Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-139-2014.pdf
PDF · 115.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13C/139/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684 proti žalovaným: 1/ X. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. - T. IX, 2/ U. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. - T. IX, 3/ P. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. 2, I., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, Cintorínska 3 a 4/ A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. 24, I., v konaní o zaplatenie 1.420,59 eura s prísl. takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 273,43 eura od 1.7.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 223,84 eura od 1.7.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 69,23 eura od 3.9.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 380,76 eura od 3.9.2011 do zaplatenia a 8,75 % ročne zo sumy 473,33 eura od 29.7.2012 do zaplatenia, oproti pôvodne žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu požadovaným úrokom z omeškania, zastavuje.
Voči žalovanému v 4. rade konanie v celom rozsahu zastavuje.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 834,76 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 20.9.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalované v 1. a 3. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 585,83 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 13.2.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 585,83 eura s prísl. voči žalovanému v 2. rade a o zaplatenie 834,76 eura voči žalovanej v 3. rade, žalobu zamieta.
V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania nad úroky priznané, žalobu zamieta.
Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 4. rade žalovanému vo 4. rade náhradu trov konania nepriznáva.
Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré je mu povinná zaplatiť žalovaná v 1. rade v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. a 3. rade, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 19.4.2013, sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia istiny vo výške 1.420,59 eura spolu s úrokmi z omeškania, a to z titulu ich užívania bytu nachádzajúceho sa v Košiciach na ul. N. č. XX, č. bytu X v období odo dňa 1.1.2009 do 31.12.2011 bez platnej nájomnej zmluvy. Uviedol, že žalovaná v 1. rade bola nájomkyňou tohto bytu pozostávajúceho z 1 izby, kuchyne a príslušenstva na základe Zmluvy o nájme bytu č. NZ/382/2006 soc. uzavretej na dobu určitú od 1.6.2006 do 31.12.2006, preto od 1.1.2007 žalovaní užívali predmetný byt bez právneho titulu Žalobca uviedol, že je správcom predmetného bytu a predmetom žalobného návrhu je nedoplatok za užívanie bytu v mesiacoch 01 až 12/2009 vo výške 350,73 eura a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.9.2009 do 31.12.2009 vo výške 146,51 eura, nedoplatok za užívanie bytu v mesiacoch 01 až 12/2010 vo výške 380,76 eura a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 69,23 eura a nedoplatok za užívanie bytu v mesiacoch 01 až 12/2011 vo výške 380,76 eura a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 92,57 eura. V zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
2. Písomným podaním zo dňa 30.4.2013, doručeným súdu dňa 3.5.2013 upravil petit svojho žalobného návrhu tak, že žiadal, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu istinu 1.420,59 eura a úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 273,43 eura od 1.7.2011 do zaplatenia 9 % ročne zo sumy 223,84 eura od 1.7.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 69,23 eura od 3.9.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 380,76 eura od 3.9.2011 do zaplatenia a 8,75 % ročne zo sumy 473,33 eura od 29.7.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zobral návrh späť. Citoval ust. § 563 Obč. zák. a úpravu odôvodnil tým že čas plnenia predmetného bezdôvodného obohatenia nebol medzi ním a žalovanými dohodnutý, preto sa mohol zaplatenia nároku domáhať až po tom, čo žalovaných na plnenie vyzval. Uviedol, že omeškanie žalovaných s vydaním bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu vzniklo za obdobie r. 2009 odo dňa 1.7.2011, za obdobie r. 2010 odo dňa 3.9.2011 a za obdobie r. 2011 odo dňa 29.7.2012 a to deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania.
3. Žalovaným v 1. až 3. rade bol žalobný návrh doručený do vlastných rúk: dňa 8.9.2015 žalovanej v 1. rade, dňa 10.2.2016 opatrovníkovi ustanovenému žalovanému v 2. rade, resp. dňa 11.2.2015 žalovanej v 3. rade, spolu s uznesením, ktorým boli vyzvaní, aby sa k návrhu v určenej lehote vyjadrili, avšak v určenej lehote a ani doposiaľ nevyjadril sa ani jeden zo žalovaných. Za relevantné vyjadrenie vo veci nemohol súd považovať podanie, ktoré mu bolo doručené poštou dňa 24.9.2015, v záhlaví označené menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom žalovanej v 1. rade, avšak nepodpísané, ktorý nedostatok ani v priebehu konania sa nepodarilo odstrániť. Bolo v ňom uvedené, že: „Spomínaný byt mi bol pridelený a obývala som ho so svojou rodinou. Platby som hradila pravidelne. V roku 2009 som vycestovala do zahraničia za svojou rodinou, kde som bola až do roku 2011. V období od roku 2009 do 2011 byt obýval a zdržiaval sa na adrese môj brat a nedoplatok spôsobil on...“.
4. Žalovanému vo 4. rade žalobný návrh nebol vôbec doručený, pretože žiadnu zo súdnych zásielok doručovaných mu na žalobcom označenú adresu: N. XX, Košice označený žalovaný neprevzal a osoba, tak ako žalovaného vo 4. rade označil žalobca, s dátumom narodenia XX.X.XXXX, sa v Registri obyvateľov SR v Banskej Bystrici nenachádza (č.l. 55, 124, 125, 211) a ani register neoznačil žiadnu inú osobu o zámenu s ktorou, v dôsledku chyby v písaní dátumu narodenia, by sa mohlo jednať.
5. Na pojednávaní dňa 14.9.2016 vzal žalobca žalobu v časti smerujúcej proti žalovanému vo 4. rade v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť.
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 161 ods. 3 veta prvá a tretia C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Podľa Občianskeho zákonníka, právna subjektivita fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou. V danom prípade sa nedostatok procesnej podmienky a to procesnej subjektivity žalovaného vo 4. rade nepodarilo odstrániť, keďže nebolo ani preukázané a ani zistené že taká fyzická osoba „A. M., nar. XX.X.XXXX“ sa narodila a existuje, súčasne však žalobca zobral žalobu v časti smerujúcej proti žalovanému vo 4. rade v celom rozsahu späť, preto súd konanie voči žalovanému vo 4. rade zastavil a to jednak z dôvodov podľa ust. § 161 ods. 2 a 3 C.s.p. ale dôvodom na zastavenie konania bola aj procesná dispozícia žalobcu, ktorý v časti voči nemu vzal žalobný návrh späť.
11. Písomným podaním zo dňa 5.8.2016 žalobca predložil uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.5.2016 sp. zn. 1 Co/301/2015, v ktorom poukázal na právny názor tohto súdu, podľa ktorého je povinnosťou nájomcu byt riadne odovzdať a pokiaľ tak neurobí, je namieste jeho žalovanie nie z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu náhrady škody. Uviedol, že bolo povinnosťou osôb, ktorým byt bol pridelený, pokiaľ ho neužívali, riadne tento byt odovzdať a pokiaľ tento byt bol nesprístupňovaný napriek tomu, že sa o to žalobca snažil, nemôže byť na jeho škodu skutočnosť, že nemá z rozhodného obdobia záznamy o vykonaných šetreniach. Žalobca uviedol, že žalovaná v 1. rade potvrdila, že byt prenechala svojmu bratovi, odišla do zahraničia, po návrate zo zahraničia už by zas mala záujem o daný byt - a „takéto vyjadrenia za skutočnosti neprístupňovania bytu nemôžu byť na škodu žalobcu. Uviedol, že sa navyše až v r. 2015 dozvedel z vyjadrenia žalovanej v 1. rade, že byt bol prenechaný jej bratovi, uviedol, že pritom doposiaľ nie je zrejmé kto je to, t.j. kto by taktiež mohol byť žalovaný na zaplatenie dlžnej sumy. Uviedol, že zoznam spracovaných poštových poukazov U. A. z dní 17.7.2008, 19.10.2009 a 18.11.2009 potvrdzuje užívanie bytu ním a to nie iba v mesiacoch, za ktoré sú sumy hradené, ale dá sa „povedať“ o nepretržitom užívaní v medziobdobí od 17.7.2008 minimálne do 18.11.2009. Žalobca uviedol, že išlo o člena domácnosti - druha žalovanej v 1. rade, a pokiaľ byt nemali záujem užívať, mali ho s družkou
- nájomkyňou, žalovanou v 1. rade riadne odovzdať.
12. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a výsluchom svedkyne K. O. a zistil tento skutkový stav:
13. Mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ bytu a Bytový podnik mesta Košice (právny predchodca navrhovateľa) ako správca bytu na jednej strane a žalovaná v 1. rada ako nájomkyňa bytu na strane druhej, uzavreli v r. 2006 (deň uzavretia nie je z predloženej fotokópie čitateľný) Zmluvu o nájme bytu č. NZ/382/2006/soc.-59. Na základe tejto zmluvy prenechal jej prenajímateľ do užívania 1 - izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom nachádzajúci sa v Košiciach, na ul. N. č. XX, č. bytu X, na 2. posch. a to na dobu určitú od 1.6.2006 do 31.12. 2006, ktorý mala žalovaná v 1. rade užívať s 2 členmi domácnosti.
14. Podľa výpisu z evidencie bývajúcich osôb, ktorý predložil žalobca, v byte bývala žalovaná v 1. rade
- „hlavná užívateľka“ od 19.10.2004 a žalovaný v 2. rade - „synovec“, od 1.9.2005.
15. Pri preventívnej prehliadke bytu č. 5 na N. ul. č. XX/X. p. v Košiciach, užívateľky X. I. - žalovanej v 1. rade, vykonanej žalobcom dňa 30.3.2011, boli podľa Zápisu o preventívnej prehliadke bytu, v čase jej vykonania v byte prítomná žalovaná v 3. rade: „P. H., X.X.XXXX, trv. byt. Hr X/Xp. - X mesiacov býva“ a „druh A. M., nar. XX.X.XXXX, H XX/Xp“ a „4 deti“. Zápis je podpísaný žalovanou v 3. rade.
16. Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním (dodávky studenej vody, meranie a vyúčtovanie a zrážková voda) za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 vyhotoveného žalobcom za byt č. X na N. č. XX, súd zistil, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu vznikol nedoplatok vo výške 146,51 eura. Vyúčtovanie bolo vyhotovené na meno žalovanej v 1. rade, žalobca ho doručoval žalovanej v 3. rade a žalovanému v 4. rade avšak doručenie vyúčtovania im, žalobca nepreukázal.
17. Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním (dodávky studenej vody, meranie a vyúčtovanie a zrážková voda) za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vyhotoveného
žalobcom za byt č. X na N. č. XX, súd zistil, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu vznikol nedoplatok vo výške 69,23 eura. Vyúčtovanie bolo vyhotovené na meno žalovanej v 1. rade, žalobca ho doručoval žalovanej v 1. rade a žalovanej v 3. rade avšak doručenie vyúčtovania im, žalobca nepreukázal.
18. Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním (dodávky studenej vody, meranie a vyúčtovanie a zrážková voda) za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vyhotoveného žalobcom za byt č. X na N. č. XX, súd zistil, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu vznikol nedoplatok vo výške 92,57 eura. Vyúčtovanie bolo vyhotovené na meno žalovanej v 1. rade, žalobca ho doručoval žalovanej v 3. rade a žalovanému v 4. rade avšak doručenie vyúčtovania im, žalobca nepreukázal.
19. Podľa mesačného zálohového predpisu platieb, ktorý bol vyhotovený na byt č. X na N. ul. č. XX,pre 2 bývajúce osoby, bola výška mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu, platná od 1.1.2009 určená sumou 39,20 eura, z toho základné nájomné bolo určené vo výške 31,73 eura a zálohové platby za studenú a zrážkovú vodu vo výške 7,47 eura.
20. Podľa predloženej upomienky zo dňa 20.1.2012 na neuhradené platby za byt č. XX na I. ul. č. X v Košiciach, vyhotovenej na meno B. Q., celkový nedoplatok na predmetnom byte za obdobie od 01/2000 do 10/2011 bol vo výške 19.734, 86 eura. Podľa obsahu upomienky za r. 2010 neboli uhradené pevné mesačné platby za mesiace 01/2010 a 03 - 12/2010 vo výške 11 x 62, 73 eura, platba za mesiac 02/2010 vo výške 12,73 eura a nedoplatok z vyúčtovania vo výške 246,68 eura.
21. Z písomného Hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky zo dňa 7.12.2013 vyplýva, že 1 - izbový byt o obytnej ploche 18,16 m2 s vedľajšou plochou 21,12 m2 nachádzajúci sa v Košiciach na ul. N. č. XX, č. bytu X, na 2.poschodí bol uvoľnený v dezolátnom stave a to bol nájdený ako opustená bytová jednotka, kľúče podľa zápisu boli odovzdané dňa 7.12.2013.
22. Na preukázanie toho, že žalovaní v predmetnom byte v žalovanom období bývali aj keď už nemali platnú nájomnú zmluvu, predložil žalobca zoznam spracovaných poštových poukazov na účet, z ktorého zoznamu zo dňa 20.10.2009, str. 4 je zrejmé, že dňa 19.10.2009 uhradil žalovaný v 2. rade na účet žalobcu sumu 15,- eur. Takisto žalobca predložil fotokópiu strany 5 obdobného zoznamu spracovaného (podľa rukou písanej poznámky) dňa 20.11.2009, z ktorej je zrejmá úhrada zo dňa 18.11.2009 žalovaného v 2. rade na účet žalobcu a to vo výške 15,- eur.
23. Takisto žalobca predložil na preukázanie bývania žalovaných v predmetnom byte aj po zániku nájmu, žiadosť žalovanej v 1. rade zo dňa 23.8.2012 o splátkový kalendár, ktorú doručila žalobcovi dňa 30.8.2012 a ktorú podala z adresy predmetného bytu, ktorý byt v žiadosti aj označila. Súčasne žalobca predložil aj svoju odpoveď žalovanej, list zo dňa 10.9.2012, ktorou jej oznámil svoje nesúhlasné stanovisko, upozornil ju na protiprávne bývanie v byte a vyzval ju na jeho dobrovoľné vypratanie. Žalovaná v 1. rade potvrdila prevzatie listu svojim podpisom na ňom a to dňa 13.9.2012.
24. Svedkyňa K. O., zamestnankyňa žalobcu, vypovedala, že ako prevádzkový technik má od r. 1998 na starosti byty nachádzajúce sa na Luníku IX a vykonáva z toho titulu technické prehliadky bytov. V r. 2011 keď vykonávala technickú prehliadku v byte na N. č. XX v byte č. X našla cudzie osoby, o čom spísala zápis. Tieto osoby prítomné v byte na otázku, ako sa do bytu dostali, či sa tam vlámali alebo či od niekoho dostali kľúče, uviedli, že kľúče dostali od nájomcu a to I. X. (žalovaná v 1. rade) a tvrdili, že sú v byte len dočasne, aby tento byt oni strážili, kým sa nevráti X. I.. Svedkyňa uviedla, že ich upozornila na to, že sú v byte bez právneho titulu a požiadala ich, aby ak majú kontakt s nájomkyňou, ju upovedomili, aby sa dostavila na bytový podnik. Svedkyňa po nahliadnutí do súdneho spisu na č.l. 6, potvrdila, že sa jedná sa o ňou spísaný zápis z marca 2011, kedy bola vykonaná technická prehliadka. Uviedla, po nahliadnutí, že v byte sa nachádzala v tom čase P. H., druh A. M. a štyri deti. V r. 2012 opätovne svedkyňa vykonávala technické prehliadky a vtedy, uviedla že predmetný byt nebol žalovanou v 1. rade sprístupnený, avšak susedia jej tvrdili, že v byte sú aj cudzie osoby. Hlásili jej aj to, že varia na plynovej bombe a súčasne aj majú inštalovanú pec na tuhé palivo. V ďalšom uviedla, že obytný dom na N. XX bol v r. 2013 v jeseni asanovaný, pričom ešte predtým, vo februári 2013 predmetný byt našla úplne zdemolovaný, opustený. V predmetnom byte nebolo nič: neboli tam okná ani dvere, neboli tam ani len
priečky. Takto zničených, bez priečok, bolo viacero bytov a to bol aj dôvod narušenia statiky predmetného obytného domu a následnej demolácie, asanácie.
25. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
27. Podľa ust. § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
28. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
29. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
30. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
31. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
33. Podľa ust. § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
34. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä žiadosťou žalovanej v 1. rade zo dňa 23.8.2012, ktorú doručila žalobcovi dňa 30.8.2012 a to z adresy predmetného bytu: N. XX č.b. X, prihliadnuc na obsah písomného vyjadrenia doručeného súdu bez podpisu: „v roku 2009 som vycestovala do zahraničia za svojou rodinou, kde som bola až do roku 2011, v období od roku 2009 do 2011 byt obýval a zdržiaval sa na adrese môj brat a nedoplatok spôsobil on...“, mal súd preukázané, že žalovaná v 1. rade, ktorá na predmetný byt mala uzavretú nájomnú zmluvu a to na dobu určitú do 31.12.2006, tento byt po ukončení nájmu neodovzdala žalobcovi, čím porušila svoju povinnosť vyplývajúcu pre nájomcov z ust. § 682 Občianskeho zákonníka, ale ho naďalej užívala a to až do jeho opustenia vo februári 2013, ako tomu nasvedčuje žalobcom predložená a ním vyhotovená písomnosť o nájdení predmetného bytu dňa 7.2.2013 opusteného a v dezolátnom stave, ktorú potvrdila aj svedkyňa O.. Žalovaná v 1. rade preto zodpovedá za škodu tým spôsobenú žalobcovi v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá škoda žalobcu spočíva v danom prípade v ušlom zisku, pretože žalobca nemohol tento byt prenajať inému nájomcovi a inkasovať zaň nájomné (v mesiacoch 01 až 12/2009 vo výške 350,73 eura, v mesiacoch 01 až 12/2010 vo výške 380,76 eura a v mesiacoch
01 až 12/2011 vo výške 380,76 eura, spolu 1.112,25 eura), resp. v priamej škode, keď žalobca dodal do predmetného bytu služby spojené s užívaním bytu (dodávky studenej vody), za ktoré mu nikto nezaplatil (146,51 + 69,23 + 92,57 = 308,31 eura), t.j. spolu vo výške 1.420,59 eura.
37. Žalovaný v 2. rade užíval predmetný byt po jeho pridelení do nájmu žalovanej v 1. rade spolu s ňou ako jej synovec a to od 1.9.2005, o čom svedčí žalobcom predložený výpis z evidencie užívateľov bytov (č.l. 5). Keďže sa nejednalo o manžela nájomcu - žalovanej v 1. rade, spoločný nájom bytu nevznikol. Žalovaný v 2. rade užíval predmetný byt titulom práva odvodeného od práva nájomcu - žalovanej v 1. rade a zánikom nájmu predmetného bytu žalovanej v 1. rade, zaniklo aj od jej práva odvodené právo žalovaného v 2. rade užívať tento byt. Žalovaný ho však užíval naďalej: z predložených výpisov zo zoznamov spracovaných poštových poukazov na účet z dní 20.10.2009 a 20.11.2009, vyplynuli úhrady žalovaného v 2. rade za predmetný byt odosielané ním na účet žalobcu z adresy predmetného bytu „N. XX/X“ a teda súd vyhodnotil, že býval v predmetnom byte spolu so žalovanou v 1. rade, bez právneho titulu a to minimálne do mesiaca 09/2011, kedy byt začala užívať žalovaná v 3. rade . Toto užívanie súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie, vzniknuté tým, že byt minimálne v čase od 1.1.2009 do 30.9.2010 užíval a žalobcovi za jeho užívanie nezaplatil ani obvyklú cenu, akú by za jeho užívanie platili riadni nájomcovia ( v r. 2009: 10 x 31,73 eura a 2 x 16,73 eura = 350,73 eura a 01 -09/2010: 9 x 31,73 eura = 285,57 eura, spolu 636,30 eura) a ani nezaplatil za poskytnuté služby spojené s užívaním tohto bytu sumu 198,43 eura, ktorú zistil žalobca vyhotovením vyúčtovania spotrebovaných služieb v žalovanom období v predmetnom byte (r. 2009 - 146,51 eura a 01-09/2010 - 51,92 eura). Súd preto zaviazal žalovaného v 2. rade na vydanie uvedeným spôsobom vzniknutého bezdôvodného obohatenia vo výške 834,76 eura žalobcovi, na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie vzniklo a to spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade, hoci jej tá istá povinnosť je daná iným právnym titulom. V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 585,83 eura súd žalobný návrh voči žalovanému v 2. rade zamietol, pretože nemal preukázané, že žalovaný v 2. rade tento byt užíval aj počas mesiacov 09 - 12/2010 a v r. 2011 tak ako tvrdil žalobca.
38. Zápisom o preventívnej prehliadke bytu zo dňa 30.3.2011 a prihliadnuc na obsah písomného vyjadrenia doručeného súdu bez podpisu, ktoré bolo označené ako vyjadrenie žalovanej v 1. rade : „v roku 2009 som vycestovala do zahraničia za svojou rodinou, kde som bola až do roku 2011, v období od roku 2009 do 2011 byt obýval a zdržiaval sa na adrese môj brat a nedoplatok spôsobil on...“, vzal súd za preukázané, že v žalovanom období a to od 10/2010 a v r. 2011 bez právneho titulu, keďže na jeho užívanie nemala žiaden právny dôvod, byt užívala žalovaná v 3. rade. Súd vyhodnotil a posúdil toto užívanie ako jej bezdôvodné obohatenie, vzniknuté tým, že byt minimálne v čase od 1.10.2010 do 31.12.2011 užívala a žalobcovi za jeho užívanie nezaplatila ani obvyklú cenu, akú by za jeho užívanie platili riadni nájomcovia (3 x 31,73eura = 95,10 eura a 12 x 31,73 eura = 380,76 eura) a ani nezaplatila za poskytnuté služby spojené s užívaním tohto bytu sumu 109,88 eura, ktorú zistil žalobca vyhotovením vyúčtovania spotrebovaných služieb v žalovanom období v predmetnom byte (r. 2010: 69,23/12 x 3 = 17,31 eura + r. 2011 - 92,57 eura). Súd preto zaviazal žalovanú vo 4. rade na vydanie uvedeným spôsobom vzniknutého bezdôvodného obohatenia vo výške 585,83 eura žalobcovi, na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie vzniklo a to spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade, hoci jej tá istá povinnosť je daná iným právnym titulom. V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 834,76 eura súd žalobný návrh voči žalovanej v 3. rade zamietol, pretože nemal preukázané, že by bola užívala predmetný byt aj v r. 2009 a počas mesiacov 01 - 09/2010 tak ako tvrdil žalobca.
39. Keďže sa jedná v danom prípade o zaplatenie náhrady škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a čas plnenia nebol účastníkmi dohodnutý, boli žalovaní povinní splniť dlh prvého dňa po tom, čo ich o plnenie žalobca ako veriteľ požiadal. Súd nemal preukázané, že by bol žalobca riadne žalovaným svoje výzvy na náhradu škody resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia doručil. Za relevantnú výzvu tak mal súd až doručenie žalobného návrhu s presne špecifikovanou sumou náhrady škody resp. bezdôvodného obohatenia vzniknutých vyššieuvedeným spôsobom žalovaným a teda až nasledujúcim dňom od doručenia žalobného návrhu mohli sa žalovaní dostať do omeškania. Žalobný návrh bol doručený žalovanej v 1. rade dňa 18.9.2015, opatrovníkovi žalovaného v 2. rade dňa 10.2.2016 a žalovanej v 3. rade dňa 11.2.2015. Keďže mali spoločne a nerozdielne plniť žalovaná v 1. rade spolu so žalovaným 2. rade sumu 834,76 eura, v nasledujúci deň po doručení výzvy, ktorá bola doručená skôr, dňa 18.9.2015, žalovanej v 1. rade, t.j. mali plniť dňa 19.9.2015, preto sa dostali od nasledujúceho dňa do omeškania s úhradou peňažnej sumy 834,76 eura. Preto súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy 834,76 eura v zákonnej výške 8,05 % ročne, t.j. o osem percentuálnych bodov
vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania t.j. k 20.9.2015, ktorá bola vo výške 0,05 %. Sumu 585,83 eura mali spoločne a nerozdielne plniť žalovaná v 1. rade spolu so žalovanou 3. rade, pričom výzva bola doručená skôr, dňa 11.2.2015, žalovanej v 3. rade, t.j. mali plniť dňa 12.2.2015, preto sa dostali od nasledujúceho dňa 13.2.2015 do omeškania s úhradou peňažnej sumy 585,83 eura. Preto súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy 585,83 eura v zákonnej výške 8,05 % ročne, t.j. o osem percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania t.j. k 13.2.2015, ktorá bola vo výške 0,05 %.
40. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z o meškania z vyššieuvedených dôvodov zamietol.
41. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania, v ktorej žalobca zobral svoj návrh späť (č.l. 22) súd konanie zastavil.
42. Podľa ust. § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd priznal žalobcovi vo vzťahu ku žalovanej v 1.rade právo na náhradu trov konania, keďže bol žalobca vo veci plne úspešný. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške týchto trov rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vo veci samej.
47. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. a 3. rade, keďže mali strany vo veci úspech len čiastočný, súd podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, jednotlivo žalobcu a v žalovaného v 2. rade, resp. žalovanej v 3. rade vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
48. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného vo 4. rade, voči ktorému súd konanie zastavil pre nedostatok podmienok konania a späťvzatie, procesne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania a teda v zmysle ust. § 256 C.s.p., mal by súd priznať náhradu trov konania žalovanému v 4. rade. Voči žalovanému vo 4. rade však konanie bolo zastavené aj z dôvodu nedostatku jeho procesnej subjektivity a teda do úvahy neprichádza ani priznať takému neexistujúcemu subjektu náhradu trov konania a preto rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súd Košice II písomne v potrebnom počte vyhotovení, tak aby jeden rovnopis ostal na súde a každý účastník aby dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky) ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).