Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/128/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. C. B. I. Z. U. R. V. B. S. , narodené dňa XX.X.XXXX, bytom U. Č.. XXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senec, Trnavská č. 1, dieťa rodičov: matka I. Š. U. B. W. Q. B. D. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom U. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Alexandrou Machanovou, advokátkou v Senci, Mierové námestie č. 19, otec C. M. C. B. I. Z. U. R. V. B. S. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom U. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Polomským, advokátom v Bratislave, Miletičova č. 21, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia), o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 30. júna 2016, č.k. 37 P 169/2016-16, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 30. júna 2016, č.k. 37 P 169/2016-16, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Matke maloletej Z. I. Š. z a k a z u j e vysťahovať maloletú Aneli do cudziny, Českej republiky.

III. Vo zvyšných nárokoch otca na nariadenie neodkladného opatrenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

l. Okresný súd Bratislava III. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností uznesením zo dňa 30.6.2016, č.k. 37 P 169/2016-16, na návrh matky nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú Z. C., narodenú dňa XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva (len) to, že matka a maloletá sú štátnymi občiankami Č. M., otec je štátnym občanom Q., rodičia maloletej aj spolu s maloletou žijú toho času na území G. M. v Obci U., okres G., majú povolenie na pobyt, maloletá tu navštevuje základnú školu a má tu aj svoju ošetrujúcu lekárku. Rodičia maloletej ukončili svoj vzťah a matka sa chce spolu s dcérou vrátiť do Českej republiky ku svojim rodičom, kde už má aj prísľub zamestnania; chce maloletú Z. prihlásiť od septembra 2016 na základnú školu v Čechách. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 102 ods. l, § 75 ods. l, ods. 2, ods. 6, ods. 8, ods. 9, § 76 ods. l písm. b/ O.s.p., § 36 ods. l Zákona o rodine. Všeobecne dôvodil, že účelom predbežného opatrenia je poskytnúť účastníkom dočasnú procesnú ochranu odôvodnenú nebezpečenstvom hroziacej ujmy, dočasnú ochranu ohrozenému právu a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Pre potrebu dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesenie odklad. Predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, ak je aspoň osvedčená danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia v prejednávanej veci súd prvej inštancie považoval za dôvodný a naliehavý

právny záujem za daný; stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, a preto ďalšie dôvody svojho rozhodnutia už neuviedol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutočný stav veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nezákonné, predčasné. Zdôraznil, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, záujem maloletej, rodičia maloletej, ktorí spolu nežijú, sa nevedeli dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, ako aj ďalšie podmienky týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Matka v návrhu nepreukázala splnenie ani jednej zo zákonných podmienok; návrh je postavený na uvádzaní nepravdivých skutočností, zamlčovaní rozhodujúcich skutočností, vykresľovaní otca maloletej v negatívnom svetle, čím porušila procesnú povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 25 C.m.p., § 79 ods. l O.s.p.), pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva (§ 26 C.m.p., § 79 ods. 2 O.s.p.). Návrh sleduje výlučne záujem matky maloletej a ten nesprávne a bezdôvodne stotožňuje so záujmom maloletej Z.. Vo veci nebol vôbec zistený a ani explicitne definovaný záujem maloletej, ako prioritné kritérium pri rozhodovaní súdu vo veci maloletých. Napadnutým rozhodnutím tak došlo aj k zásahu do ústavného práva (čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky) otca maloletej pri výkone rodičovských práv, kde pri vysťahovaní maloletej do cudziny podľa § 35 Zákona o rodine sa vyžaduje súhlas druhého rodiča, ktorý ale nebol daný a nie je možné ho nahradiť ani napadnutým uznesením. Matka maloletej nepreukázala, žeby sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej Z.. O potrebe a nemožnosti dohodnúť sa sa dozvedel až dňa 9.8.2016 z doručeného neodkladného opatrenia a jeho príloh, dozvedel sa o novom vzťahu matky maloletej, avšak medzi rodičmi maloletej neprebehla žiadna diskusia o potrebe úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pretože záujem maloletej je nesporný; bol zbavený možnosti dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností v záujme maloletej Z., ktorý Zákon o rodine preferuje. Matka návrh postavila na samých klamstvách a zamlčaní rozhodných skutočností, prioritne sleduje svoj osobný záujem. Zdôraznil čl. 3 bod l Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 Zákona o rodine, keď záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. S matkou maloletej Z. nie sú manželia, od roku 2010 spolu žijú v Slovenskej republike s udeleným právom na trvalý pobyt. Matka je nezamestnaná, nemajetná, sám svojou ekonomickou aktivitou z vlastných finančných prostriedkov a prostredníctvom bankového úveru ako výlučný záložný dlžník kúpil rodinný dom so záhradou v Obci U. a ten zariadil. Od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky je matka dobrovoľne nezamestnaná z dôvodu, že vzhľadom na svoje vzdelanie si nevedela nájsť prácu; neprispieva na spoločnú domácnosť, nezabezpečovala potreby maloletej, pozícia ženy v domácnosti jej vyhovovala, užívala nadštandard rodiny, ktorý zabezpečoval sám. Maloletá Z. žije v rodinnom dome v U. od útleho detstva, má samostatnú detskú izbu, na dvore vytvorené ihrisko s trávnikom, preliezkami, domáce zvieratká (mačka, pes), veľa hračiek. Navštevuje základnú školu v Senci, ktorá je vzdialená 5 km od jej domova, v škole dosahuje výborné výsledky zo všetkých predmetov vrátane slovenského jazyka, je mimoriadne nadaná, učenlivá, učí sa anglický jazyk, plynule ovláda francúzsky jazyk; francúzsky jazyk je jeho (otcov) rodným jazykom, základná škola, ktorú maloletá Z. navštevuje, umožňuje zvyšovať vzdelanostnú úroveň vo francúzskom jazyku. V škole, na ulici, má maloletá Z. veľa kamarátov, vo voľnom čase jazdí na koňoch, čo sa stalo jej vášňou a záľubou. Matka maloletej zamlčala príčinu ukončenia vzťahu s ním, ako s otcom maloletej Z., a síce jej neveru a novú známosť. Jej novým partnerom je C. Š., občan Českej republiky, bývajúci v Y., kde sa s ním matka maloletej zdržiava počas jej pobytu v Českej republike; ide o ženatého muža, ktorý má dve deti, je v rozvodovom konaní na návrh jeho manželky z dôvodu jeho závislosti na alkohole. Pán Š. používa viacero telefónnych čísel (cca 20), z čoho je možné dedukovať jeho snahu o vyhýbanie sa, zatajovanie, čo môže mať pravdepodobne príčinu v negatívnych hospodárskych výsledkoch jeho podnikateľských aktivít a najmä neuhradených záväzkov. Matka maloletej si založila spoločnú domácnosť s novým partnerom, do ktorej priviedla maloletú Z., ktorá novú známosť matky nepoznala, utrpela šok a bola veľmi smutná. Domácnosť tvorená osobou závislou na alkohole, s vyživovacou povinnosťou voči dvom deťom, v dome v podielovom spoluvlastníctve s manželkou, ktorá tam môže bývať, navyše vystavený možným mimosúdnym vymáhacím praktikám, je priamym ohrozením života a zdravia maloletej Z., a preto napadnuté rozhodnutie je v rozpore so záujmom maloletej Z. a vystavuje ju nebezpečenstvu. Rovnako tak zverenie maloletej Z. do osobnej starostlivosti matky na základe neodkladného opatrenia je v priamom rozpore so záujmami maloletej Z.. Matka v návrhu uvádzala, že chce bývať v Obci C. v rodičovskom dome, kde má maloletá vytvorené podmienky a v tejto obci chce maloletú Aneli prihlásiť aj do škody, čo je úmyselne klamlivé. Totiž Obec C. nemá zriadenú základnú školu a dokonca ani materskú škôlku, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie a

aj z webovej stránky Obce C.. Najbližšia škola je v Obci I. vzdialenej cca 4 km. Majetkové pomery matky maloletej a jej rodičov neumožňujú zabezpečiť súčasný komfort maloletej Z.. Presťahovanie maloletej Z. do C. nie je v jej záujme, nakoľko úroveň starostlivosti, stabilita a možnosti prostredia sú na podstatne nižšej úrovni, akú maloletá Z. vyžaduje pre rozvoj svojich schopností a vlôh. Je preto skôr dôvodné predpokladať, že matka maloletej chce s ňou bývať v domácnosti s novým partnerom v Y.Í.. Bývanie v spoločnej domácnosti s p. Š. mu potvrdila maloletá Z., z čoho bola veľmi smutná. Matka nepreukázala ani svoje tvrdenie v tom, že v Českej republike má zabezpečenú prácu s nástupom od 1.8.2016 s mesačnou mzdou 332,46 €, neoznačila zamestnávateľa, druh a miesto výkonu práce, pretože takéto tvrdenia sú nepravdivé a účelovo vykonštruované pre dané konanie. Do 11.8.2016 sa nachádzala na území Slovenskej republiky, v U., v jeho dome, jej doterajší spôsob života a hlavne životný štandard, ktorý ako nezamestnaná užívala vďaka jeho ekonomickej aktivite, logicky vylučuje jej vôľu pracovať za minimálnu mzdu 332,46 €, ktorá nemôže pokryť ani jej osobné potreby a nároky. Vzhľadom na jej vzdelanie a pracovné skúsenosti je dôvodné predpokladať, že si nedokáže zabezpečiť riadnu prácu a vytvoriť zázemie maloletej Z.. Sám má možnosti a schopnosti organizovať si pracovný čas tak, aby to bolo v záujme maloletej Z., ktorá je pre neho všetkým. Matka maloletej využívala pri výchove maloletej Z. fyzické výchovné prostriedky a tresty (facky, bitku) a používala nadávky, vulgarizmy. Zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva žiaden dôvod ukončenia vzťahu, ktorý by voči maloletej Z. odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov, súd nezabezpečil a neprihliadol na názor maloletej Z..

3. V závere odvolania otec dôvodil, že pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že došlo k zmene pomerov alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie nariadené a je možné postupovať podľa § 363 a nebráni tomu § 362 C.m.p., navrhol napadnuté neodkladné opatrenie zrušiť a vyhovieť jeho návrhu (ďalej uvedenému) na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalej pokračovať v konaní tak, aby ochrana práv maloletej Z. bola rýchla a účinná (čl. 5 ods. l C.m.p.). Pokiaľ by nebolo možné postupovať podľa § 363 C.m.p., odvolaciemu súdu navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, podľa § 362 C.m.p. nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým zverí maloletú Z. do jeho osobnej starostlivosti a zakáže matke maloletej vysťahovať maloletú Z. do cudziny, Českej republiky, až do rozhodnutia súdu vo veci samej. V prípade, ak súd dospeje na základe uvedených skutočností, že je možné postupovať podľa § 365 C.m.p., nariadil navrhované neodkladné opatrenie v lehote 24 hodín od doručenia návrhu, v opačnom prípade podľa § 367 C.m.p. v lehote siedmych dní od doručenia návrhu.

4. Matka a procesný opatrovník (do rozhodnutia odvolacieho súdu) k odvolaniu otca a k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní sa nevyjadrili.

5. Vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 8.9.2016 na rozhodnutie o odvolaní otca a na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní.

6. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu, keďže ide o vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, nadväzne tiež na účel neodkladného opatrenia poskytnúť rýchlu a účinnú pomoc [§ 385 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nemožno potvrdiť a ani zmeniť a že teda odvolanie otca je dôvodné; v tomto štádiu konania je tiež potrebné návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti priznať úspech.

7. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. začalo dňa 24.6.2016, kedy bol návrh na začatie konania doručený súdu prvej inštancie, že obvyklý pobyt maloletá Z. a jej rodičia v čase začatia konania mali na území Slovenskej republiky v okrese Senec. Návrhom na začatie konania vo veci samej sa matka domáha zverenia maloletej Z. do svojej osobnej starostlivosti, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložiť povinnosť počnúc dňom 1.8.2016 prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 150,-- € mesačne. Navrhla tiež nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by na čas do právoplatného skončenia rozhodnutia vo veci samej maloletá Z. bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Dôvodom nariadenia predbežného opatrenia malo byť (len) to, že má záujem sa od otca maloletej odsťahovať spolu s maloletou už od 1.8.2016 mimo územia Slovenskej republiky a zároveň je potrebné podniknúť príslušné kroky k prihláseniu maloletej na základnú školskú dochádzku v novom bydlisku; má za to, že je tu

naliehavý záujem maloletej, aby boli jej pomery dočasne upravené. Stalo sa tak nepochybne za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016; ďalej len O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016.

8. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia mal okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. l O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa (§ 75 ods. 1, ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p.). Ak návrh nemal všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupoval podľa § 43 a v uznesení uviedol vady návrhu; to neplatilo na konanie, ktoré mohol začať súd i bez návrhu (§ 76 ods. 3 O.s.p.). Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožnil sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatoval v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusel uvádzať (§ 76 ods. 4 O.s.p.). Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v prejednávanej veci ale nevyplývajú žiadne rozhodujúce právne skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie v navrhovanom znení. Absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, nie sú uvedené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nie je odôvodnené, ani len tvrdené, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Snaha matky odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa spolu s dieťaťom sama osebe, bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov, tieto zákonné požiadavky nespĺňa. Matka ani len netvrdila, žeby odsťahovanie maloletej Z. z jej bydliska (Obec U. v okrese G., Slovenská republika) bolo v záujme maloletej Z. a žeby to zakladalo potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie pochybil, keď za tohto skutkového a právneho stavu predbežné opatrenie v matkou navrhovanom znení nariadil; požiadavka na nariadenie predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva ani z obsahu spisu.

9. Súd prvej inštancie sa dopustil aj ďalšieho pochybenia, majúceho za následok zrušenie napadnutého uznesenia, a síce je absolútne nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol žiadne skutkové a právne dôvody podstatné pre nariadenie predbežného opatrenia v matkou navrhovanom znení, hoci sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, a preto ďalšie dôvody neuviedol. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je ani v základných rysoch zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd riadil pri formulácii výroku rozhodnutia. Postup podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. vyžadoval, aby návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahoval skutočnosti, ktoré inak tvoria obsah odôvodnenia uznesenia. Správne síce uvádzal, že účelom predbežného opatrenia je poskytnúť účastníkom dočasnú procesnú ochranu odôvodnenú nebezpečenstvom hroziacej ujmy, dočasnú ochranu ohrozenému právu a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Pre potrebu dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesenie odklad, že predbežné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, ak je aspoň osvedčená danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. V prejednávanej veci však tieto zákonné zásady naplnené neboli. Ak z obsahu spisu, resp. z návrhu, vyplývajú relevantné skutkové a právne dôvody, na ktoré chce súd prvej inštancie poukázať, je ich podľa základných zásad logiky a zákonnej požiadavky zrozumiteľnosti súdneho rozhodnutia bezpochyby nutné v odôvodnení rozhodnutia uviesť, čo vyplýva aj z formulácie ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p, ktoré pri fakultatívnosti uvedenia aj ďalších dôvodov predpokladá uvedenie dôvodov, s ktorými sa súd pri rozhodovaní stotožnil. Súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej nadriadeným súdom, pričom výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov rozhodnutia napadnutého odvolaním. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozhodnutie súdu ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach akcentoval na právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom nedostatok formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu, keďže zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na

splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia, predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne stanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti svoje rozhodnutia presvedčivo a zrozumiteľne odôvodniť.

10. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné pre úplnosť uviesť ešte nasledujúce. Zákonodarca v ustanovení § 221 ods. 3 O.s.p. dovoľoval odvolaciemu súdu zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie na základe odvolania proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len v prípade, ak konanie zastavoval. To znamenalo, že v odvolacom konaní zrušenie uznesenia prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a jeho vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zásadne nebolo prípustné. Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave na svojom rokovaní dňa 21.4.2016 v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijalo stanovisko k otázke výkladu ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 3 O.s.p. Napriek zneniu ustanovenia § 221 ods. 3 O.s.p. výnimočne môže nastať situácia, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nebude možné potvrdiť a ani zmeniť. Bude tomu tak v prípadoch zmätočných rozhodnutí, resp. v prípade iných závažných pochybení súdom prvého stupňa, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom napraviť v rámci odvolacieho konania. Sama táto skutočnosť ale nemôže byť dôvodom na to, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. K tomu môže dôjsť len vtedy, ak odvolací súd dospeje k záveru, že zo skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, neboli preukázané základné predpoklady a podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Nemožno preto vylúčiť ani možnosť zrušenia rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako je uvedené vyššie, o takýto prípad ide v prejednávanej veci.

11. Zákonodarca v zákonoch č. 160/2015 Z.z, č. 161/2015 Z.z., takéto obmedzenie odvolaciemu súdu už neuložil. Nadväzne na všetky vyššie uvedené právne skutočnosti, zákonné ustanovenia, zásady, nadväzne na ustanovenie § 360 a nasl., § 395, § 2 ods. 1 C.m.p., § 325 ods. l, ods. 2 písm. c/, d/, § 391 C.s.p. odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Vo vzťahu k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní odvolací súd uvádza nasledovné. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie síce možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 360 ods. l C.m.p.), avšak z obsahu spisu, ak nevyplývajú už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, musia vyplývať skutočnosti, zákonné požiadavky, odôvodňujúce jeho nariadenie.

13. Ako je uvedené vyššie zostalo nepochybné, že v odvolacom konaní otec navrhol nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 362 C.m.p. spôsobom, že maloletá Z. bude zverená do jeho osobnej starostlivosti buď podľa ustanovenia § 365 C.m.p. alebo podľa § 367 C.m.p. Otec neuviedol, tak ako matka, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov k maloletej Z.. Ani z obsahu spisu nevyplýva, žeby maloletá Z. bola v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. už v čase začatia konania, bez akejkoľvek starostlivosti, alebo žeby jej život, zdravie, priaznivý vývoj bol vážne ohrozený alebo narušený; je v starostlivosti matky, ku ktorej starostlivosti otec doteraz nemal žiadne výhrady, matka nebola rodičovských práv pozbavená, ale ani v nich obmedzená. Z týchto dôvodov nebol daný zákonný dôvod postupovať podľa ustanovenia § 365 C.m.p., ale ani podľa ustanovenia § 367 C.m.p. Odvolací súd dôvodí, že vôbec v tomto štádiu konania nie sú podklady pre rozhodnutie odvolacieho súdu ani o

návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa zverenia maloletej Z. do osobnej starostlivosti otca. V spise sa nachádza len návrh na nariadenie predbežného opatrenia (po 1.7.2016 neodkladného opatrenia) matkou, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otcom, v ktorých obaja rodičia uvádzajú skutočnosti vo svoj prospech. Nenachádza sa v ňom vyjadrenie matky, procesného opatrovníka dieťaťa k odvolaniu otca a k jeho návrhu, a teda ani duplika otca k takýmto vyjadreniam; tým viac nie sú odstránené sporné skutočnosti brániace dočasnej úprave pomerov účastníkov. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu postupovať podľa ustanovenia § 362 C.m.p. môže odvolací súd (len) vo veciach, v ktorých rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej, a teda zo spisu vyplývajú rozhodujúce právne skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, resp. aj bez takéhoto návrhu. O takúto vec ale nepochybne nejde.

14. Nesporné v tomto štádiu konania zostáva len to, že matka má záujem spolu s maloletou Z. odsťahovať sa do Českej republiky bez toho, aby uvádzala akékoľvek dôvody, preukázala (aspoň osvedčila) nemožnosť uzavrieť rodičovskú dohodu nie z jej strany, nevhodné prostredie, nevhodné chovanie druhého rodiča a pod., čo by odôvodňovalo potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Totiž vzhľadom na konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. vedené na Okresnom súde Bratislava III., ktoré doteraz nie je právoplatne skončené, na to, že obvyklý pobyt maloletej Z. a jej rodičov v čase začatia konania bol a naďalej je územný obvod Okresného súdu Bratislava III., v neposlednom rade zrušenie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) a nariadenie neodkladného opatrenia odvolacím súdom spôsobom vo výroku uvedenom, je nevyhnutné, aby maloletá Z. zostala do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, resp. do rozhodnutia o neodkladnom opatrení, v územnom obvode Okresného súdu Bratislava III., aby zostala v prostredí (v školskom, priateľskom, záujmovom, životnom), ktoré je jej blízke a vyhovujúce. Napokon z obsahu spisu nevyplýva, sama matka ani len netvrdí, žeby už teraz existovali také právne skutočnosti, ktoré odôvodňujú presťahovanie maloletej Z. do Českej republiky. Až rozhodnutím vo veci samej bude nastolený nemenný stav, budú upravené vzťahy medzi rodičmi maloletej Z. navzájom, medzi rodičmi a maloletou Z. so všetkými dôsledkami (§ 2 ods. l C.m.p., § 325 ods. l, ods. 2 písm. c/, d/ C.s.p.).

15. V ďalšom konaní (najprv o návrhu rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia) je nevyhnutné, aby rodičia doplnili svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom nimi navrhnutým, samozrejme za predpokladu, že budú naďalej trvať na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Osobitne matka musí uviesť, že presťahovanie maloletej Z. už v tomto štádiu konania do Českej republiky je v záujme maloletej Z.; označí prostredie (bytové, školské, záujmové), do ktorého chce maloletú skutočne presťahovať, ako chce zabezpečovať jej potreby (okrem výživného od otca), v neposlednom rade sa vyjadrí k tvrdeniu otca o jej známosti s iným mužom, k jeho povesti, charakterovým, morálnym vlastnostiam, schopnostiam. U otca nestačí len poukázať na skutočnosť, že maloletá Z. v Obci U. vyrastá, že tu má spolužiakov, priateľov, školu, realizuje svoje záujmy. Pri opätovnom rozhodovaní bude mať súd prvej inštancie na pamäti aj čl. 1, čl. 2 ods. 2, osobitne čl. 4, čl. 5 Civilného mimosporového poriadku a ak rozpory v podstatných skutočnostiach rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu budú naďalej pretrvávať, zváži, či vzhľadom na vek a vyspelosť maloletej Z. nie je namieste zabezpečiť aj jej názor, stanovisko, či už prostredníctvom procesného opatrovníka alebo priamo súdom.

16. Nadväzne na všetko vyššie uvedené je nevyhnutné, aby o návrhoch oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie až po odstránení sporných skutočností. Nemenej dôležitým dôvodom je aj tá skutočnosť, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a tak ak by odvolací súd rozhodol o zvyšných nárokoch otca na nariadenie neodkladného opatrenia (o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia by rozhodoval súd prvej inštancie), keď nie sú dané rozhodujúce právne skutočnosti pre rozhodnutie, ani len osvedčené, odvolací súd by tým odňal otcovi, ale aj matke, maloletému dieťaťu, možnosť konať pred súdom v riadnom opravnom konaní.

17. Každý z rodičov prezentuje dobrý vzťah k maloletej Z., má záujem, aby maloletá Z. bola zverená práve jemu. Je však na nich, aby sa vyvarovali unáhlených reakcií, aby neriešili svoje osobné vzťahy na úkor dcéry, aby vždy a v prvom rade, za každých okolností, mali na mysli jej záujem, prospech, že sú jej vzorom, bezpečím, že majú práva, ale predovšetkým povinnosť a zodpovednosť za jej zdravý psychický a fyzický život.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).