Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/283/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., C. X,. zast. T., bytom K., O., proti žalovanej Z. zast. JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, AK so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova č. 9, o zaplatenie 2.432,- Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 5C/150/2011-127 zo dňa 01.12.2014, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1.216,- Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že úmyslom oboch strán bolo uzavrieť zmluvu o predaji a kúpe bytu. Žalobkyňa mala byť kupujúcou a žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti predávajúcou. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny dohodli sa, že kúpna cena bytu je 1.600.000,- Sk a že žalovaná nebude ponúkať byt na predaj do doby, kým si žalobkyňa nezabezpečí finančné prostriedky na kúpu bytu. Žalobkyňa uhrádzala sumu 152,- Eur mesačne, ktoré mala hradiť žalovaná správcovi bytového domu a dodávateľom energií za každý mesiac. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by táto suma bola zálohou na kúpnu cenu bytu. Nebolo preukázané ani to, na aký čas má byť žalovaná viazaná záväzkom neponúkať inému byt na predaj. Napriek tomu, že dokladom o prevzatí sumy 152,- Eur mesačne, za vyššie uvedené obdobie, bola deklarovaná ako platba nájmu za užívanie bytu, ktorú písomnosť vyhotovovala žalobkyňa, v skutočnosti tento byt neobývala a neužívala ani jedna zo sporových strán. Súd prvej inštancie takúto dohodu vyhodnotil ako zmluvu nepomenovanú podľa § 51 Občianskeho zákonníka a vyhodnotil ju ako zmluvu rezervačnú, ktorá bola najbližšie k typu zmluvy, ktorá medzi účastníkmi konania bola dohodnutá. Od doby, kedy sa strany konania dohodli na kúpe a predaji bytu, a tiež povinnosti žalovanej neponúkať byt inému, uplynula doba 17 mesiacov. Následne došlo k odstúpeniu od zmluvy konkludentne vzhľadom k tomu, že žalovaná už nemienila ďalej čakať a žalobkyňa dohodnutú kúpnu cenu za byt k dispozícii nemala. Na základe týchto zistených skutočností súd prvej inštancie považoval za spravodlivé zaviazať žalovanú vrátiť žalobkyni sumu 1.216,- Eur, teda polovicu sumy, ktorú žalobkyňa zaplatila za vyššie uvedené obdobie, a to vzhľadom na skutočnosť, že týmto by došlo k spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že ani jedna zo strán konania nemala úspech vo veci, a preto žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania podala odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na to, že sa dohodli na čiastkovom splácaní kúpnej ceny s úvahou o uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Preto platby od júla 2009 do októbra 2010 mali charakter poskytnutých záloh na kúpnu cenu za predávaný predmetný byt bez ohľadu na to, či došlo k platnému alebo neplatnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve. Mesačné zálohy na budúcu kúpu bolo potrebné považovať aj za prísľub budúceho poplatného prevodu vlastníctva, pre ktorý na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva nie je forma predpísaná. Podstatné z pohľadu žalobkyne je to, že plnenie bolo poskytnuté a žalovanou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou bytu, to znamená, že ak pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je určená vyvratiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzavretím zmluvy, z ktorej má záväzok ešte len vzniknúť, považuje za zálohu. Medzi stranami kúpna zmluva, predmetom ktorej mal byť trojizbový byt, uzavretá nebola, a nebola uzavretá ani písomná zmluva o budúcej zmluve. Úmyslom oboch strán bolo uzavrieť zmluvu o predaji a kúpe bytu, v ktorej by žalobkyňa odkúpila od žalovanej byt na ulici M. Žalovaná práve navrhla splátku 152,- Eur mesačne, ktorá zodpovedala výške mesačných záloh platených žalovanou správcovi bytového domu. Byt bol ale k dispozícii naďalej žalovanej ako vlastníčke a tento si mohla prenajímať, užívať, a nebola nijak limitovaná žalobkyňou. Finančné prostriedky boli žalobkyňou poskytované formou mesačných záloh na budúcu kúpu, a teda neoprávnene boli použité na úhradu mesačného nájomného voči správcovi bytového domu. Žiadna tzv. rezervná zmluva nebola uzavretá medzi stranami sporu, a preto nemožno ani tieto mesačné zálohy považovať za tzv. rezervačný poplatok. Žiadna konkludentná dohoda strán o odstúpení od rezervačnej zmluvy nebola uzavretá, keďže žalobkyňa bola naďalej pripravená uhrádzať mesačnú zálohu na kúpnu cenu, ktorú odovzdávala pravidelne synovcovi žalovanej. Preto nemôže považovať za správne a opodstatnené, ak súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu, že znášať riziká tohto právneho vzťahu medzi stranami sporu by mali obe strany. Preto žiadala vyhovieť odvolaniu, a to tak, aby odvolací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, keďže bol riadne zistený skutkový stav a vec bola aj správne právne posúdená.

6. Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa na ulici M.. Išlo o dvojizbový byt s kuchyňou a príslušenstvom na prízemí obytného domu s. č. XXX vo vchode X, byt č. X v K.. Zároveň žalovaná bola aj spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré nadobudla darovacou zmluvou od svojej matky 22.1.2003. Žalovaná sa rozhodla spolu s príbuznými, že tento byt ponúkne na predaj vo forme inzerátu. Kontaktným číslom bolo číslo jej synovca M., s ktorým sa skontaktovala žalobkyňa a s ktorým vykonala žalobkyňa so svojou matkou aj ohliadku predmetného bytu. Kúpna cena, ktorú stanovila žalovaná a akceptovala ju žalobkyňa v sume 1.600.000,- Sk. Zároveň nebolo sporné medzi stranami, že žalobkyňa požiadala žalovanú, aby už naďalej neponúkala na odpredaj tento byt, keďže ho mieni kúpiť, uzatvoriť kúpnu zmluvu, a to po predaji rodinného domu, v ktorom býva so svojou matkou. Od júla 2009 do októbra 2010 žalobkyňa uhrádzala sumu 152,- Eur mesačne, na ktorú vystavovala samotná žalobkyňa doklady o prijatí sumy pod názvom „Zmluva o zaplatení nájmu“. Žalobkyňa následne byt nekúpila, kúpnu zmluvu neuzavrela a žalovaná odpredala byt inej osobe.

8. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

9. Inštitút tzv. nepomenovanej zmluvy zastrešuje občiansko-právne vzťahy u zmluvy, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku. Súd prvej inštancie dôsledne vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložili jednotlivé strany sporu a nepochybné skutočnosti o

úmysle účastníkov sporových strán uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť dvojizbový byt vo vlastníctve žalovanej a rovnako aj kúpnu cenu považoval za nesporné.

10. Ustanovenie § 51 zdôrazňuje zmluvnú voľnosť účastníkov občianskoprávneho vzťahu (zmluvnej autonómie). Zmluvné strany sa nemusia obmedzovať len na uzatváranie typických zmlúv, ale môžu uzatvárať aj také zmluvy, ktoré najviac vyhovujú ich požiadavkám. Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov. Dohoda sporných strán predchádzala úmyslu uzatvoriť kúpnu zmluvu o predaji bytu medzi dvoma fyzickými osobami, čo je typický občianskoprávny vzťah, preto bez pochyby aj ostatné dojednania medzi nimi mali tento rámec.

11. Rovnako vykonaným dokazovaním a výsluchom oboch strán bolo preukázané, že nebol dohodnutý termín kúpy, ale preukázané bolo, že žalobkyňa žiadala od žalovanej, aby neponúkala vlastníctvo inej osobe, keďže má záujem byt kúpiť. Súd prvej inštancie správne túto dohodu priradil k zmluve o rezervácii bytu, keďže práve takýto vymienený záväzok vlastníka nehnuteľnosti od potenciálneho záujemcu, teda od budúceho kupujúceho rieši tzv. rezervačný poplatok. Ako vyplýva z viacerých stránok realitných kancelárií, napr. www.riesimebyvanie.sk alebo www.kupujemebyvanie.sk, inštitút rezervačného poplatku je zákonným inštitútom, ktorý rieši jednak záväzok predávajúceho neponúkať ďalej predmet kúpy, ale aj povinnosť kupujúceho byt následne po tomto záväzku pre vlastníka nehnuteľnosť kúpiť. Tento rezervačný poplatok istým spôsobom rieši vzťahy medzi budúcim kupujúcim a budúcim predávajúcim mimo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá uzavretá medzi stranami sporu nebola. Je inštitútom, ktorý zaväzuje obe zmluvné strany, jednak vlastníka nehnuteľnosti nepredať nehnuteľnosť inému záujemcovi, ako aj stimuluje kupujúceho naplniť podmienky dohodnutej kúpnej zmluvy čím skôr. Ak sú potom takto naplnené podmienky rezervácie, rezervačný poplatok pri podpise kúpnej zmluvy sa vracia kupujúcemu, resp. sa započíta do kúpnej ceny. V prípade, že nedôjde k naplneniu zmyslu rezervačného poplatku, teda nie je uzavretá kúpna zmluva medzi budúcim kupujúcim a budúcim predávajúcim, tento rezervačný poplatok predstavuje aj istú sankciu, ktorá predstavuje stratu, alebo nesplnenie záväzku budúceho kupujúceho uzavrieť kúpnu zmluvu a častokrát je to spojené s istou stratou predávajúceho, ktorý po dobu buď dohodnutú alebo reálne dodržanú neponúka svoje vlastníctvo na predaj inej osobe, ale zároveň môže za istých okolností to preukázať aj istú stratu, resp. môže byť v istom zmysle slova aj zmluvnou pokutou, ktorá prepadá v prospech vlastníka nehnuteľnosti, ktorý dodržal svoj záväzok nehnuteľnosť neponúkať na predaj inej osobe.

12. V danom prípade táto rezervácia zo strany žalobkyne ako budúcej kupujúcej, nesporne to vyplýva z výsluchu účastníkov i svedka M., trvala od mája 2009 do októbra 2010, čo je obdobie 17 mesiacov tak, ako to skonštatoval súd prvej inštancie a aj odvolací súd takúto rezerváciu bez reálneho výsledku, teda uzavretia kúpnej zmluvy považoval za neprimerane dlhú. To, že suma 152,- Eur, ktorá bola uhrádzaná mesačne, nebola zálohou na kúpnu cenu je zrejmé z dokladov, ktoré vypisovala samotná žalobkyňa a doručovala ich zástupcovi žalovanej, ktorý bol splnomocnený na sprostredkovanie kontaktu medzi žalobkyňou a žalovanou. Celkove takto žalobkyňa uhradila žalovanej sumu 2.432,- Eur, čo bolo na rozhraní medzi 3-5% z kúpnej ceny. Keďže nebolo sporné, že kúpna cena bola dohodnutá na 1.600.000,- Sk, čo predstavuje 53.110,27 Eur, a rovnako z viacerých článkov realitných kancelárií vyplýva informácia pre odvolací súd, že rezervačné poplatky predstavujú rozsahu 3-5% tento kúpnej ceny. Konkrétne zaplatená suma žalobkyňou 2.432,- Eur predstavovala 4,58 % z kúpnej ceny. Toto plnenie odvolací súd považoval za plnenie primerané inštitútu rezervácie, keďže z výsluchu strán sporu vyplynulo, že s cieľom úmyslu strán sporu bolo uzavrieť kúpnu zmluvu na byt s tým, že žalovaná sa zaviazala počkať s odpredajom do doby, kedy žalobkyňa nezíska potrebné finančné prostriedky na kúpu bytu. Pokiaľ by uvedené zálohy mesačne predstavovali zálohu na kúpnu cenu, táto okolnosť mohla byť jednoznačne deklarovaná aj v písomných potvrdeniach o zaplatení tejto sumy, pričom „Zmluvu o zaplatení nájmu“ pripravovala písomne samotná žalobkyňa, nič nebránilo text týchto platieb charakterizovať. Táto okolnosť však preukázaná v konaní nebola. Výrok, ktorý nebol napadnutý odvolaním a žalovaná bola zaviazaná vrátiť žalobkyni polovicu žalovanej sumy ostal tak nedotknutý odvolaním žalobkyne podľa ust. § 367 ods. 3 CSP.

13. Keďže z pohľadu odvolacieho súdu boli splnené všetky podmienky, to znamená, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dospel k správnym skutkovým i právnym zisteniam a na týchto záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a zároveň poukazuje aj na to, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto aj v celom

rozsahu poukazuje. Žalobkyňa napriek tvrdenej zálohe o budúcej kúpnej cene dôkazy na svoje tvrdenia nepredložila.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní mala žalovaná úspech v celom rozsahu, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .