Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/39/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2016, v trestnej veci obžalovaného C. J., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.), o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/92/2010 zo dňa 29.05.2014 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom sp. zn. 2T/92/2010 zo dňa 29.05.2014 podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného C. J., nar. XX.XX.XXXX v T., V. O., trvale bytom E. T., Q. 1, č. XXX/ XX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné, pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), ktorého sa mal dopustiť tak, že

najneskôr dňa 13.01.1998 zabezpečil v obci Pčoliné čestné prehlásenia od I. E., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, potvrdenie Obecného úradu v obci Pčoliné, ako aj výpisy z pozemkových kníh pozemno-knižné vložky č. 153, 155 k. ú. Pčoliné, na ktorých oproti originálnym dokladom nebolo vyznačené rozhodnutie o konfiškácii zo dňa 28.11.1946, pozemno-knižnej vložky č. 201 k. ú. Pčoliné, identifikáciu parciel a tieto v úmysle získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech svojej matky Y. J. rod. M., odovzdal I.. P. T., ktorý na základe plnomocenstva zo dňa 07.01.1998 zastupoval jeho matku Y. J. rod. M., nar. XX.XX.XXXX, advokát predložil tieto písomnosti dňa 27.01.1998 notárke I.. C. V. v L. kancelárii so sídlom D., D. XXXX, predstierajúc oprávnené vydržanie vlastníckeho práva na základe darovania uvedených pozemkov S. M., nar. XX.XX.XXXX, pôvodnými vlastníkmi v roku 1944, čo sa nezakladalo na pravde, na základe toho notárka I.. C. V. spísala dňa 27.01.1998 notársku zápisnicu N 17/98 (NZ 19/98), na základe ktorej bola Y. J. rod. M., zapísaná do katastra nehnuteľnosti vedenom na Okresnom úrade Snina na LV 1023 k. ú. Pčoliné ako vlastníčka nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1, Y. J. dňa XX.XX.XXXX splnomocnila svojho syna C. J. spravovaním týchto nehnuteľností a vykonávaním všetkých právnych úkonov súvisiacich so správou nehnuteľností, na základe čoho dňa 29.04.1998 C. J. ako splnomocnený zástupca vlastníka nehnuteľnosti v hodnote najmenej 87.466.950,- Sk a výmere najmenej 812,82 ha, prevzal a v ďalšom období s nimi nakladal ako s vlastnými, v dôsledku čoho poškodil Slovenskú republiku zastúpenú B. C. A. E.. a ďalších podielových spoluvlastníkov.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného D. O., ktorá je zastúpená správcom B. C. š. p. A., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

K. 03.06.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal proti rozsudku odvolanie. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 05.09.2014. Prokurátor v odôvodnení namieta argumentáciu súdu, ktorý dospel k záveru, že problematika už je riešená v občianskom súdnom konaní. Pri riešení takéhoto sporu má tento spôsob rozhodnutia prednosť pred iným rozhodnutím, a

teda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je vlastne vyriešené. Súd poukazuje, že aj keď Trestné právo chráni spoločenské hodnoty a vzťahy, ktoré sú uvedené inými právnymi odvetviami, je najkrajnejším prostriedkom slúžiacim k ochrane právneho poriadku, ktorý je možno použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nebola preukázaná trestná činnosť, preto oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Prokurátor toto rozhodnutie nepovažuje za správne. Má za to, že súd v odôvodnení sa zaoberá skutočnosťami, ktoré svedčia v prospech obžalovaného. Nedotkol sa skutočností, ktoré by to spochybňovali. Prokurátor poukazuje na osvedčenia, ktoré vydali svedkovia I. E. a I. B.. Ani jeden z týchto svedkov nebol v trestnom konaní vypočutý, vzhľadom na to, že prvý z nich zomrel dňa 31.5.1999 vo veku 78 rokov, pričom vyhlásenie mal vyhotoviť dňa 13.1.1998. Druhý z nich zomrel dňa 17.5.2000 vo veku 83 rokov, pričom prehlásenie mal vyhotoviť v tom istom období. Už porovnaním obsahov uvedených v prehlásení a reálnym vyhodnotením možností a schopností uvedených svedkov je zrejmé, že takéto prehlásenia títo svedkovia vyhotoviť nemohli a je úplne nereálne, aby si pamätali údaje uvedené v prehláseniach a je nanajvýš problematické, aby sa dokázali orientovať v pozemno-knižných dokladoch a to aj v prípade, ak by tieto k dispozícii mali.

Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že vôbec nebolo preukázané, aby S. M. niekedy bol správcom v lesoch v obci Pčoliné, prípadne, aby sa v obci Pčoliné v niektorom období zdržiaval. To isté platí o jeho dcére Y. J.. Prítomnosť týchto osôb v obci Pčoliné si nepamätajú ani najstarší občania obce, ktorí však potvrdili, že správcom tzv. pánskych lesov bola iná osoba, ktorá je dokonca v obci aj pochovaná. Táto skutočnosť dokonca bola preverovaná aj v rodine Y. J. a to konkrétne u jej sestry C. G., ktorá sa presne vyjadrila k pomerom v ich rodine, pričom potvrdila, že jej otec S. M. bol poľnohospodárskym robotníkom, pričom obrábal pôdu vo výmere 25-až 30 ha. V roku 1950 odišiel do Ostravy, kde pracoval v bani. Svedkyňa nemala žiadne vedomosti o tom, že by jej otec niekedy pôsobil v nejakej obci v okrese Snina, ani to, aby jej príbuzní vlastnili v tejto oblasti nejaké pozemky. O tejto skutočnosti nehovoril ani jej otec ani matka, ale ani sestra Y.. Jej otec určite nejaký čas hospodáril v obci Markovce, okr. Michalovce a potom pracoval v bani v Českej republike. Jej otec nemal vzdelanie, na základe ktorého by mohol vykonávať prácu správcu lesov a takéto vzdelanie nemala ani jej sestra. Týmito skutočnosťami sa súd nijako nezaoberal. Vôbec sa nevysporiadal ani s tým, ako je možné, že notárke boli predložené listy vlastníctva, na ktorých vôbec nebola vyznačená konfiškácia na príslušnej pozemno-knižnej vložke 153, k. ú. Pčoliné a tiež na pozemno-knižnej vložke č. 155 k. ú. Pčoliné. Uvedené parcely, ktoré sa nachádzajú na uvedených pozemno-knižných vložkách, sú totožné s parcelami, ktoré boli na základe notárskej zápisnice vydané Y. J. ktorá k nim nadobudla vlastníctvo, k tomu však v skutočnosti vôbec nemalo dôjsť, pretože v danom prípade sa jednalo o majetok štátu na základe vládneho nariadenia č. 104 zo dňa 23.08.1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov, zmien a doplnkov. V žiadnom prípade teda nemohli byť predložené notárske doklady, na ktorých uvedený konfiškát vyznačený nebol, samozrejme bez nekalého úmyslu. Je nepochopiteľné, aby súd uveril, že niekto daroval také množstvo nehnuteľnosti S. M. bez toho, aby bol o tom nejaký doklad, aby o tom existoval nejaký zápis. Z uvedeného teda vyplýva, že nikdy uvedené pozemky získať nemohol a na základe toho uvedené pozemky nemohla získať ani jeho dcéra Y. J.. Je nepochybné, že v danom prípade vôbec neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, ktoré zákon vyžadoval. Nie je dokonca ani zrejmé, na základe akého zákona mala Y. J. uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť, pretože takýto základný údaj v notárskom osvedčení chýba. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušil a prikázal Okresnému súdu Humenné, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.

Dňa 15.10.2014 bolo doručené súdu podanie obhajcu obžalovaného, ktorý zaujal stanovisko k odvolaniu prokurátora. Obhajca konštatuje, že odvolanie okresného prokurátora považuje za nedôvodné a stotožňuje sa s právnymi názormi prvostupňového súdu. Rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne. V prvom rade zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný C. J. mal uviesť niekoho do omylu a tým spôsobiť škodu veľkého rozsahu, a preto vyššie uvedené tvrdenia okresného prokurátora považuje pre toto trestné konanie za nepodstatné. Zdôrazňuje, že obžalovaný neurobil žiadne konanie, ktoré by malo privodiť následok nejakého omylu, pretože žiadne oprávnené vydržanie vlastníckeho práva nepredstiera, neurobil žiadne vyhlásenie pred žiadnym orgánom, neurobil žiadny prejav, ktorý by mohol vyvolávať následok omylu a nie je žiadna príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a tvrdeným následkom. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetná problematika je riešená okresným súdom, ktorý vo veci už raz rozhodol krajským súdom a dokonca aj Najvyšším súdom SR. Obhajca zdôrazňuje, že podľa tvrdenia obžaloby, mal byť objektom trestného činu obžalovaného

cudzí majetok, nehnuteľnosti v katastrálnom území Pčoliné zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 153 a 155 k. ú. Pčoliné a poškodeným ako vlastník má byť Slovenská republika zastúpená B. C. A. š. p. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospela prokuratúra k takémuto záveru. Slovenská republika nikdy nebola a nie je vlastníkom nehnuteľností pozemkov zapísaných na pozemno-knižných vložkách č. 153, 155 a 201 k. ú. Pčoliné v súčasnosti zapísaných na liste vlastníctva 1023 k. ú. Pčoliné. Slovenská republika -štát doposiaľ nikdy nebol a ani nie je výslovne zapísaný ako vlastník nehnuteľností v príslušných evidenciách právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Slovenská republika predmetné nehnuteľnosti po zmenách v roku 1989 ako cudzí majetok vydala a odovzdala pôvodným vlastníkom ešte v roku 1992 a to prostredníctvom organizácie lesného hospodárstva B. C. A., š. p. Od uvedenej doby tieto nehnuteľnosti ani nespravuje a neužíva. Pre posúdenie celého skutku, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, je najdôležitejšie posúdiť a určiť vlastníka majetku, na ktorom mala vzniknúť škoda a preukázať, že vlastníkom a poškodeným je Slovenská republika. Ide o posúdenie predbežnej otázky, ktorá sama osebe nie je predmetom trestného konania, avšak vyriešenie je podkladom konania a rozhodnutia vo veci samej. Keďže Slovenskej republike nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, táto sa domáhala svojich vlastníckych práv podávaním žalôb o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na súdoch v rámci občiansko-právnych konaní, v ktorých bola neúspešná. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 11C/2747/1999 zo dňa 17.5.2007 zamietol žalobu Slovenskej republiky proti žalovanej Y. J. o určenie vlastníckeho práva štátu k pozemno-knižným vložkám zapísaným na liste vlastníctva č. 1023 k. ú. Pčoliné. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3Co/141/2007 zo dňa 25.01.2008 potvrdil prvostupňový rozsudok. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 02.06.2008. Následne Najvyšší súd SR uznesením 2Cdo 179/2008 zo dňa 29.10.2009 odmietol dovolanie Slovenskej republiky v zastúpení ministerstva financií. Týmito rozhodnutiami bolo s konečnom platnosťou rozhodnuté, že vlastníkom sporných nehnuteľností nie je Slovenská republika, ale Y. J.. Slovenská republika v zastúpení B. A., E.. A.. viedla proti Y. J. rod. M. občiansko-právny spor, že tieto nehnuteľnosti nepatria do vlastníctva Y. J. rod. M.. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 29.09.2009 zamietol žalobu. Tento rozsudok potvrdil Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 7Co/9/2010 zo dňa 8.2.2010. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 29.03.2010.

Vlastníctvo Y. J. rod. M. k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 1023 k. ú. Pčoliné bolo mimo napádaného notárskeho osvedčenia určené aj na základe rozhodnutia Okresného úradu Snina č. OPPALH-99/47724-Ši zo dňa 22.07.1999. Jedná sa o právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktorý rozhodoval podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Na základe tohto rozhodnutia bol povolený Okresným úradom v Snine, odbor katastrálny, záznam vlastníctva Y. J. rod. M. pod č. Z2131/99.

Obhajca v tejto súvislosti poukázal, že ak boli vydané rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, takýmto rozhodnutím sú súdy a orgány činné v trestnom konaní viazané. Obžalovaný podľa názoru obhajcu, sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by malo vyvolať omyl alebo predstierať oprávnené vydržanie vlastníckeho práva v prospech svojej matky Y. J.. Jedine čo obžalovaný urobil je to, že svojej matke pomohol sprostredkovane zabezpečiť podklady pre usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v Pčolinom. O vlastníctve lesných pozemkov pri Snine mal vedomosť z rozprávania svojho deda S. M., čomu v čase socializmu nepripisoval žiaden význam. Po roku 1989 matka obžalovaného Y. J. rod. M. sa rozhodla usporiadať svoje vlastníctvo k pozemkom po dedovi, pričom obžalovaný jej pri tom pomáhal. Nerobil žiadne vyhlásenia, nič nepredstieral a jeho prejavy nemohli vyvolať a nevyvolali žiaden omyl a nemohli vyvolať žiaden následok. V konaní obžalovaného chýbala akákoľvek príčinná súvislosť medzi konaním a tvrdeným následkom.

Z listinných dôkazov a to z notárskej zápisnice N 17/98, NZ 19/98 zo dňa 27.1.1998 je zrejmé, že vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pred notárkou robila Y. J. rod. M., za prítomnosti advokáta I.. P. T.. Ďalšie vyhlásenie a osvedčenie robila notárka I.. C. V..

Obžalovaný naďalej konal v dobrej viere, že predmetné nehnuteľnosti patria jeho matke na základe dedičstva po jej nebohom otcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach. Podrobne popísal okolnosti vyplývajúce z výpovede obžalovaného C. J., z výpovedí svedkov I.. P. T. S. B., I. Q., I.. C. V..

Okrem týchto dôkazov, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal, vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi.

Krajský súd musí poukázať na skutočnosť, že na Okresnom súde Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/2747/1999 bolo vedené konanie žalobcu Slovenskej republiky v zastúpení ministerstvom financií proti žalovanej Y. J. o určenie vlastníckeho práva. Predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva po vykonanej pozemkovej úprave, list vlastníctva č. 1023 k. ú. Pčoliné. V tomto konaní rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 11C/2747/1999 zo dňa 17.05.2007 tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3Co/141/2007 zo dňa 25.01.2008 tak, že potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách odmietol odvolanie Slovenskej republiky zastúpenej B. majetkom A., š. p. A.. V tomto konaní rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2008.

Proti rozhodnutiam Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove žalobkyňa Slovenská republika - B. C. A., š. p. A., podala dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Cdo 179/2008 zo dňa 29.10.2009 tak, že dovolanie žalobkyne a dovolanie Slovenskej republiky - B. C. A., š. p. A. odmietol.

M. tohto konania na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004 je vedená právna vec žalobkyne Slovenská republika zastúpená B. C. A., E. A., proti žalovanej Y. J. Predmetom tohto konania je vyslovenie, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1023 k. ú. Pčoliné nepatria do vlastníctva žalovanej a určenie vlastníctva práva k týmto nehnuteľnostiam. V tejto právnej veci rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 5C/121/2004 zo dňa 29.09.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/9/2010 zo dňa 08.02.2010 tak, že žalobu o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1023 Pčoliné, nepatria do vlastníctva žalovanej, zamietol s tým, že žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov celého konania.

Krajský súd zistil, že o vylúčenej časti na samostatné konanie do doby, kedy rozhodoval krajský súd o odvolaní prokurátora, nebolo ešte rozhodnuté.

V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/121/2004 Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zaujal stanovisko, kde sa vyjadroval ku konfiškačnému rozhodnutiu, teda k poznámke na pôvodných pozemno-knižných zápisniciach, z ktorého vyplýva, že predmetné konfiškačné rozhodnutie neobsahuje označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam ani označenie nehnuteľnosti v súlade s § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona, preto na základe takejto listiny záznam nebolo možné vykonať. Taktiež je potrebné poukázať na absenciu doložky právoplatnosti na tomto rozhodnutí, aj vzhľadom k tomu, či by záznam nebolo možné vykonať. Správa katastra by totiž bola povinná skúmať splnenie podmienok konfiškácie a jednou z podmienok konfiškácie je rozhodnutie podľa § 1 ods. 7 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., ktoré ako právny akt vyvoláva právne účinky, ak by bolo stranám, resp. účastníkom riadne doručené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo 15/1997, v ktorom vyslovil, že pokiaľ vlastník nehnuteľnosti nebol z pozemkovej knihy vymazaný, bol stále právom považovaný za vlastníka. Tento právny názor je použiteľný aj v tejto právnej veci a úrad zdôraznil, že pokiaľ nebol vykonaný vo verejnej knihe výmaz vlastníckeho práva osôb uvedených v konfiškačnom rozhodnutí, Slovenská republika sa nestáva vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto záznam v prospech Slovenskej republiky by ani nebolo možné vykonať.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne poukázal na prebiehajúce konania o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a v tejto súvislosti poukázal aj na princíp ultima ratio. K tento argumentácii súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že je správne poukázanie na riešenie sporného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, no na druhej strane nemožno sa stotožniť s princípom, že pri svojom rozhodnutí súd aplikoval princíp ultima ratio, pretože tento princíp je možno uplatňovať iba v konaniach, keď konanie je vedené o trestných činoch, ktoré zodpovedajú podľa Trestného zákona účinného od roku 2005 prečinom. V danom prípade tak to nie je, preto nemožno oslobodzujúci dôvod zakladať práve na tomto princípe ultima ratio.

Krajský súd k samotnej argumentácii súdu prvého stupňa poukazuje na tú skutočnosť, že základným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu je aj spôsobenie škody na cudzom majetku. Orgány činné v trestnom konaní ustálili v štádiu prípravného konania tak, ako to vyjadrili aj v skutkovej vete obžaloby, že v danom prípade škoda mala byť spôsobená Slovenskej republike zastúpenej B. C. A., E., a ďalším podielovým spoluvlastníkom.

Orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania svoje dokazovanie sústredili iba na dokazovanie, že škoda vznikla Slovenskej republike B. C. A., E. A.. Absolútne neviedli dokazovanie v tom smere, akým ďalším podielovým spoluvlastníkom mala byť spôsobená škoda konaním obžalovaného. V tomto smere nevykonali žiadne dokazovanie. Je zrejmé, že v pôvodných pozemno-knižných zápisoch ako pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností boli S. K. rod. F., C. T. rod. F., C. G. rod. F., titulom dedenia z roku 1934. Pôvodným vlastníkom bol aj C.. I. J. titulom kúpy z roku 1905. Celé dokazovanie v štádiu prípravného konania bolo založené na poznámke, že tento majetok mal byť konfiškovaný. V danom prípade táto poznámka neznamená, že došlo k rozhodnutiu o konfiškácii a že vlastníkom predmetných nehnuteľností sa mal stať štát, teda Slovenská republika.

Krajský súd zdôrazňuje, že nie je možné v rámci riešenia predbežnej otázky vyriešiť otázku vlastníckeho práva, teda absolútneho práva. Táto otázka môže byť vyriešená práve iba v občianskom súdnom konaní. V súčasnej dobe, aj keď časť žaloby, v rámci ktorej sa Slovenská republika zastúpená B. C. A., E.., domáhala určenia, že Y. J. nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, bola zamietnutá, neznamená, že toto rozhodnutie tak, ako argumentuje obhajoba vo svojom stanovisku, by zakladalo, že vlastníčkou je Y. J.. V súčasnej dobe prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva.

Vzhľadom na spornosť vlastníctva vznikajú vážne pochybnosti o tom, či skutočne bola spôsobená škoda konaním obžalovaného na cudzom majetku. Vzhľadom na absenciu jednej zložky, objektívnej stránky trestného činu, kedy chýba medzi konaním obžalovaného a následkom aj príčinná súvislosť, krajský súd dospel k záveru, že v takomto prípade nemožno vysloviť záver, že bol spáchaný trestný čin. Krajský súd dospel k záveru, že nepreukázanie tejto základnej skutočnosti neodôvodňoval iný postup, iba ako rozhodol Okresný súd Humenné, že konanie obžalovaného nie je trestným činom.

K samotným argumentom odvolateľa, že svedkovia, ktorí sú uvedení v osvedčení I. E. a I. B., ktorí sú v súčasnej dobe už nebohí, vzhľadom na svoj vek nemohli urobiť takéto vyhlásenia, krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že odvolateľ v rámci celého konania neprodukoval dôkaz, ktorý by spochybňoval ich spôsobilosť. Nebolo ani rozhodnuté o tom, že by boli obmedzení, resp. pozbavení spôsobilosti na právne úkony a tak ako správne prokurátor v odvolaní poukazuje, tieto vyhlásenia boli urobené za ich života. Samotný vek I. E. a I. B. nemôže spochybňovať obsah týchto osvedčení.

Prokurátor tvrdí, že súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, že S. M. nikdy nebol správcom lesov. Táto skutočnosť nie je predmetom trestného konania. Tu je potrebné uviesť, že práve táto skutočnosť je predmetom občiansko-právneho konania, kde je riešená otázka určenia vlastníckeho práva.

Prokurátor okrem týchto skutočností argumentuje, že súd sa nezaoberal a nevysporiadal s tým, že notárke boli predložené listy vlastníctva, kde nebola vyznačená konfiškácia na príslušnej pozemno- knižnej vložke. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že na pôvodnej pozemno-knižnej vložke sa nachádza iba poznámka o zamýšľanej konfiškácii. Tak ako Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republike podal stanovisko, táto poznámka nie je rozhodnutím o konfiškácii a táto poznámka, keďže nemá náležitosti rozhodnutia, neznamenala aj prechod vlastníckeho práva v prospech štátu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd v závere zdôrazňuje, že ani v štádiu prípravného konania ani v štádiu konania na súde nebolo jednoznačne preukázané, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Slovenská republika zastúpená B. C. E. A.. O vlastníctve toho, ktorý tvrdí, že mu bola spôsobená škoda, vznikajú vážne pochybnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.