Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-10-2016.pdf
PDF · 110.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : Obec Ľubica, Generála Svobodu 127, Ľubica, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovaným : 1./ Vaša brána 1, n.o. v likvidácii, so sídlom Hlavné námestie 109/21, Kežmarok, IČO: 45 731 357 a 2./ Vaša brána, n.o., so sídlom Hlavné námestie 109/21, Kežmarok, IČO: 42 092 442, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - parcelné číslo XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku : ostatné plochy, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia Ľ., obec Ľ., okres P..
II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou do podateľne tunajšieho súdu dňa 20.01.2016 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcelné číslo XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia Ľ., obec Ľ., okres P. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 2. rade uzavrel dňa 22.09.2009 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, ako kupujúceho, pričom výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, bol žalobca. Ako žalobca uviedol, kúpnou cenou malo byť XXX m2 obytnej plochy bytového domu, ktorý mal byť žalovaným v 2. rade postavený na prevádzanej nehnuteľnosti. Ako žalobca zdôraznil, k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, a to z dôvodu, že žalovaný v 2. rade na predmetom pozemku žiadnu stavbu nepostavil, čím si nesplnil záväzok zo zmluvy a plnenie z tejto zmluvy sa tak stalo nemožným. Okrem toho žalobca s poukazom na ustanovenia §§ 9 a 9a zákona č. 138/1991 Zb. uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva a bez predchádzajúceho zverejnenia zámeru obce predať svoj majetok. Žalobca v ďalšom odôvodnení žaloby opísal prevody vyššie uvedenej nehnuteľnosti, ktorých výsledkom je, že v súčasnej dobe je žalovaný v 1. rade zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti.
2. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe žalobcu v priebehu konania písomne nevyjadrili, pričom žaloba im bola, ako právnickým osobám, doručená na adresu ich sídla zapísanú v Registri neziskových organizácií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zásielky obsahujúce žalobu spolu s prílohami sa vrátili súdu z adresy žalovaných v 1. a v 2. rade ako nedoručené z dôvodu, že adresát bol neznámy. Preto súd v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 114 ods. 4 v spojení s § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku uplatnil pri doručovaní žaloby fikciu doručenia pri využití náhradného doručenia žalovaným v 1. a 2. rade, ako právnickým osobám.
3. Na pojednávanie konané dňa 14.09.2016 sa nedostavil žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade, pričom u žalovaných v 1. a 2. rade sa predvolanie na toto pojednávanie považovalo za doručené v zmysle § 111 ods. 3 CSP, a to dňom vrátenia nedoučenej zásielky obsahujúcej predvolanie z adresy sídla žalovaných v 1. a 2. rade zapísaného v Registri neziskových organizácií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade.
4. Súd vyhovel návrhu žalobcu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca súdu predložil spolu so žalobou ako aj dôkazmi predloženými žalobcom prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 14.09.2016, a to: rozhodnutím Správy katastra P. č. vkladu R. zo dňa X.XX.XXXX, darovacou zmluvou zo dňa X.XX.XXXX, zápisnicou zo zasadnutia Správnej rady neziskovej organizácie Vaša brána 1, n.o. konaného dňa XX.XX.XXXX, žiadosti žalobcu o podanie správy o stave likvidácie žalovaného v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX spolu s kópiu doručenky, čestným prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím Správy katastra P. č. vkladu R. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou zo 14. (mimoriadneho) zasadnutia OZ konaného dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou žalobcu adresovanej žalovanému v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím Obvodného úradu H. č. XXXX/ XXXXX/XX/Cm zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, geometrickým plánom vypracovaným Ing. J. J. dňa XX.XX.XXXX ako prílohou kúpnej zmluvy, rozhodnutím Správy katastra P. č. vkladu R. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z Registra neziskových organizácií MV SR, sekcia verejnej správy o zápise žalovaných v 1. a 2. rade, výpisom z LV č. XXXX P..Ú.. Ľ., výpisom uznesenia 13. mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva Z. Ľ. zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením Okresného úradu Kežmarok - katastrálny odbor zo dňa XX.XX.XXXX doručeného súdu XX.XX.XXXX, výpisom uznesenia zo 7. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Ľ.K. zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutím Obce A. č. j. J.-XXX/XX-Š. zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledujúci skutkový stav:
5. Žalobca v pozícii predávajúceho a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, ktorou žalobca, ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, previedol na žalovaného v 2. rade vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2 - ostatné plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Ľ.K., Z. Ľ., vytvorenej geometrickým plánom na oddelenie a určenie práv k nehnuteľnosti vyhotovenom dňa XX.XX.XXXX. Ing. J. J.. V článku II tejto zmluvy bola dohodnutá odplata, ktorú malo predstavovať XXX m2 bytovej plochy nachádzajúcej sa v bytovom dome “Dve veže“, ktorý mal byť kupujúcim postavený na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy.
6. Vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bol v prospech žalovaného v 2. rade bývalou Správou katastra P. povolený pod číslom vkladu R. XXXX/XX rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe žiadosti súdu, Okresný úrad P. - katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX oznámil, že okrem podmienok uvedených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), bolo predmetom skúmania aj splnenie podmienok uvedených v §§9 a 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Ako uviedol Okresný úrad P., návrh na vklad bol v kontexte vtedy platných a účinných právnych predpisov preskúmaný a ako návrh spĺňajúci tieto podmienky, bol vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2009 v prospech žalovaného v 2. rade aj povolený. Ako prílohu k tomuto návrhu na vklad, ktorá bola navrhovateľom vkladu predložená spolu s návrhom, Okresný úrad P. súdu predložil výpis uznesenia zo 7. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Ľ. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého v bode 16. „Rôzne“ vyplýva predloženie štúdie bytových domov na sídlisku D. P.. Z uznesenia č. XX/X/XXXX vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo Obce Ľ. súhlasí s investičným zámerom neziskovej organizácie v zastúpení Ing. arch. S. V.. J. a s poskytnutím pozemkov pre výstavbu akcie „Dve veže“ (podľa predloženej štúdie) pozostávajúcu z dvoch bytových objektov a poschodových garáží, za protihodnotu bytovej plochy XXX m2. Za uvedené uznesenie hlasovali ôsmi poslanci obecného zastupiteľstva, proti nebol nikto z poslancov, nikto sa ani hlasovania nezdržal, pričom traja poslanci obecného zastupiteľstva boli neprítomní.
7. Z ďalších listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil spolu so žalobou vyplýva, že darovacou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX daroval žalovaný v 2. rade žalobcovi podiel 6/10 - tín tejto nehnuteľnosti s tým, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený rozhodnutím vtedajšej Správy katastra P. pod číslom vkladu R. XXXX/XX W. C. XX.XX.XXXX. Rozhodnutím bývalej Správy
katastra P. pod číslom vkladu R. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k podielu 6/10 - tín tejto nehnuteľnosti a to na základe vyhlásenia žalobcu o vklade tohto podielu do majetku žalovaného v 1. rade schváleného uznesením č. XXX/XX/ XXXX na XX. (mimoriadnom) zasadnutí Obecného zastupiteľstva žalobcu konaného dňa 06.11.2009. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k podielu 4/10 - tiny tejto nehnuteľnosti na základe vyhlásenia žalovaného v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX o vklade tohto spoluvlastníckeho podielu do majetku žalovaného v 1. rade.
8. Výsledkom vyššie uvedených prevodov spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti bol zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti svedčiaci žalovanému v 1. rade, ktorý je aj v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Ľ. ako výlučný vlastník uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade je v súčasnej dobe v stave likvidácie, čo vyplýva zo zápisu v Registri neziskových organizácií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
9. Vo vzťahu k takto zistenému skutkovému stavu súd aplikoval nasledujúce právne predpisy.
10. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
11. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
12. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
13. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu 22.09.2009 schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu 22.09.2009 správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
16. Podľa § 36b ods. 2 písm. f) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu 22.09.2009 pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
19. Žalobca sa prostredníctvom tejto žaloby domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti definovanej v žalobnom návrhu a to z dôvodu nemožného plnenia z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa XX.XX.XXXX a tiež z dôvodu nedodržania zákonných podmienok stanovených v §§ 9 a 9a zákona č. 138/1991 Zb. na prevod nehnuteľného majetku žalobcu, ako obce na inú osobu (v tomto prípade na žalovaného v 2. rade). Dôvody žaloby sa tak viažu na posúdenie platnosti a zákonnosti prevodu vlastníckeho práva, ku ktorému došlo kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bývalá Správa katastra P. povolila svojím rozhodnutím pod číslom vkladu R. zo dňa XX.XX.XXXX. Takto postavené dôvody žaloby, ktorými je súd v tomto type sporového konania viazaný, vytvárajú nevyhnutný predpoklad prejudiciálneho skúmania platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, vrátane charakteru tejto neplatnosti.
20. V § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je uvedený prípad neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa týka jeho predmetu. Možnosť plnenia záväzku ako náležitosť predmetu právneho úkonu musí byť daná v dobe vzniku právneho úkonu. Počiatočná nemožnosť plnenia má totiž za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom nie je podstatné, či subjekty právneho úkonu v čase jeho vzniku o počiatočnej nemožnosti plnenia vedeli alebo nevedeli, pretože táto nemožnosť má objektívny charakter. Je však potrebné dôsledne rozlišovať počiatočnú nemožnosť plnenia, ktorej následkom je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu a následnú nemožnosť plnenia upravenú v ustanovení § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že záväzok dlžníka zanikol, avšak nie je spojená s neplatnosťou právneho úkonu ako takého.
21. V zmysle uvedeného súd dôkladne preskúmal kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa XX.XX.XXXX, najmä z hľadiska charakteru plnení a musí nutne vysloviť právny záver, že táto kúpna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktorého plnenie by bolo od počiatku nemožné, a to či už z právneho alebo faktického hľadiska. Hoci dojednanie o kúpnej cene uvedené v článku II kúpnej zmluvy má charakter naturálneho plnenia, uvedené plnenie nebolo v čase uzavretia zmluvy nemožné, pretože z obsahu zmluvy ako aj z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva žiadna prekážka, ktorá by bránila žalovanému v 2. rade realizovať výstavbu obytných domov a následne splniť svoju zmluvnú povinnosť spočívajúcu v zaplatení kúpnej ceny predstavujúcej XXX m2 obytnej plochy postaveného bytového domu. To, či k výstavbe obytného domu dôjde, alebo, ako na pojednávaní konanom dňa 14.09.2016 tvrdil právny zástupca žalobcu, nedôjde, je relevantné iba smerom k dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá, ako už súd uviedol, nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy, ale len zánik povinnosti žalovaného v 2. rade plniť svoj záväzok z kúpnej zmluvy. Nakoľko predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva, dodatočná nemožnosť plnenia nie je pre posúdenie tohto sporu právne významná, a preto súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nerealizoval (najmä, či je dostavanie obytného domu aj v súčasnej dobe právne a fakticky možné). Súd má za to, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nie je nemožné plnenie, a preto považuje túto zmluvu z tohto dôvodu za platnú.
22. V zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku. Toto zákonné ustanovenie bolo účinné aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, teda bolo povinnosťou starostu Obce Ľ. predložiť obecnému zastupiteľstvu obce na schválenie kúpnu zmluvu uzavretú dňa XX.XX.XXXX medzi Obcou Ľ., ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim, pretože predmetom prevodu vlastníckeho práva bol nehnuteľný majetok vo vlastníctve obce. K naplneniu zmyslu a účelu tejto právnej úpravy (vychádzajúc z dôvodovej správy k tomuto zákonu), by podľa názoru súd došlo tak v prípade, ak by Obecné zastupiteľstvo žalobcu schválilo návrh kúpnej zmluvy pred jej podpisom štatutárnym orgánom obce (starostom) ale aj v prípade, ak by obecné zastupiteľstvo schvaľovalo už uzavretú kúpnu zmluvu. Akokoľvek, schválenie zmluvy obecným zastupiteľstvom malo predchádzať podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva vtedajšej Správe katastra P., ktorá bola v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. povinná kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX preskúmať z hľadiska, či je prevodca (žalobca) oprávnený nakladať s touto nehnuteľnosťou, vrátane jej predaja za zákonom stanovených podmienok. Uvedená povinnosť bývalej Správe katastra P. vyplývala aj z ustanovenia § 36c ods. 3 písm. f) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva povinnosť skúmať, či uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku, bol udelený potrebný súhlas. Súd opätovne zdôrazňuje, že tieto povinnosti Správe katastra
P. vyplývali z týchto právnych predpisov platných a účinných ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, teda k XX.XX.XXXX.
23. Súd musí konštatovať, že z vykonaného dokazovania, najmä z výpisu uznesenia zo X. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Ľ. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie vtedajšej Správy katastra P. o povolení vkladu nevyplýva, že by Obecné zastupiteľstvo Obce Ľ. schválilo kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (predmetom bol súhlas s investičným zámerom, nie so samotnou zmluvou). Uvedená skutočnosť zistená súdom indikuje záver, že vtedajšia Správa katastra P. pri rozhodovaní o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX nedodržala zákonný postup a nepreverila, či žalobcovi, ako navrhovateľovi vkladu bol v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí udelený súhlas obecného zastupiteľstva k prevodu vlastníckeho práva, ku ktorému došlo kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX, a teda, či bol žalobca majúci charakter obce, ako prevodca, oprávnený s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve nakladať v smere jej predaja inej osobe. Bez takého rozhodnutia obecného zastupiteľstva totiž starosta nemôže za obec urobiť platný právny úkon (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/108/2012 zo dňa 13.06.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo /283/2008 zo dňa 11.09.2009).
24. Súd opätovne zdôrazňuje, že z uznesenia obecného zastupiteľstva obce musí byť zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom prevodu (aká nehnuteľnosť), v prospech koho a za akú cenu má byť prevedená (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 223/2008 zo dňa 02.04.2009). Ani z výpisu uznesenia XX. mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Ľ. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré súdu predložil žalobca nevyplývajú tieto náležitosti schválenia kúpnej zmluvy, pretože týmto uznesením obecné zastupiteľstvo žalobcu schválilo iba zmluvu so žalovaným v 2. rade o vstupe žalobcu do tejto neziskovej organizácie a o vložení nepeňažného vkladu žalobcu. Je potrebné uviesť, že nepeňažný vklad do neziskovej organizácie má povahu bezodplatného úkonu (zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby) a teda ho nemožno zamieňať s kúpnou zmluvou, ktorej podstatou je odplatnosť.
25. Preto súd na základe vyššie zisteného skutkového stavu v kontexte citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že absencia súhlasu Obecného zastupiteľstva žalobcu s prevodom vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, ku ktorému došlo uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX má za následok, že táto kúpna zmluva odporuje zákonu č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, čoho dôsledkom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť tejto kúpnej zmluvy v jej absolútnej forme. Tento záver súdu znamená, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná od počiatku, bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX má za následok, že všetky ďalšie prevody vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, ku ktorým došlo po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade v katastri nehnuteľností a ktoré žalobca preukázal predloženými listinnými dôkazmi sú tiež absolútne neplatné, a preto nie je možné na ne prihliadať. Napriek tomu, že neplatnosť právneho úkonu svojím konaním spôsobil sám žalobca, absolútna povaha tejto neplatnosti, na ktorú súd prihliada z úradnej moci umožňuje (na rozdiel od relatívnej neplatnosti uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka), aby sa jej dovolával aj ten, kto ju sám spôsobil. Táto absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX predstavuje dôvod, pre ktorý súd žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorému svedčí zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
26. Absolútna neplatnosť právneho úkonu týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti spôsobuje potrebu zosúladenia právneho a faktického stavu, čo predpokladá existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení vlastníckeho práva a zbavuje žalobcu povinnosti preukazovať jeho existenciu iným spôsobom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 299/2006). Preto súd dospel k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré je predmetom tohto sporu.
27. Pretože na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu postačuje nedodržanie zákonných povinností žalobcu v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, súd ďalej neskúmal splnenie alebo nesplnenie ďalších podmienok prevodu, na ktoré poukázal žalobca v odôvodnení žaloby (§ 9a zákona č. 138/1991 Zb.), pretože dokazovanie v uvedenom smere by nemalo dopad na vyslovený záver súdu a nebolo by tak v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
28. Z aktuálneho zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností vyplýva, že výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti je žalovaný v 1. rade. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
29. V spore o určenie vlastníckeho práva je pasívna vecná legitimácia daná subjektu, ktorý je nositeľom hmotného práva, teda mu v zmysle zásady materiálnej publicity svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti. V danom spore je pasívne vecne legitimovaným iba žalovaný v 1. rade, ktorý je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Preto súd v prvom výroku rozhodol len o právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Hoci žalovaný v 2. rade bol zmluvnou stranou neplatného právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX), nie je pasívne vecne legitimovaný v spore o určenie vlastníckeho práva, pretože v čase vyhlásenia tohto rozsudku nie je vlastníkom nehnuteľnosti (jeho pasívna legitimácia by bola daná len v prípade sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú však súd skúmal iba ako prejudiciálnu otázku). Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorú je súd povinný skúmať v priebehu konania, žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Náhrada trov konania v rozhodnutí vo veci samej je v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP postavená na zásade úspešnosti strany sporu. Táto úspešnosť sa posudzuje nielen vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý je vymedzený v žalobnom návrhu, ale tento predmet sporu je nutné posudzovať aj vo vzťahu k jednotlivým stranám sporu. Preto aj keď súd žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu nároku uplatnenom v žalobnom návrhu, žalobca bol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie úspešný iba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol v celom rozsahu neúspešný. Tento čiastočný úspech žalobcu pri označení dvoch žalovaných vytvára predpoklad na záver súdu o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože úspech, resp. neúspech žalobcu vo vzťahu k jednotlivým žalovaným je rovnaký. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené v treťom výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.