Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-75-2013.pdf
PDF · 104.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu L.-D., s.r.o. so sídlom M. M. podniku, s.r.o. I. H., XXX XX U., IČO: 36 324 221, práv. zast. Advokátska kancelária Z.. O. G., s.r.o., K. XX/XXX, Y., IČO 36 837 857 proti žalovanej F. P., obchodné meno: F. P. - W., miesto podnikania: M. XXX/X, Y., IČO: 35 178 965, práv. zast. Z.. F. S. Z., advokátkou, E. X/B, K., o zaplatenie 6.280,62 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. apríla 2013, č. k. 36Cb/350/2008 - 276, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie za účinnosti O.s.p. vo veci rozhodol tak, že žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.581,90 Eur, v časti o zaplatenie sumy 2.698,78 Eur žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov n e m á právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ustanovení § 261 ods. 1 Obch. zák., § 269 ods. 2 Obch., § 536 ods. 1 Obch. zák., § 536 ods. 2 prvej vety Obch. zák., § 724 Obč. zák., § 451 ods. 1 Obč. zák., § 451 ods. 2 Obč. zák., § 458 ods. 1 Obč. zák., § 387 ods. 1 Obch. zák., § 388 ods. 1 Obch. zák., § 397 Obch. zák.. Súd prvej inštancie z vyjadrení strán sporu a svedkov ako aj zo Splnomocnenia uzavrel, že strany sporu sa dohodli, že žalovaná bude žalobcovi viesť účtovníctvo a zároveň bude vykonávať činnosť smerujúcu k zriadeniu skladu nebezpečného odpadu a vybaveniu povolenia pre nakladanie žalobcu s nebezpečným odpadom. Podľa Splnomocnenia zo dňa 01.10.2002 mala tiež žalovaná žalobcu zastupovať ako splnomocnený zástupca v určených právnych vzťahoch. Po sfunkčnení skladu sa žalovaná mala stať konateľkou žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci konania sa dohodli na predmete činnosti žalovanej. Pokiaľ žalobca tvrdil, že účastníci konania uzavreli len zmluvu o vedení účtovníctva, teda zmluvu, predmetom ktorej by bolo len vedenie účtovníctva, toto tvrdenie v spore nepreukázal. Z vyjadrení strán sporu a svedkov, ale i z ostatných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná aj reálne vykonávala činnosti v rozsahu tak, ako je uvedené vyššie, a to na základe požiadaviek žalobcu a jeho spoločníka, Splnomocnenia a v súlade s jeho podnikateľským zámerom na Slovensku. Predmet činnosti žalovanej mal teda prvky predmetu zmluvy o dielo v zmysle § 536 ods. 1, 2 Obch. zák. - najmä vedenie účtovníctva a predmetu príkaznej zmluvy podľa § 724 Obč. zák. - obstaranie povolenia pre nakladanie žalobcu s nebezpečným odpadom, zriadenie skladu odpadu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná mala za činnosť pre žalobcu dostávať odmenu, avšak sporná bola jej výška a tiež druh činnosti, za ktorú mala odmenu dostávať. V konaní nebola preukázaná dohoda strán sporu o odmene za realizáciu vyššie uvedeného predmetu činnosti zo strany žalovanej, ani ostatné záväzky účastníkov, napr. termín
ukončenia prác, splatnosť odmeny, rozsah predmetu diela a pod., a preto mal súd, i s poukazom na to, že žalovaná vykonávala predmet zmluvy v spolupráci s konateľkou žalobcu (svedkyňou) V. P., že strany sporu si riadne nedohodli predmet svojich záväzkov, v dôsledku čoho nedošlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy účastníkmi konania v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., nakoľko v konaní nebola preukázaná dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach takejto zmluvy. S ohľadom na to, že dohodnutý predmet činnosti vykazoval aj prvky zmluvy o dielo, jeho rozsah nebol riadne dohodnutý, nebolo možné v zmysle § 724 Obč. zák. dohodu strán sporu o vykonávaní činnosti žalovanou pre žalobcu posúdiť ani ako príkaznú zmluvu, keďže v konaní neboli preukázané podstatné náležitosti ani tejto zmluvy, a to najmä rozsah činnosti žalovanej a dohoda o odmene, resp. o tom, za aké činnosti mala byť žalovanej vyplatená odmena, keďže žalobca tvrdil, že žalovaná mala mať odmenu iba za vedenie účtovníctva a žalovaná namietala skutočnosť, že ňou uvedená odmena mala byť dohodnutá za celú činnosť. Svedkovia sa k tejto skutočnosti jednoznačne nevyjadrili a nebola preukázaná ani predloženými listinnými dôkazmi. Z uvedeného vyplynulo, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu akejkoľvek zmluvy, napriek tomu však žalovaná pre žalobcu vykonávala činnosti, smerujúce k zriadeniu skladu nebezpečného odpadu a vybaveniu povolenia k nakladaniu žalobcu s nebezpečným odpadom, a žalobca nepoprel, že žalovaná viedla pre neho účtovníctvo, i keď v obmedzenom rozsahu, nakoľko žalobca v tom čase ešte svoju podnikateľskú činnosť iba začínal. Plnením žalovanej bez právneho dôvodu došlo v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovanej. V zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. vznikla žalobcovi povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie žalobcu spočívalo vo výkonoch žalovanej v prospech žalobcu, napr. účtovnícke, administratívne práce a pod.. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. vrátenie toho, čo žalobca takto nadobudol, nebolo možné, a preto vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanej náhradné plnenie v peňažnej forme. Výška peňažnej náhrady pritom musela zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho vzniku. Znaleckým posudkom č. 4/2012, vyhotoveným znalkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou bol v rámci kontrolného znaleckého dokazovania stanovený rozsah prác, vykonaných žalovanou, na 710 hodín, pričom obvyklá cena za vykonané práce bola určená v sume 3.133,23 Eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že hotové výdavky žalovanej v spornom období predstavovali sumu 21.420 Sk, t.j. 711,01 Eur. Vzhľadom k tomu, plnením žalovanej v prospech žalobcu vzniklo žalobcovi bezdôvodné obohatenie na úkor žalovanej spolu v sume 3.844,24 Eur. Žalovaná si za vykonané práce podľa faktúry č. 2004/2 ako zástupkyňa žalobcu vyplatila odmenu a náhradu hotových výdavkov spolu v sume 223.720 Sk, t.j. 7.426,14 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že týmto došlo zo strany žalobcu k zaplateniu peňažnej náhrady za plnenie poskytnuté mu žalovanou v sume 3.844,24 Eur a žalovaná prijala peňažné plnenie v sume 3 581,90 Eur (7.426,14 Eur - 3.844,24 Eur) bez právneho dôvodu, čím jej vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 3.581,90 Eur na úkor žalobcu, ktoré je povinná podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. vydať žalobcovi. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.581,90 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa v žalobe proti žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 189.210 Sk, t.j. 6.280,62 Eur. V konaní bolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu v sume 3.581,90 Eur tak, ako je uvedené vyššie. Preto súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.698,72 Eur (6.280,62 Eur - 3.581,90 Eur) v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v konaní nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie sa žalovanej v sume 2.698,72 Eur na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky peňažnej náhrady žalovanou poskytnutých výkonov, resp. vykonanej činnosti vychádzal najmä zo záveru kontrolného znaleckého posudku č. 4/2012, vyhotoveného znalkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou. Tento znalecký posudok bol v konaní vypracovaný podľa vtedy platného § 127 ods. 2 O.s.p., v dôsledku námietok účastníkov konania proti znaleckému posudku č. 03/2010, vyhotovenému znalcom Ing. Miroslavom Džupinkom, CSc., ktorým bol v období od 01.10.2002 do 05.04.2004 stanovený rozsah žalovanou vykonaných prác spolu 423 hodín v sume 186.000 Sk (6.174 Eur). Pokiaľ účastníci konania mali voči znaleckému posudku č. 4/2012 námietky, za účelom ich preukázania, resp. vyvrátenia bol vykonaný výsluch znalkyne JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej. Žalobca spochybnil rozsah hodín vykonaných prác, resp. dĺžku trvania jednotlivých úkonov. Svoje námietky, vznesené najmä v písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2012, však riadne nepreukázal, tieto ponechal v rovine tvrdení. Dôkaz, predložený žalobcom, a to výpis z máp na internete, nemožno považovať za dostatočný na preukázanie dĺžky cestovania na miesta jednotlivých úkonov, nakoľko podľa neho nemožno jednoznačne ustáliť, koľko skutočne žalovanej predmetná cesta
trvala. Žalovaná v konaní ako dôkaz na preukázanie dohody účastníkov konania o výške odmeny za činnosť vykonanú žalovanou predložila súdu email zo dňa 07.07.2003, ktorý mal, podľa nej, byť jednoznačným dôkazom toho, že jej odmena bola dohodnutá v sume 10.000 Sk mesačne. Súd prvej inštancie však uzavrel, že takáto skutočnosť z predloženého emailu nevyplýva a nebola preukázaná ani pri hodnotení tohto dôkazu v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Žalovaná týmto síce žiadala sumu 10.000 Sk na august 2003 na mzdu, nie je však zrejmé, o koho mzdu išlo, keďže žalovaná v tom čase nebola zamestnankyňou žalobcu a činnosť pre žalobcu vykonávala iba ako živnostníčka. Taktiež nie je zrejmé, či to mala byť mzda iba na jeden mesiac, alebo iné časové obdobie. Súdu prvej inštancie nebolo potom zrejmé, prečo žalovaná, pokiaľ to mala byť iba jej odmena za jeden mesiac, túto odmenu nežiadala aj na júl 2003, ktorý bol taktiež predmetom tohto emailu. Okrem toho, žiadne iné dôkazy odmenu žalovanej v sume 10.000 Sk mesačne nepotvrdili. Námietku premlčania žalobou uplatneného práva na zaplatenie sumy 6.280,62 Eur, vznesenú žalovanou na pojednávaní dňa 29.04.2009, súd prvej inštancie považoval podľa § 387, § 388 ods. 1 Obch. zák. za bezpredmetnú, nakoľko odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej ku dňu podania žaloby neuplynula štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obch. zák.. Predmetom konania je obchodný záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Bezdôvodné obohatenie žalovanej vzniklo vyplatením odmeny v sume 223.720 Sk dňa 05.04.2004 a žaloba bola podaná dňa 03.04.2008. Obaja účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech, preto súd s prihliadnutím na pomer úspechu oboch účastníkov konania rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaná.
3. Žalobca v podanom odvolaní ešte za účinnosti O.s.p. napadol rozhodnutie v plnom rozsahu, navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie, prípadne žalobe vyhovel. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci čím boli naplnené odvolacie dôvody podľa v čase podania odvolania platného O.s.p. a to ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. So závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil, tieto považoval za nesprávne ničím nepodložené nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, s tým, že boli uvedené bez náležitého odôvodnenia. Namietal porušenie ústavného práva žalobcu na spravodlivý proces v súlade s čl. 46 a nasl. Ústavy SR ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Závery súdu prvej inštancie považoval za nesprávne a zdôraznil, že žalobca nikdy nepopieral, že sa so žalovanou dohodol aj na výkone iných činností ako vedenie účtovníctva, rozporoval iba výšku odmeny a spôsob jej vyplatenia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení nevysporiadal s výsluchom svedkov vykonanom na pojednávaní zo dňa 19.08.2009 a to V. P., P. I., F.. Z. H. a Z. L., ktorí jednoznačne potvrdili dohodu o uzatvorení zmluvy o vedení účtovníctva za mesačnú odmenu 1.000 Sk a dohodu, že žalovaná pre žalobcu zabezpečí sklad pre nebezpečný odpad a vybaví povolenie na nakladanie s ním, za čo bude následne menovaná do funkcie konateľky spoločnosti. Následné závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú v rozpore s výpoveďami osôb vykonanými pred súdom a súd prvej inštancie pri analýze právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu nezohľadnil všetky dostupné informácie a nesprávne interpretoval závery vyplynuté z vykonaného dokazovania. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Miroslav Džupinkom CSc. a to námietkami žalobcu proti tomuto posudku. Ku kontrolnému znaleckému posudku vyhotovenému JUDr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou uviedol, že súd prvej inštancie bez bližšieho skúmania tohto posudku a bez zohľadnenia výpovede znalkyne, sa stotožnil s jeho závermi týkajúcimi sa údajného rozsahu prác a obvyklej ceny. Nezaoberal sa výpoveďou znalkyne, ktorá sa vyjadrila, že znalecký posudok vypracoval výlučne na základe subjektívnych podkladov žalovanej. Bol toho názoru, že z dôkazov pred súdom prvej inštancie nebolo možné určiť rozsah prác vykonaných žalovanou, pretože samotné posudky vychádzali iba zo subjektívnych tvrdení žalovanej. Mal za to, že súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc voľne hodnotiť dôkazy spôsobom, pri ktorom zohľadňuje vzájomne súvisiace vyjadrenia a dôkazy. Bez opory vo vykonanom dokazovaní vyslovil, že žalobcovi vzniklo na úkor žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 3.581,90 Eur. Nedostatočne sa však zaoberal všetkými skutočnosťami zistenými v konaní a jednostranne bez riadneho zdôvodnenia prihliadol na tvrdenia žalovanej. V tejto súvislosti namietol absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v zmysle § 157 O.s.p. čím nezákonne odňal účastníkom konania právo na spravodlivý súdny proces.
4. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil alebo žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania. Odvolanie bolo podané za účinnosti O.s.p. podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f). Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrvala na svojich tvrdeniach, ktoré uviedla pred súdom prvej inštancie s tým, že dohodnutá výška odmeny bola vo výške 10.000 Sk mesačne, pričom pre žalobcu vykonávala vedenie účtovníctva a minimálne od 01.10.2002 aj činnosti zamerané na zriadenie skladu nebezpečného odpadu v zmysle vzájomnej dohody, čo potvrdil aj žalobca. Spochybňovala výpovede jednotlivých svedkov, tieto považovala za účelové a zavádzajúce najmä pri existencii významnej skutočnosti a to účtovníctva žalobcu a e-mailovej správy zo dňa 07.07.2003. Tvrdila, že žalobca mal vedomosť o výške jej odmeny aj to, že sa priebežne uhrádza, čo možno zistiť z jeho účtovníctva. Potvrdila, že faktúru č. 2004/2 vystavila, avšak zdôraznila, že išlo o účtovnú operáciu a z pokladne žalobcu nič fyzicky nevzala. Žalovaná odmietla tvrdenie súdu prvej inštancie, že v konaní neboli preukázané podstatné náležitosti zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obch. zák.. Mala za to, že účastníci ústnej dohody dostatočne určili predmet svojich záväzkov a dohodnutú odmenu, čo potvrdzuje aj splnomocnenie zo dňa 01.10.2002. Žalovaná tieto činnosti aj riadne vykonávala. K e- mailovej správe zo dňa 07.07.2003, uviedla že ide o jediný písomný dôkaz o výške dohodnutej odmeny, avšak tento znalkyňa JUDr. Ing. Gabriela Štrbáňová nebrala do úvahy. Znaleckému posudku č. 4/2012 vypracovaným JUDr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou uviedla, že tento nemožno vziať do úvahy ako relevantný dôkaz, nakoľko obsahuje vady, ktoré ho robia nesprávnym a neobjektívnym. Znalkyňa okrem iného pri svojich výpočtoch vychádzala z údajov priemernej výšky mzdy v hospodárstve, poukázala na zákonník práce, minimálnu mzdu, klasifikáciu zamestnaní, hodinovú mzdu a pod. napriek tomu, že žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako podnikateľský subjekt
- živnostník. Uvedené porovnanie s pracovno právnou oblasťou považoval nielen za chybné, ale aj vylúčené, pretože sa jednalo o vzťah medzi dvoma podnikateľmi, ktorý je charakteristický zmluvnou slobodou, teda pri určení výšky odmeny zákon nekladie obmedzenia. Z tohto dôvodu namietala v znaleckom posudku stanovený spôsob výpočtu hodinovej odmeny, túto považovala za diskriminačnú a s poukazom na zmluvnú voľnosť neakceptovateľnú. Uvedené stanovenie výšky odmeny považovala za nesprávne vo vzťahu k zadaniu súdu prvej inštancie súdnemu znalcovi, ktorého úlohou bolo určiť ceny prác za obdobných obchodných podmienok. Zároveň poukázal na to, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku nemala kompletnú účtovnú dokumentáciu žalobcu.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej zotrval na svojich tvrdeniach uvedených tak pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí v priebehu konania uviedli 3 resp. 4 verzie spôsobu odmeňovania žalovanej. Žalobca súhlasil s názorom žalovanej, že oba vypracované znalecké posudky nemali dostatočne objektívne podklady pre vyhodnotenie relevantných záverov.
6. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, žalobe čiastočne vyhovel, vo zvyšku ju zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení nevysporiadal s výsluchom svedkov vykonanom na pojednávaní zo dňa 19.08.2009 a to V. P., P. I., F.. Z. H. a Z. L.. Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalobcu nestotožňuje. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že výpoveďami svedkov nebolo preukázané uzatvorenie akejkoľvek dohody medzi stranami sporu považuje za dostačujúce a majúce podklad v obsahu spisu, kde v zápisnici z pojednávania sú výpovede jednotlivých svedkov zaznamenané, a z ktorých uvedený záver súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva. Odvolací súd sa rovnako nestotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Miroslav Džupinkom CSc., a stotožnil sa znaleckým posudkom JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej bez bližšieho skúmania tohto posudku a bez zohľadnenia výpovede znalkyne, ktorá potvrdila, že vychádzala z údajov poskytnutých žalovanou. V danom spore bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, aby preukázal prijatie bezdôvodného obohatenia žalovanou. Žalobca však v konaní žiadne relevantné dôkazy na preukázanie jeho nároku nepredložil a pokiaľ rozporoval závery jednotlivých znaleckých posudkov, jeho argumentácia bola všeobecná a nekonkrétna. Aj v tejto časti boli preto závery súdu prvej inštancie správne a preto nemožno označiť jeho hodnotiacu úvahu pri hodnotení jednotlivých dôkazov za svojvoľnú, najmä za tej procesnej situácie, ktorá nastala v spore, keď ani jedna zo strán nedokázala relevantným spôsobom preukázať svoje tvrdenia a uniesť tak dôkazné bremeno. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené a spĺňa všetky náležitosti rozsudku. Ani v tomto nie je argumentácia žalobcu, uvedená v odvolaní, dôvodná.
12. Rovnako sa odvolací súd nepovažoval odvolacie dôvody žalovanej za relevantné. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala dohodu strán sporu o výške odmeny a to ani svedeckými výpoveďami či listinnými dôkazmi. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyhodnotenia mailu zo dňa 07.07.2003 považuje odvolací súd za správne a plne sa s nimi stotožňuje. Zároveň odvolací súd nemal dôvod pochybovať o správnosti záverov znaleckého posudku č. 4/2012 vypracovaným JUDr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou v žalovanou namietanej časti týkajúcej sa stanovenia výšky hodinovej odmeny. Znalkyňa postupovala správne, keď neprihliadla na tvrdenia žalovanej o ňou tvrdenej výške odmeny, stanovila v zmysle uloženej znaleckej úlohy hodinovú cenu práce a jej výpočet riadne odôvodnila, čo nemožno považovať v žiadnom prípade za diskriminačné. Pokiaľ žalovaná poukazuje na zmluvnú voľnosť a skutočnosť, že v danom vzťahu zo žalobcom vystupovala ako podnikateľský subjekt, odvolací súd si dovoľuje poukázať na to, že ako podnikateľský subjekt ktorý podniká vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, mala zrejme byť, rovnako ako žalobca, ostražitejšia pri uzatváraní zmluvného vzťahu a dohodnúť si podmienky spolupráce tak, aby si tieto každá zo strán nemohla vykladať iným spôsobom.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, účinného od 01.07.2016 potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Ani jedna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní, v ktorom napadli rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, plne úspešná, odvolací súd potvrdzoval napadnuté rozhodnutie, v ktorom bolo žalobe v časti vyhovené a v časti bola zamietnutá a preto uzavrel že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).