matričným úradom Čadca, zväzok 91, ročník 2015, strana 71, poradové číslo 12, súd zistil, že otcovi sa dňa 06.01.2015 narodila dcéra D. Ď., ktorú má so svojou súčasnou manželkou Ľubomírou Ďuricovou.
10. Zo správy z psychologického špeciálno-pedagogického vyšetrenia zo dňa 24.08.2015 súd zistil, že maloletá má ťažkosti v čítaní a písaní. Bola potvrdená vývinová porucha učenia dysgrafia a symptómy vývinovej poruchy učenia dyslexie. Odporúčané bolo opakovanie 1. ročníka s prítomnosťou asistenta učiteľa.
11. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynula doba troch rokov, čo s prihliadnutím na vývoj životných nákladov samo o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletá v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala materskú školu, v súčasnej dobe začala navštevovať 1. stupeň základnej školy, čím sa pochopiteľne zvýšili jej potreby. Maloletá má dysgrafiu a dyslexiu, čo spôsobuje problémy pri učení a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť aj v domácom prostredí. Matka sa musí maloletej venovať aj v domácom prostredí, pripraviť ju na vyučovanie. Maloletá má zvýšené náklady aj v súvislosti s voľno časovými aktivitami, keďže navštevuje krúžok - mažoretky. Zmena pomerov nastala aj na strane rodičov. V čase posledného rozhodovania matka dosahovala priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 408 €, v súčasnosti predstavuje táto suma 464 €. Matka býva stále v rodinnom dome u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť rovnakou čiastkou 80 € mesačne. Príjem na strane otca v čase posledného rozhodovania bol vo výške 684 €. Z tohto príjmu súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom. Aj keď otec dosahoval v tom čase nižší príjem, súd vyhodnotil skončenie jeho predchádzajúceho pracovného pomeru ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. V súčasnej dobe otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 765 €. Otec mal v čase posledného rozhodovania tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom vrátane maloletej X.. Súčasne mal aj vyživovaciu povinnosť k svojej manželke, ktorá bola na rodičovskej dovolenke. V januári 2015 otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k maloletej D. Ď.. Teda v súčasnej dobe má otec štyri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a taktiež vyživovaciu povinnosť k svojej manželke, ktorá je stále na rodičovskej dovolenke. Náklady na domácnosť sa otcovi rovnako ako matke nezmenili. Otec i matka si v súčasnej dobe hradia úrazové poistky. Súd však zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je povinný konať tak, aby mal v prvom rade primárne zabezpečené plnenie vyživovacej povinnosti. Otec na výživu prispieva riadne a včas, avšak záujem o maloletú neprejavuje. Všetku osobnú starostlivosť ako aj potreby maloletej musí zabezpečovať výlučne matka. Aj keď pomery na strane maloletej odôvodňujú zvýšenie výživného vo vyššej miere ako na sumu 100 €, pomery na strane otca takéto zvýšenie neumožňujú, nakoľko s prihliadnutím k jeho príjmu a k počtu vyživovacích povinností nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej vyšším výživným.
13. Keďže súd upravil výšku vyživovacej povinnosti od 01.11.2015, potom zameškané výživné vzniklo za obdobie od 01.11.2015 do 31.08.2016 ako rozdiel sumy zvýšeného výživného a doposiaľ určeného výživného t.j. vo výške 100 €. S prihliadnutím na pomery otca ako aj na výšku zameškaného výživného súd povolil otcovi zameškané výživné splácať v 10 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok.
14. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich náhradu v tomto konaní nemožno ani spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
V Martine, dňa 14.09.2016
Mgr. Martin Bauer
sudca
Za správnosť vyhotovenia:
Jarmila Štefulová