Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-46-2016.pdf
PDF · 124.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. F., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. C. XX/X, U., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XX/X, U., zastúpená splnomocnenkyňou: X. U., bytom J. C. XX/X, U. a otec
- U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, U., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. apríla 2016, č.k. 6P/64/2013-770, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia bežného a zročného výživného na maloleté deti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním maloletého Y. a maloletého L. počnúc od 25.03.2013 zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, pričom otcovi uložil platiť výživné na každé maloleté dieťa počnúc od 01.01.2013 do 30.09.2013 vo výške 26,65 eur, od 01.10.2013 do 30.09.2014 vo výške 90 eur mesačne, od 01.10.2014 125 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet každého dieťaťa a dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2016 vo výške 1.984,95 eur na každé z maloletých detí súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur mesačne na každé z detí na ich účet s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého dlhu. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými každý párny víkend nepretržite s tým, že otec si obe deti vyzdvihne každý párny týždeň v piatok najneskôr do 16.00 hod. v priestoroch školskej družiny 1. Základnej školy na N. ulici č. XXX vo U. a je povinný obe deti vrátiť v pondelok nasledujúci po víkende najneskôr do 07:45 hod. v priestoroch 1. A. školy na N. ulici č. XXX vo U., vrátane školských potrieb, pripravené na vyučovanie, pričom matka je povinná obe deti na styk s otcom pripraviť, vrátane ich školských potrieb a v prípade, ak sa styk otca s deťmi nemôže uskutočniť z vážnych dôvodov, je povinný každý z rodičov, na strane ktorého sa vyskytne prekážka, oznámiť to druhému z rodičov podľa možnosti najneskôr 24 hodín pred termínom styku otca s deťmi.
2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil použitím ustanovení § 24, § 25, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď poukázal na to, že v predmetnej veci obaja rodičia mali záujem o zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. V zmysle znaleckého posudku vypracovaného pre účely rozvodového konania je nepochybné, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti. Treba však poukázať na to, že predmetné konanie je dočasnou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností a to na čas do rozvodu manželstva. Na Okresnom
súde v Piešťanoch prebieha konane o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Je nepochybné, že obe maloleté deti od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Trnave 24Cop 20/2013-91 (PP zo dňa 25.03.2013) sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. Samotný znalec Mgr. Karol Zabák vo svojom znaleckom posudku č. 5/2015 ktorý vypracoval pre účely konania vedeného na Okresnom súde Piešťany 9P 159/2012 (o rozvod manželstva, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva) navrhuje deti ponechať v starostlivosti matky. Poukazuje aj na dôležitý dôvod ktorým je súčasná školská dochádzka oboch chlapcov, čo je náročné na vytvorenie návykov prípravy do školy u detí a vytvorenie systému domáceho vzdelávania, pri ktorom sa obyčajne v prvých ročníkoch významne podieľajú na príprave aj rodičia. Deti sa cítia pri oboch rodičoch bezpečne, taktiež ani otec nemá negatívny vplyv na výchovu detí. Dokáže tiež deťom stanovovať dostatočné limity vo výchove. Znalec počas prevažnej výchovy detí od útleho veku na strane matky nezistil žiadne výchovné pochybenia. Pre deti sú dôležité i jej výrazné emocionálne prejavy, ktoré deti učia k prehĺbeniu empatie a väzby na rodičovskú osobu. V tomto ohľade je osobnosť matky významnejšia, nakoľko tieto prejavy sú najdôležitejšie prvé tri roky života a deti boli o tieto prejavy ochudobnené. Platí však, že matka by mala vytvárať pocit dôvery k okoliu a nie pocity ohrozenia a nutnosti skrývania sa. V rámci šetrenia výchovného prostredia bolo zistené, že deti u matky majú vytvorené vhodné podmienky na bývanie, vybavenie bytu zodpovedá potrebám členov rodiny. Matka je precízna, veľmi starostlivá a dôsledná pri výchove obidvoch chlapcov, čo sa odráža na ich výborných vzdelávacích výsledkoch v škole. Obe maloleté deti napriek prežitej traume v súvislosti s ich adopciou za uvedené obdobie, odkedy sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, sa stabilizovali, deti prospievajú a tieto skutočnosti v priebehu konania potvrdil aj kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, potvrdilo ich riaditeľstvo základnej školy, ktorú deti navštevujú, zdravotné zariadenie, v starostlivosti ktorého sa deti nachádzajú, ako aj znalec Mgr. Karol Zabák. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie vo veci súd obe maloleté deti s účinnosťou od 25.03.2013 zveril do osobnej starostlivosti matky. Podľa šetrenia výchovného prostredia u otca, otec momentálne má vytvorené vhodné podmienky iba na víkendové pobyty detí. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V konaní bolo preukázané, že príjem otca v roku 2013 do 01.10.2013 bol v priemere okolo 280 eur mesačne. Otec v tomto čase pracoval na polovičný úväzok v spoločnosti MB Servis s.r.o., Moravany nad Váhom. V uvedenom období sa otec vyjadril, že pracoval na polovičný úväzok. V uvedenom období totiž mal upravený styk s maloletými deťmi v priebehu pracovného týždňa v Šamoríne, kedy tento styk prebiehal za asistencie kolízneho opatrovníka, a preto musel byť prispôsobený prevádzkovému času zamestnancov Okresného úradu Dunajská Streda. Od 01.10.2013 došlo na strane otca k zmenám a jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval 699,28 eur. K ďalšej zmene príjmu odporcu došlo s účinnosťou od 01.10.2014, odkedy otec pracuje v spoločnosti Nissens s.r.o. s čistým mesačným príjmom za obdobie od 01.10.2014 do 01.10.2015 vo výške 990 eur. Posledné tri kalendárne mesiace v roku 2015 došlo k zvýšeniu čistého mesačného príjmu otca na 1.100 eur.
3. Podľa potvrdenia o príjme zo závislej činnosti od zamestnávateľa ADOS - Dôvera s.r.o., Nitra vyplýva, že čistý mesačný príjem navrhovateľky v roku 2014 predstavoval 591,88 eur, v roku 2015 619,21 eur. Matka je zamestnaná v tejto agentúre od 01.01.2014, dovtedy nepracovala, osobne sa starala o maloleté deti, čo si v tom čase vyžadoval ich zdravotný i psychický stav. Ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Čo sa týka výdavkov, matka mesačne platí nájom za byt 300 eur, maloletým deťom platí v škole stravu, zároveň platí mesačne každému družinu 6 eur, v ďalšom sú to výdavky na stravu doma, výdavky na ošatenie. Matka uviedla, že hlavne v poslednom období nakupuje veľa ošatenia, pretože deti vyrástli, zvýšené výdavky boli s maloletými aj v septembri roku 2015, kedy deti nastúpili do školy, kedy platila za každého rodičovský poplatok 20 eur, poplatok za anglickú učebnicu 10 eur, fotky 8,50 eur, poznámkový zošit na anglický jazyk 4,50 eur. Uviedla, že všetky výdavky nie je možné vyšpecifikovať, pretože sú každý mesiac iné. Vzhľadom na to, že deti stále trpia depriváciou, snaží sa im neustále organizovať program, a to aj mimo mesta Vráble, čo taktiež je finančne náročné jednak na pohonné hmoty, jednak na vstupné, stravu a občerstvenie. Týmto spôsobom sa však snaží prispieť k psychickej pohode maloletých detí a socializovať ich.
4. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 20 % až maximálne 30 % z jeho príjmu, čo súd pri určení výšky výživného zo strany otca zohľadnil. Uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 24CoP/20/2013-91 boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, každému sumou 26,65 eur mesačne. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.03.2013. Otec maloletých detí však na výživu detí neprispieval od 01.01.2013, teda od ich návratu na územie
Slovenskej republiky. V tomto období deti dočasne boli zverené do osobnej starostlivosti starej matky, výživné však určené nebolo. Otec výživné za mesiace január, február a marec nezaplatil. Výživné je nárokom dieťaťa a preto súd výživné určil spätne od 01.01.2013 od návratu maloletých detí na územie Slovenskej republiky, teda nie je podstatné, že v uvedenom období deti boli zverené do osobnej starostlivosti starej matky. Od 01.10.2013 na základe predbežného opatrenia súdu otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživnom 50 eur na každé z maloletých detí a túto povinnosť otec si plní. Na obdobie od 01.01.2013 do 30.09.2013 súd ponechal výživné vo výške 26,65 eur, nakoľko v tomto čase otec pracoval na polovičný úväzok, jeho čistý mesačný príjem predstavoval 280 eur. Od 01.10.2013 otec pracoval na plný úväzok u totožného zamestnávateľa MB Servis s.r.o., Moravany nad Váhom s tým, že jeho čistý priemerný mesačný zárobok predstavoval 699,28 eur. Z tohto 25 % predstavuje 174,82 eur ako výživné na obe maloleté deti s tým, že na jedného z detí by pripadalo výživné 87,41 eur. Nakoľko pri určení výživného vychádzal zo sumy 25 % z príjmu odporcu a tak, ako je vyššie uvedené, zaužívaná súdna prax je taká, že výživné sa určuje v rozmedzí medzi 20 až 30 % príjmu povinného na všetky deti. Súd je toho názoru, že od 01.10.2013 je otec schopný prispievať na výživu každého z detí sumou 90 eur, ktorá je na úrovni 25 % z jeho príjmu. Vo výške 90 eur súd určil výživné za obdobie od 01.10.2013 do 30.09.2014. Od 01.10.2014 otec zmenil zamestnávateľa.
5. Podľa potvrdenia spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., Čachtice v roku 2014 čistá priemerná mesačná mzda odporcu predstavovala 990 eur. Z tejto čistej priemernej mesačnej mzdy 25 % predstavuje 247,50 eur na obe deti, teda na každé z detí 123,75 eur. Súd teda určil s účinnosťou od 01.10.2014 výživné 125 eur, ktoré je na úrovni 25 % z čistého mesačného príjmu odporcu (25 % - 30 % súdna prax).
6. Podľa potvrdenia tejto spoločnosti za obdobie od júla 2015 do decembra 2015 došlo opätovne k zvýšeniu čistej priemernej mesačnej mzdy na 1.111,68 eur, avšak súd ponechal výživné naďalej vo výške 125 eur na každé z detí, a to síce z toho dôvodu, že otec spolu s bežným výživným bude musieť uhrádzať aj dlh na zročnom výživnom, ktorý na každé dieťa je 1.984,95 eur. Súd určil výživné rovnakou sumou na obe maloleté deti poukazujúc na to, že vekový rozdiel medzi deťmi je minimálny. Y. je narodený v roku XXXX a L. v roku XXXX. Obe deti majú takmer rovnaké výdavky a v dôsledku odkladu povinnej školskej dochádzky u maloletého Y. obe deti sú žiakmi prvej triedy Základnej školy vo U., teda ich výdavky sú rovnaké.
7. Čo sa týka ďalších opodstatnených výdavkov na maloleté deti, súd opätovne poukazuje na znalecký posudok znalca Mgr. Karola Zabáka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na špecifické okolnosti tejto konkrétnej veci a problematické správanie maloletých detí vzhľadom na prežitú traumu v minulosti bolo by potrebné absolvovať s deťmi aj poradenstvo a sedenia u odborníka, čo by mohlo prispieť k výraznejšej stabilizácii maloletých detí. Takéto výdavky doposiaľ matka vzhľadom na jej čistý mesačný príjem a výživné v nevyhnutnej miere zo strany otca nemohla pre deti zabezpečiť. Súd rozhodol aj o dlhu na zročnom výživnom. Za tri mesiace v roku 2013 (január, február, marec) otec vykazuje dlh na zročnom výživnom na každý mesiac 26,65 eur u každého dieťaťa, teda spolu 79,95 eur na každé z detí. Od 01.10.2013 do 30.09.2014 vykazuje otec mesačne dlh na zročnom výživnom 40 eur, čo za toto obdobie predstavuje 480 eur, keďže otec si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur mesačne 90-50x12=480 eur. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2014 do 30.04.2016 je 1.425 eur. Na toto obdobie je určené výživné 125 eur, z ktorých otec mesačne platil 50 eur (125-50=75x19 mesiacov = 1.425 eur). Celkový dlh otca na zročnom výživnom na každé z detí teda predstavuje za obdobie od 01.01.2013 od 30.09.2013 79,95 eur (dlh za mesiace január, február, marec 2013). Dlh otca na zročnom výživnom od 01.10.2013 do 30.09.2014 predstavuje teda 480 eur a dlh od 01.10.2014 do 30.04.2016 predstavuje 1.425 eur. Celkový dlh na zročnom výživnom na každé z deti je 1.984,95 eur. Súd povolil otcovi tento dlh na zročnom výživnom platiť spolu s bežným výživným po 30 eur na každé z maloletých detí na účet detí.
8. Matka maloletých detí žiadala, aby súd upravil styk otca s deťmi raz do mesiaca, a to každý prvý týždeň v mesiaci nepretržite od piatku od 16:00 hod., aby si otec deti vyzdvihol v družine a aby deti mal u seba do pondelka rána s tým, že deti odovzdá do družiny alebo priamo o 08:00 hod. do školy. Matka chce, aby si otec v tomto čase kompletne plnil svoje povinnosti, deti pripravil do školy s domácimi úlohami s desiatou. Vzhľadom na vzťahy, aké sú medzi rodičmi, matka žiada, aby tento styk otca s deťmi sa uskutočňoval bez jej prítomnosti tak, že by miestom prevzatia aj odovzdania detí bola škola alebo družina. Matka uviedla, že pre deti nebude záťažou, keď ich otec bude odvážať z miesta jeho bydliska ráno. Ona pre deti vytvorila taký režim, že deti vstávajú o 06:00 hod., naraňajkujú sa, postupne sa hrajú,
nemajú stres. Okolo 07:00 sa snaží ich odviezť do družiny. Otec ich môže zobrať až na 08:00 hod. do školy. Uviedla, že toto bol v podstate návrh otca pri ich poslednom stretnutí dňa 29.01.2016. Deti u otca budú vstávať ráno o 06:00 hod. tak, ako aj doma. Učivo si nepotrebujú ráno opakovať, po ceste do školy sa na školu pripravia psychicky, môžu sa po ceste hrať. Ona taktiež túto situáciu zvláda, keď deti donášala do miesta bydliska otca na stretnutia.
9. Súd konštatuje, že v podstate stretnutia otca s deťmi prebiehali iba v čase, keď matka zabezpečovala odvoz maloletých detí do bydliska otca. Súd dospel k záveru, že pre účely obnovenia i stabilizovania riadneho vzťahu otca s jeho maloletými deťmi sa javí primeranou taká úprava, že otec sa bude s deťmi stretávať nepretržite počas dvoch víkendov v mesiaci. V podstate matka detí vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu o nariadení predbežného opatrenia sama navrhla takýto spôsob úpravy, dva víkendy v mesiaci. Matka sa vyjadrila, že deťom ranné cestovanie do školy problémy nerobí, nenaruší to ich režim. Matka najlepšie vie, aké situácie deti zvládnu. Keďže otec sa so svojimi deťmi nestretáva už dlhšiu dobu, je potrebné, aby postupne došlo k obnoveniu ich vzťahu a súd úpravu styku raz mesačne nepovažuje za postačujúcu. Aj vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané pre účely konania o rozvod manželstva rodičov, súd je toho názoru, že je potrebné stabilizovať a obnoviť riadny vzťah otca s maloletými deťmi, pretože neprispieva k bezproblémovému ďalšiemu vývinu maloletých detí skutočnosť, že nie sú v kontakte s otcom. Dieťa má právo na oboch rodičov.
10. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
11. Kolízny opatrovník maloletých detí, ako aj Okresná prokuratúra Dunajská Streda navrhli súdu, aby upravil styk otca s maloletými deťmi podľa návrhu matky.
12. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, určil výživné, rozhodol o zročnom výživnom a upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť mu platiť výživné vo výške 50 eur na každé dieťa, pričom nesúhlasil so spätným doplácaním výživného. Odvolanie odôvodnil tým, že súdom určené výživné je pre neho doslova likvidačné. Poukázal na to, že výživné určené súdom platil vždy a včas, aj keď niekedy prostredníctvom jeho dospelej dcéry, ktorá študuje na Winterovej akadémii v Piešťanoch. Namietol, že súd nebral do úvahy jeho vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére Y., študujúcej formou denného štúdia. Uviedol, že sa zmenili jeho príjmové pomery z dôvodu reorganizácie a následného ukončenia práce v spoločnosti Nissens. Vzhľadom na prudké zhoršenie jeho zdravotného stavu je práceneschopný, tým sa neúmerne zvýšili jeho životné náklady. Nemocenské má priznané vo výške 23,271 eur denne, čo predstavuje 698,13 eur mesačne. Poukázal na to, že matka detí nerešpektuje rozhodnutie súdu o styku s maloletými deťmi, ktorý bol naposledy uskutočnený v auguste 2014.
14. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka maloletých, ktorá navrhla rozsudok v napadnutých častiach z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 26.01.2016 sa otec domáhal vydania predbežného opatrenia s uložením povinnosti matke odovzdať deti do jeho osobnej starostlivosti s tým, že nebude ohrozený záujem detí a s opakujúcim sa podozrením, že ona nie je vôbec spôsobilá zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu maloletých detí. Mala za to, že celé tri roky otec detí klamal a zavádzal súd alebo klame a zavádza súd vyjadreniami v predmetnom odvolaní teraz. Otec detí počas troch rokov trvania súdneho sporu riadne nepracoval tak, ako tvrdil, neplatil výživné riadne sám resp. nie vo výške určenej súdom, ale prostredníctvom alebo zo zdrojov svojej rodiny, tiež sa nepodieľal na výchove a najmä na pokojnej adaptácii svojich detí po návrate z nútenej adopcie tak, ako by sa dalo z jeho tvrdení predpokladať. K námietke otca, že súd nebral do úvahy jeho vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére Y. uviedla, že ani počas troch rokov súdnych konaní na Slovensku nikdy vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére neprezentoval a podľa zážitkov a
skúseností detí, a tiež jej v rodine počas kontaktu vo Vrbovom v období február - september 2014 dcéra Y. popri štúdiu pracovala v nočnom bare v Piešťanoch, kde ju otec pravidelne vozieval a tiež na ňu po skončení zmeny čakal, takže nebola a nie je odkázaná na vyživovaciu povinnosť otca. Mala za to, že otec úmyselne mení zamestnanie, podáva výpovede dohodou, aby sa vyhol vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, pretože ak v januári 2016 počas pojednávania bol schopný prevziať školopovinné deti do osobnej starostlivosti a už 22. marca 2016 dostáva výpoveď dohodou pre prudké zhoršenie zdravotného stavu, obáva sa, že je to špekulatívne „zhoršenie“ z jeho strany. Podľa jej názoru je postoj otca k vyživovacej povinnosti ako likvidačný a tiež k výchovnej povinnosti predstieraný a zdá sa, že otec berie svoje deti z druhého manželstva len ako zdroj istého zabezpečenia a možnosti stáleho kontaktu s ňou. Súd bol voči otcovi zhovievavý a povolil započítať k zročnému výživnému vyživovaciu povinnosť za obdobie január - marec 2013 len v minimálnej sume 26,65 eur na každé dieťa mesačne. Ona ponechala rozhodnutie o výške výživného a zročného výživného plne v zodpovednosti kolíznej opatrovníčky a v rozhodovacej kompetencii súdu aj vzhľadom na doterajší postoj otca k deťom. Poukázala na to, že ona pravidelne a nad rámec rozhodnutia z dôvodu nevyspytateľnosti správania sa otca pripravuje deti každý piatok do školy tak, že pôjdu s otcom na víkend, no tento doposiaľ od 29.01.2016 za deťmi neprišiel ani raz a ani inak sa o deti nezaujímal.
15. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť. Mal za to, že nižšia suma výživného nie je v záujme maloletých detí, nakoľko pomery maloletých detí sa podstatným spôsobom nezmenili a výživné, ktoré je stanovené zo strany otca, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny.
17. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/64/2013 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletému L., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého Y. a maloletého L. počnúc od 25.03.2013 zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, pričom otcovi uložil platiť výživné na každé maloleté dieťa počnúc od 01.01.2013 do 30.09.2013 vo výške 26,65 eur, od 01.10.2013 do 30.09.2014 vo výške 90 eur mesačne, od 01.10.2014 125 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet každého dieťaťa a dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2016 vo výške 1.984,95 eur na každé z maloletých detí súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur mesačne na každé z detí na ich účet s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého dlhu. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými každý párny víkend nepretržite s tým, že otec si obe deti vyzdvihne každý párny týždeň v piatok najneskôr do 16.00 hod. v priestoroch školskej družiny 1. Základnej školy na N. ulici č. XXX vo U. a je povinný obe deti vrátiť v pondelok nasledujúci po víkende najneskôr do 07:45 hod. v priestoroch 1. Základnej školy na N. ulici č. XXX vo U., vrátane školských potrieb, pripravené na vyučovanie, pričom matka je povinná obe deti na styk s otcom pripraviť, vrátane ich školských potrieb a v prípade, ak sa styk otca s deťmi nemôže uskutočniť z vážnych dôvodov, je povinný každý z rodičov na strane ktorého sa vyskytne prekážka, oznámiť to druhému z rodičov podľa možnosti najneskôr 24 hodín pred termínom styku otca s deťmi.
18. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a zročného výživného.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, dôvodov napadnutého rozhodnutia a poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).
22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
23. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
24. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k deťom sa nevedia dohodnúť, vzhľadom na čo bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k deťom. Správny bol postup súdu prvej inštancie, keď na základe vykonaných dôkazov zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd dospel k záveru, že v časti určenia výšky výživného, súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, vec posúdil správne aj po právnej stránke, z ktorých dôvodov sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o primeranosti určenej výšky bežného výživného na deti v závislosti na zmenách pomerov na strane výživou odkázaných detí, ako i výživou povinných rodičov.
25. Zmenu pomerov na strane otca detí, ku ktorej došlo po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, keď bol ukončený pracovný pomer otca v spoločnosti Nissens Slovakia, s.r.o., súd vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania zo strany otca detí, keď ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe dohody v zmysle § 60 Zákonníka práce, bez uvedenia dôvodu, pričom otec v konaní nepreukázal, že by mal vážne dôvody na ukončenie pracovného pomeru. Rovnako dočasnú práceneschopnosť otca odvolací súd nevyhodnotil ako takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu určeného výživného, nakoľko nejde o zmenu pomerov trvalú, ale len dočasnú a nie je možné, aby sa každá takáto zmena automaticky odzrkadľovala k zmene výšky určeného výživného.
26. Súd prvej inštancie tiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom u oboch detí za obdobie od účinnosti úpravy do vyhlásenia rozsudku, ktorý vzhľadom na jeho výšku a pomery správne povolil otcovi zaplatiť v splátkach ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku a k majetkovým pomerom otca.
27. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by mali vplyv na správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
29. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).