Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozhodnutie_3C-71-2008.pdf
PDF · 117.06 KB
No categories available
3C/71/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne, IČO: 00 191 175, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Machaj, advokát, Dolný Kubín, Radlinského 47, proti žalovaným: 1/ Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, Tvrdošín, Trojičné Námestie 185/2, IČO: 17 057 302 a 2/ V.. V. Š.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. U. - R. XX, obaja žalovaní zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Vajda, advokát, Námestovo, Hviezdoslavovo námestie 201, v konaní o ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaslať ospravedlňujúci list všetkým členom organizácie Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín, IČO: 17 057 302 a žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledovnom znení:
„ Ospravedlnenie. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Námestove sa touto cestou, Žiarec, poľnohospodárskemu družstvu Tvrdošín ospravedlňujeme, pretože obsah zverejnených výrokov, ktoré sme na jeho adresu uviedli v listoch „ Vážený člen urbáru „ je nepravdivý, čím sme neoprávnene zasiahli do práv na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Jedná sa o tieto výroky:
- „ pretože súčasné intenzívne hospodárenie aj tvrdošínskeho družstva je neefektívne a podľa tých čo to robili aj vedome stratové. Urbár vie čo chce a preto Vám doporučujeme nepočúvať tých tzv. družstevných zapredancov, ktorí Vás v tomto období chodia odhovárať“ ...
- „Výbor urbáru si myslí, že aj tí čo slepo veria družstvu, čo nevidieť prídu na to, ako ich družstvo okráda o ich podiely, čo sa vlastne koná už v tomto čase, keď niektorí tzv. družstevníci nasadení predsedom družstva skupujú podiely za ponižujúcu cenu, no čo je horšie, že títo ich neskupujú za svoje peniaze, ale za vaše družstevné peniaze, ktoré tiež mali patriť Vám všetkým, ktorí máte v družstve pôdu“.
- „ Bola by to hanba každého, ktorý by sa zapredal terajšiemu vedeniu družstva, ktoré ešte nič dobrého neurobilo pre nikoho z vás, vedeniu družstva okolo ktorého sa zgrupuje niekoľko úbožiakov, ktorí zapredali za judášske groše svoju česť, vedeniu družstva ktoré nemá právo sa schovávať za hodnoty nášho mesta, vedeniu družstva, ktoré svojimi klamstvami, demagógiou a konaním znevažuje nielen náš Urbár ale aj celé mesto Tvrdošín, vedeniu družstva, ktoré sa nehanbí robiť družstevnú schôdzu v Trstenej len preto, aby zakryli podstatu svojho podvodného konania upriamením pozornosti cez staršiu generáciu na niečo, čo nie je pravda, že práve im neboli poskytnuté priestory v Tvrdošíne, či podobné znevažujúce metódy, ktoré pretrvávajú...“
- „ Aj keď o problémoch, ktoré má urbár s tvrdošínskym družstvom, ktoré užíva, resp. skôr zneužíva Vašu pôdu i Váš spoločný majetok na družstve, sme Vás informovali viacerými spôsobmi, je v tejto dobe ešte stále množstvo nedoriešených problémov, ktoré umelo vyrobilo družstvo len preto, aby Vás okradlo o čo sa okradnúť dalo a čo stále pokračuje v tom, že predáva majetok, ktorý vždy patril a najmä patrí urbáru t.j. Vám všetkým v príslušnom podiele ...“
- „ Pretože doterajšie konanie družstva, či skupiny ľudí spolupracujúcich s družstvom prinášajú len problémy, ktoré je potrebné doriešiť a usporiadať podľa historického, právneho a spravodlivého stavu a nie okrádať ľudí podľa zákonov, ktoré používali komunisti ešte v 50-tych rokoch, ktoré družstvo využíva pri prepisovaní a predaji urbárskych pozemkov aj dnes ...“
II/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v plnej výške, vyčíslenej v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
IV / Žalobcovi a žalovanému 1/ súd právo na náhradu trov konania n e p r i z -n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 30. 12. 2005 naposledy zmenenou dňa 27. 09. 2013, po tom, čo súd uznesením č.k. 3C/71/2008-93 zo dňa 26. 09. 2011 pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník, ktorý vystupuje ako žalovaný 2/, žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ doručiť ospravedlňujúci list všetkým členom organizácie Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín, IČO: 17 057 302 a žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledovnom znení: „ Ospravedlnenie. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Námestove sa touto cestou, Žiarec, poľnohospodárskemu družstvu Tvrdošín ospravedlňujeme, pretože obsah zverejnených výrokov, ktoré sme na ich adresu uviedli v listoch „ Vážený člen urbáru „ je nepravdivý, čím sme neoprávnene zasiahli do práv na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Jedná sa o tieto výroky: Citát: „ keďže výbor urbáru si uvedomuje tieto snahy ľudí, ktorí sa obklopili okolo predsedu družstva len preto, že on ich potrebuje na presadzovanie jeho nezákonných konaní „ ... Citát: „ pretože súčasné intenzívne hospodárenie aj tvrdošínskeho družstva je neefektívne a podľa tých čo to robili aj vedome stratové. Urbár vie čo chce a preto Vám doporučujeme nepočúvať tých tzv. družstevných zapredancov, ktorí Vás v tomto období chodia odhovárať“ ... Citát: „ Výbor urbári si myslí, že aj tí čo slepo veria družstvu, čo nevidieť prídu na to, ako ich družstvo okráda o ich podiely, čo sa vlastne koná už v tomto čase, keď niektorí tzv. družstevníci nasadení predsedom družstva skupujú podiely za ponižujúcu cenu, no čo je horšie, že títo ich neskupujú za svoje peniaze, ale za vaše družstevné peniaze, ktoré tiež mali patriť Vám všetkým, ktorí máte v družstve pôdu“ ... Citát: „ Bola by to hanba každého, ktorý by sa zapredal terajšiemu vedeniu družstva, ktoré ešte nič dobrého neurobilo pre nikoho z vás, vedeniu družstva ktoré protiprávne rozpredalo náš spoločný urbársky majetok, vedeniu družstva okolo ktorého sa zgrupuje niekoľko úbožiakov, ktorí zapredali za judášske groše svoju česť, vedeniu družstva ktoré nemá právo sa schovávať za hodnoty nášho mesta, vedeniu družstva, ktoré svojimi klamstvami, demagógiou a konaním znevažuje nielen náš Urbár ale aj celé mesto Tvrdošín, vedeniu družstva, ktoré sa nehanbí robiť družstevnú schôdzu v Trstenej len preto, aby zakryli podstatu svojho podvodného konania upriamením pozornosti cez staršiu generáciu na niečo, čo nie je pravda, že práve im neboli poskytnuté priestory v Tvrdošíne, či podobné znevažujúce metódy, ktoré pretrvávajú...“ Citát: „ Výbor urbáru sa taktiež zaoberal diskusnými príspevkami z poslednej valnej hromady, keď konštatoval, že nemá význam diskutérom ani odpovedať ani sa zaťažovať ich úbohosťou, pretože väčšina z nich sa takto každý rok prezentuje opakovaním tých istých nezmyslov len preto, aby vnášali medzi členov urbáru chaos a demagógiu. Aj keď o problémoch, ktoré má urbár s tvrdošínskym družstvom, ktoré užíva, resp. skôr zneužíva Vašu pôdu i Váš spoločný majetok na družstve, sme Vás informovali viacerými spôsobmi, je v tejto dobe ešte stále množstvo nedoriešených problémov, ktoré umelo vyrobilo družstvo len preto, aby Vás okradlo o čo sa okradnúť dalo a čo stále pokračuje v tom, že predáva majetok, ktorý vždy patril a najmä patrí urbáru t.j. Vám všetkým v príslušnom podiele ...“ Citát: „ Pretože doterajšie konanie družstva, či skupiny ľudí spolupracujúcich s družstvom prinášajú len problémy, ktoré je potrebné doriešiť a usporiadať podľa historického, právneho a spravodlivého stavu a nie okrádať ľudí podľa zákonov, ktoré používali komunisti ešte v 50-tych rokoch, ktoré družstvo využíva pri prepisovaní a predaji urbárskych pozemkov aj dnes ...“ Okrem toho žalobca žiadal, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne mu uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch 3 319,39 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že členom pozemkového spoločenstva Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín ( ďalej len „ Urbár „ ) boli v minulom a v tomto roku zaslané listy, ktoré boli datované v Tvrdošíne dňa 17. 08. 2004 a 26. 01. 2005 s oslovením „ Vážený člen urbáru „ , pod ktorými je podpísaný Ing. Ivan Šaško ako predseda resp.
predseda Urbáru. V týchto listoch sa žalovaný ( v súčasnosti žalovaný 1) vyjadril na žalobcu spôsobom, ako je vyššie uvedené v citovaných vyjadreniach. Vyššie citované výroky sú závažné a nepravdivé, ktoré značnou mierou zasiahli do obchodného mena družstva. Hospodárenie družstva je viac rokov efektívne, na družstve neexistujú nejakí zapredanci, žiadni tzv. družstevníci ale riadni členovia družstva v súlade so stanovami, ktorí neskupujú podiely za družstevné peniaze. Vedenie družstva nerozpredalo spoločný urbársky majetok, okolo neho sa nikdy nezgrupovali a ani v súčasnosti nezgrupujú úbožiaci, ktorí zapredali svoju česť za judášske groše vedeniu družstva. Toto nikdy neklamalo a klamstvami, demagógiou nikdy neznevažovalo Urbár a mesto Tvrdošín. Predseda družstva vždy koná len v rámci zákona a preto nikoho nepotrebuje na presadzovanie jeho nezákonných konaní a za tým účelom sa nikto okolo neho neobklopuje. Družstevnú schôdzu vedenie družstva neorganizovalo svojvoľne v Trstenej, ale len preto, že jej v Tvrdošíne na jej rokovanie neboli poskytnuté priestory. Je zarážajúci výrok, že vedenie družstva konalo tak, aby zakryli podstatu svojho podvodného konania a najmä preto, že za týmto výrokom je podpísaný V.. D., ktorý na naše každoročné písomné žiadosti o poskytnutie priestorov viac rokov nereagoval a ani v súčasnosti nereaguje. Družstvo nikdy neobjednávalo diskutérov pre rokovanie valnej hromady Urbáru, nikdy nezneužívalo pôdu vlastníkov i spoločný majetok na družstve, tento sa každoročne snaží využívať pre racionálne hospodárenie družstva s cieľom byť v jeho hospodárení ziskový, nikdy nevyrobilo problém ani nevyrába problém, aby okrádalo urbárnikov a ani podľa zákonov, ktoré používali komunisti ešte v 50-tych rokoch. Zverejnenými nepravdami žalovaný neoprávnene zasiahol do práv žalobcu a jeho zásah bol v rozpore aj s dobrými mravmi.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že obsah listov, z ktorých žalobca cituje v žalobe, bol schválený na výbore Urbáru len preto, aby o určitých krokoch družstva boli informovaní aj ostatní členovia spoločenstva. Protizákonnosť niektorých kúpnych zmlúv, ktorými družstvo predávalo pozemky, potvrdili aj vydané prokurátorské protesty, ktoré priamo poukazujú na protizákonnosť predajov urbárskeho majetku a v rámci ktorých prokurátor navrhol rozhodnutia o povolení vkladu zrušiť. Družstvo aj napriek tomu naďalej realizovalo ďalšie prevody a neakceptovalo tieto upozornenia. Tvrdenie Urbáru, že družstvo hospodári neefektívne vychádzalo iba zo skutočnosti, že dotácie zo štátu predstavovali pre družstvo cca 7000,-Sk/ha na rok, kde cena za prenájom pôdy v zmysle nájomných zmlúv bola družstvom v tom čase určená len na cca 100,-Sk, kde iné družstvá na Slovensku, ale aj v blízkom okolí ponúkali prenajímateľom oveľa vyššiu cenu. Cenu za nájom družstvo upravilo až vtedy, keď Urbár informoval vlastníkov o týchto skutočnostiach a zaviazal sa, že bude hospodáriť na ich pozemkoch s tým, že ponúkol nájomné 330,- Sk/ha na rok. Tiež je pravda, že družstvo a niektorí vyvolení členovia družstva mali výhodu oproti tým ostatným členom družstva, lebo mohli skupovať podiely za minimálnu hodnotu, čo predstavovalo podiel skutočnej hodnoty. Rozposlaním týchto listov nešlo teda o neoprávnený zásah do dobrej povesti družstva, pretože výbor Urbáru konal v záujme ochrany osôb pred zneužitím ich právnej nevedomosti, ako aj mal zámer spomínanými listami upozorniť na konanie družstva, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a ktoré ohrozovalo a porušovalo právom chránené záujmy členov Urbáru.
3. Súd vo veci vydal dňa 10. 3. 2014 rozsudok č.k. 3C/71/2008-730, ktorým žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania 1716,64 EUR.
4. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 7Co/452/2014-758 zo dňa 14. 1. 2015 uvedený rozsudok vo výroku, ktorým zamietol žalobu voči žalovanému 2/ potvrdil a vo výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a ktorým rozhodol o trovách konania, zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie.
5. Po tom, čo sa vec vrátila z krajského súdu na ďalšie konanie, súd doplnil dokazovanie a a dospel k záveru, že žalobe treba čiastočne vyhovieť.
Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka:
(2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
(3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa žalobou domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu do svojej dobrej povesti, ku ktorému došlo odoslaním listov členom žalovaného 1/, datovaných dňa 26. 01. 2005 a 17. 08. 2004. Tieto listy sú podpísané „ za výbor Urbáru: V.. V. Š., predseda Urbáru „ a opatrené pečiatkou s nápisom „ Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín „ , pričom tento nápis sa nachádza aj v záhlaví oboch listov. Žalobca sa žalobou domáhal ochrany proti neoprávnenému zásahu do svojej dobrej povesti, ku ktorej podľa jeho názoru došlo zaslaním listov členom žalovaného 1/, v ktorých boli obsiahnuté výroky, uvedené v časti 1. odôvodnenia. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že uvedené listy boli zaslané členom žalovaného 1/. Žalovaný 1/ sa proti žalobe bránil tým, že žaloba, po pripustení jej zmeny zo dňa 27. 9. 2013, je nevykonateľná, pretože nikto, teda ani žalovaný 1/ nie je schopný zabezpečiť, aby niekto prevzal nejaký list alebo písomnosť. Ďalej sa proti žalobe bránil tým, že takýto žalobný petit je aj neurčitý, pretože nie je z neho zrejmé, či sa má ospravedlňujúci list doručiť aktuálnym členom žalovaného 1/ alebo tým, ktorí boli členmi pozemkového spoločenstva v roku 2004. Poukázal na to, že od roku 2004 došlo k podstatnej obmene členskej základne žalovaného 1/, pretože v roku 2004 mal žalovaný 1/ cca 650 členov a v súčasnosti ich má okolo 950. Žalovaný 1/ tvrdil, že jeho vyjadrenia v oboch uvedených listoch sú oprávnenou kritikou a nič iné nimi nesledovali a jeho tvrdenia v týchto listoch sú pravdivé. V danej veci je teda základnou otázkou, či žalovaný 1/ zaslaním listov zasiahol neoprávnene do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti. Súd posúdil každý z výrokov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy a dospel k tomuto záveru: 7. Citát č. 1: „ keďže výbor urbáru si uvedomuje tieto snahy ľudí, ktorí sa obklopili okolo predsedu družstva len preto, že on ich potrebuje na presadzovanie jeho nezákonných konaní.. „ . Súd je názoru, že týmto výrokom žalovaný 1/ nezasiahol do žalobcovho práva na ochranu dobrej povesti, pretože v tomto výroku sa uvádzajú bližšie nešpecifikované „ snahy ľudí „ ( teda iste nie žalobcu, ktorý je právnickou osobou ) a konania predsedu družstva, teda nie družstva samotného, sú označené ako nezákonné. Pokiaľ sa teda toto vyjadrenie netýka priamo žalobcu, ale osoby jeho predsedu a jeho činnosti, pričom z toho výroku nie je zrejmé, čoho sa „ nezákonné konania „ predsedu družstva majú týkať, a či sa majú týkať činnosti žalobcu, tak týmto výrokom žalovaný 1/ nezasiahol do žalobcovho práva na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti.
8. Citát č. 2: „ pretože súčasné intenzívne hospodárenie aj tvrdošínskeho družstva je neefektívne a podľa tých čo to robili aj vedome stratové. Urbár vie čo chce a preto Vám doporučujeme nepočúvať tých tzv. družstevných zapredancov, ktorí Vás v tomto období chodia odhovárať“ ... Súd konštatuje, že tento výrok sa jednoznačne týka činnosti žalobcu a je zameraný na kritiku jeho hospodárenia, ktoré žalovaný označil za neefektívne a vedome stratové. Tento výrok súd považuje za taký, ktorým žalovaný 1/ zasiahol do žalobcovho práva na ochranu dobrej povesti, pretože tento výrok nemá charakter hodnotiaceho úsudku, bol prezentovaný ako fakt, pričom v konaní sa nepreukázalo, že by žalobca hospodáril neefektívne a dokonca že by vedome svoje hospodárenie smeroval k hospodárskej strate, ako vyznieva z citátu. Žalobca je v tejto časti listu vykreslený ako nepoctivý v oblasti svojho podnikania, čo nepochybne je zásahom, ktorý je spôsobilý narušiť dobrú povesť právnickej osoby. Žalobca totiž v konaní produkoval dôkazy, a to svoje účtovné doklady, ktorými preukázal, že v období, kedy boli tieto listy zaslané, vykázal vo svojom hospodárení zisk a dokonca mu boli udelené aj oficiálne ocenenia za jeho činnosť. Pokiaľ žalovaný 1/ argumentoval poklesom počtu zamestnancov, ale aj znížením stavov chovaných zvierat, zmenou pestovaných komodít a celkovo znížením poľnohospodárskej produkcie oproti stavu pred zmenou pomerov v roku 1989, súd akceptuje tvrdenie žalobcu, že ide o porovnávanie neporovnateľného. Treba zobrať do úvahy, že nielen žalobca ako poľnohospodárske družstvo, ale aj všetky iné podnikateľské subjekty museli po zmene pomerov v dôsledku zániku štátom plánovanej ekonomiky prispôsobiť svoje fungovanie podmienkam trhovej ekonomiky, v dôsledku čoho bolo nutné pristúpiť k organizačným zmenám, vrátane zmeny tovarov, na ktoré sa zameriavali či už vo výrobe, spracovaní alebo predaji, ale aj k zníženiu počtu zamestnancov. Mnoho podnikov v dôsledku prechodu na trhovú ekonomiku zaniklo, keďže nedokázalo zabezpečiť odbyt pre svoje výrobky alebo neobstálo v súťaži s konkurenciou. Medzi týmito podnikmi boli aj podniky poľnohospodárske. Čo sa týka zamestnanosti, treba si uvedomiť, že práve umelo udržiavaná zamestnanosť v socialistických podnikoch bola jednou z podstatných príčin, prečo došlo k pádu socialistického zriadenia v roku 1989, pretože dovtedajší hospodársky systém bol do budúcnosti neudržateľný, takže pokles stavu zamestnancov u podnikateľských subjektov, ktorí nadviazali na svoju činnosť spred roku 1989, je celkom prirodzený a logický. Čo sa týka námietky žalovaného 1/, že žalobca prispôsobil ( predovšetkým zredukoval ) svoju poľnohospodársku výrobu tak, aby získal čo najviac dotácií od štátu, súd, pokiaľ by aj toto tvrdenie bolo pravdivé, súd to nepovažuje za konanie,
ktoré by mohlo byť označené ako neefektívne, či dokonca vedome stratové hospodárenie, skôr naopak. Podnikanie v oblasti poľnohospodárstva je na Slovensku ( ale aj v iných krajinách, vrátane susediacich ) vzhľadom na svoje špecifiká ( závislosť od poveternostných vplyvov a pod.. ) ale aj strategický význam pri zásobovaní obyvateľstva, do značnej miery závislé od štátom pridelených dotácií, bez ktorých by bolo toto podnikanie naozaj stratové a poľnohospodári by boli nútení svoje 9. podnikanie v mnohých prípadoch ukončiť. To, že sa žalobca zameral pri svojej produkcii na komodity, pri ktorých možno získať dotácie v najvyššej možnej miere, nemožno považovať za prejav neefektívneho hospodárenia, ale skôr naopak - za legitímny prostriedok na zlepšenie svojich hospodárskych výsledkov a udržanie svojej činnosti v podmienkach trhového hospodárstva. Aj ďalšia časť citátu č. 2 zasiahla do práv žalobcu tvrdením, že tzv. družstevní zapredanci ich chodia odhovárať. Už samotné označenie „ zapredanci „ evokuje nemorálnosť, nepoctivosť a s prívlastkom „ družstevní „ je zrejmé, že takéto osoby ( „ zapredanci „ ) vystupujú a konajú v prospech žalobcu, čím je znevážený aj samotný žalobca.
9. Citát č. 3: „Výbor urbári si myslí, že aj tí čo slepo veria družstvu, čo nevidieť prídu na to, ako ich družstvo okráda o ich podiely, čo sa vlastne koná už v tomto čase, keď niektorí tzv. družstevníci nasadení predsedom družstva skupujú podiely za ponižujúcu cenu, no čo je horšie, že títo ich neskupujú za svoje peniaze, ale za vaše družstevné peniaze, ktoré tiež mali patriť Vám všetkým, ktorí máte v družstve pôdu“.
Súd je názoru, že v tomto prípade, hoci ide o hodnotiaci úsudok ( „ výbor urbári si myslí...“ ), tento úsudok vzhľadom na mieru expresivity použitých výrazov ( „ družstvo ich okráda o ich podiely ) zasiahol do práva žalobcu na ochranu pred neoprávneným zásahom do jeho dobrej povesti, pretože žalobca bol bez relevantných dôkazov vykreslený ako páchateľ krádeže, ktorý podielnikov okráda o ich podiely, niektorí tzv. družstevníci nasadení predsedom skupujú podiely nie za svoje, ale družstevné peniaze; inými slovami, bez toho, aby žalovaný 1/ mal na to dostatočný vecný základ, prezentuje konanie žalobcu ako okrádanie vlastných členov a z tvrdenia, že „ tzv. družstevníci „ skupujú podiely za družstevné peniaze, ktoré mali patriť všetkým členom, vyplýva, že žalobca umožňuje určitým svojim členom ( ktorí sú označení ako „ tzv. družstevníci, nasadení predsedom družstva „ ) použiť peniaze žalobcu na súkromné účely, teda umožňuje machinácie s peniazmi žalobcu osobám, vybraným predsedom družstva. Na takéto tvrdenie žalovaný 1/ súdu ani neponúkol nijaké dôkazy. Súd je názoru, že pokiaľ žalovaný mienil svojimi tvrdeniami len oprávnenú kritiku žalobcu, mal zvoliť iný, menej expresívny spôsob vyjadrenia, najmä však majúci oporu v reálnom stave a mohol prezentovať fakty s prípadným komentárom, aj kritického charakteru.
10. Citát č. 4:
Bola by to hanba každého, ktorý by sa zapredal terajšiemu vedeniu družstva, ktoré ešte nič dobrého neurobilo pre nikoho z vás, vedeniu družstva ktoré protiprávne rozpredalo náš spoločný urbársky majetok, vedeniu družstva okolo ktorého sa zgrupuje niekoľko úbožiakov, ktorí zapredali za judášske groše svoju česť, vedeniu družstva ktoré nemá právo sa schovávať za hodnoty nášho mesta, vedeniu družstva, ktoré svojimi klamstvami, demagógiou a konaním znevažuje nielen náš Urbár ale aj celé mesto Tvrdošín, vedeniu družstva, ktoré sa nehanbí robiť družstevnú schôdzu v Trstenej len preto, aby zakryli podstatu svojho podvodného konania upriamením pozornosti cez staršiu generáciu na niečo, čo nie je pravda, že práve im neboli poskytnuté priestory v Tvrdošíne, či podobné znevažujúce metódy, ktoré pretrvávajú...“
Súd konštatuje, že žalovaný 1/ vyjadrením na adresu žalobcu, že jeho vedenie svojimi klamstvami, demagógiou a konaním znevažuje nielen žalovaného 1/, ale aj celé mesto Tvrdošín, opäť zasiahol do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti, pretože použitie výrazov ako klamstvo, demagógia a konanie vedenia družstva, ktoré znevažuje nielen žalovaného 1/, ale aj celé mesto Tvrdošín presahuje rámec oprávnenej kritiky žalobcu, pretože tieto výrazy jednoznačne vyvolávajú dojem, že žalobca je nepoctivý, neetický a nespoľahlivý. Žalovaný 1/ nielenže nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých použil na adresu žalobcu tieto výrazy, ale ani bližšie nevysvetlil, akých klamstiev alebo demagógie sa žalobca dopustil, akého konania, ktorým znevažuje žalovaného 1/ alebo mesto Tvrdošín. Aj zvyšný obsah citátu vyznieva v neprospech žalobcu bez relevantného vysvetlenia, na základe čoho ho žalovaný 1/ vykreslil ako subjekt, okolo ktorého sa „ zgrupujú úbožiaci, ktorí sa zapredali za judášsky groš „ . Pokiaľ však žalobca žiada ospravedlnenie za výrok, že vedenie družstva protiprávne rozpredalo spoločný urbársky majetok, súd nemôže jednoznačne uzavrieť, že by aj týmto výrokom došlo k zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že medzi žalobcom a žalovaným 1/, resp. jeho členmi sú vedené viaceré súdne spory o určenie vlastníctva k pozemkom,
kde sa členovia žalovaného 1/ domáhajú určenia vlastníctva k pozemkom, ku ktorým je ako vlastník v katastri nehnuteľností evidovaný žalobca. Podstatou argumentácie žalobcov - členov žalovaného 1/ v týchto sporoch je to, že žalobca sa nikdy nestal vlastníkom pozemkov, ktoré boli v pozemkovej knihe zapísané na vlastníka Bývalí urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín, ktorého právnym nástupcom sa žalovaný 1/ cíti byť, pretože tieto pozemky neboli odňaté pôvodným vlastníkom - členom pozemkového spoločenstva, ktoré je v pozemkovej knihe zapísané ako vlastník. Tieto súdne spory o určenie vlastníctva aktuálne nie sú právoplatne skončené, takže by bolo predčasné ustáliť, či tvrdenie žalovaného 1/ o protiprávnych predajoch pozemkov žalobcom je pravdivé alebo nie.
11. Citát č. 5: „ Výbor urbáru sa taktiež zaoberal diskusnými príspevkami z poslednej valnej hromady, keď konštatoval, že nemá význam diskutérom ani odpovedať ani sa zaťažovať ich úbohosťou, pretože väčšina z nich sa takto každý rok prezentuje opakovaním tých istých nezmyslov len preto, aby vnášali medzi členov urbáru chaos a demagógiu. Aj keď o problémoch, ktoré má urbár s tvrdošínskym družstvom, ktoré užíva, resp. skôr zneužíva Vašu pôdu i Váš spoločný majetok na družstve, sme Vás informovali viacerými spôsobmi, je v tejto dobe ešte stále množstvo nedoriešených problémov, ktoré umelo vyrobilo družstvo len preto, aby Vás okradlo o čo sa okradnúť dalo a čo stále pokračuje v tom, že predáva majetok, ktorý vždy patril a najmä patrí urbáru t.j. Vám všetkým v príslušnom podiele ...“
V tomto citáte sa žalovaný 1/ v prvej vete zaoberá diskutérmi na svojom valnom zhromaždení, teda táto veta sa žalobcu ani netýka. V druhej vete citátu však žalovaný 1/ zasiahol do práva žalobcu na ochranu pred zásahom do jeho dobrej povesti tým, že na jeho adresu uviedol, že skôr zneužíva pôdu členov žalovaného 1/ a problémy, ktoré má urbár s družstvom, žalobca umelo vyrobil preto, aby členov žalovaného 1/ okradol o čo sa okradnúť dalo. Tieto vyjadrenia na adresu žalobcu sú znevažujúce, opäť ho vykresľujú ako subjekt, ktorý „ umelo „ vyrába problémy, zneužíva pôdu a okradol členov urbáru o čo sa okradnúť dalo. Tieto vyjadrenia jednoznačne presahujú rámec oprávnenej kritiky, keď žalobca ani nevysvetlil, v čom má spočívať takéto konanie žalobcu ( s výnimkou zneužívania pôdy, o ktorej žalovaný 1/ tvrdí, že jej vlastníkom nie je žalobca, ale členovia žalovaného 1/ a o ktorej sa vedú súdne spory, ako bolo vyššie uvedené ), teda akým spôsobom žalobca umelo vyrába problémy a o čo „ okradlo „ členov žalovaného 1/ . Súd opäť zdôrazňuje, že použitie expresívnych výrazov ako „ kradnúť „ a „ zneužívať „ je ďaleko za hranicou oprávnenej a vecnej kritiky a preto takémuto vyjadreniu nemôže súd poskytnúť ochranu. Súd však nepriznal žalobcovi ospravedlnenie v časti, týkajúcej sa predaja majetku ( je zrejmé z kontextu, že majetkom sa myslia pozemky ) z dôvodov, ktoré už boli uvedené vyššie, to znamená, že spory o pozemky medzi žalobcom a žalovaným 1/ nie sú doteraz ukončené. Súd je názoru, že v rámci konania o ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby nemôže vyriešiť otázku vlastníctva pozemkov, ktorú sa nepodarilo s konečnou platnosťou vyriešiť za viac ako 20 rokov, pretože toľko trvajú súdne spory o pozemky medzi žalobcom a žalovaným 1/, resp. jeho členmi. Poťažne, nemožno ani tvrdeniu o predaji majetku, ktorý vždy patril urbáru, jednoznačne priradiť charakteristiku ( ne) pravdivosti.
12. Citát č. 6: „ Pretože doterajšie konanie družstva, či skupiny ľudí spolupracujúcich s družstvom prinášajú len problémy, ktoré je potrebné doriešiť a usporiadať podľa historického, právneho a spravodlivého stavu a nie okrádať ľudí podľa zákonov, ktoré používali komunisti ešte v 50-tych rokoch, ktoré družstvo využíva pri prepisovaní a predaji urbárskych pozemkov aj dnes ...“
Súd konštatuje, že aj tento výrok neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti, pretože opätovne použitie expresívneho výrazu „ okrádať „ presahuje mieru oprávnenej a vecnej kritiky a v tomto výroku je konanie vedenie družstva, či ľudia spolupracujúci s družstvom opísané ako také, ktoré prináša len problémy, ktoré je potrebné doriešiť a usporiadať, čiže žalobca je charakterizovaný ako subjekt, ktorý spôsobuje zbytočné komplikácie, hoci žalovaný 1/ ani neupresnil aké, takže jeho výrok nemožno označiť ako kritiku, keď ani nemožno z jeho obsahu zistiť, aké konkrétne konanie a z akého dôvodu má za cieľ žalovaný 1/ kritizovať.
13. Keďže bolo preukázané pri jednotlivých výrokoch, resp. častiach, že žalobca sa vo vzťahu uvedeným výrokom oprávnene domáha ospravedlnenia, súd žalovaného 1/ zaviazal, aby svojim členom doručil listy, obsahujúce ospravedlnenie za tieto výroky. Neakceptoval obranu žalovaného 1/, že ospravedlnenie nie je namieste, pretože medzičasom došlo k podstatnej obmene členskej základne žalovaného 1/. Súd pripúšťa, že k takejto obmene prirodzene došlo, to však nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý sa oprávnene domáha ospravedlnenia za neoprávnený zásah do jeho práv. Pokiaľ má žalovaný 1/
pochybnosť o vykonateľnosti žalobného petitu, ktorým sa žalobca domáha ospravedlnenia, je zrejmé, že členmi, ktorým treba zaslať ospravedlnenie, sú aktuálni členovia, nie tí, ktorí nimi boli v roku 2004 a takýto návrh ani žalobca nedal. Súd však akceptoval, že pokiaľ ide o ospravedlnenie, od žalovaného 1/ nemožno oprávnene žiadať, aby listy svojim členom doručil. Súd pripúšťa, že doručenie listov členom žalovaného 1/, ktorých je podľa žalovaného 1/ rádovo 950, by bolo spojené s neprimeranou obťažnosťou, ktorú od žalovaného 1/ nemožno spravodlivo požadovať ( obdobne rozhodol Okresný súd Námestovo aj vo veci sp.zn. 2C/38/2008, ktorý rozsudok potvrdil aj odvolací súd ). V tejto veci okresný aj krajský súd konštatovali, že požiadavke vykonateľnosti zodpovedá aj povinnosť zaslať ospravedlňujúce listy, pričom je na žalovanom 1/, aby túto povinnosť splnil preukázateľným spôsobom, pod hrozbou výkonu rozhodnutia. Súd je názoru, že rovnako v tomto prípade možno žalovanému 1/ uložiť povinnosť zaslať a nie doručiť listy svojim členom.
14. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol. Žalobca síce tvrdil, že listy žalovaného 1/ mali negatívny dopad na jeho podnikanie, toto jeho tvrdenie sa však nepreukázalo. Pokiaľ súdu žalobca predložil svoje účtovné závierky za roky 2004 a 2005, kedy boli listy odoslané, a argumentoval tým, že v týchto rokoch sa oproti ostatným zhoršil hospodársky výsledok žalobcu, nebola preukázaná žiadna priama súvislosť medzi zhoršením hospodárskeho výsledku a odoslaním listov žalovaným 1/. Súd je názoru, že výsledok hospodárenia je vo všeobecnosti závislý od viacerých faktorov, ktorými sú napr. celková situácia na trhu s určitými tovarmi alebo službami, existencia konkurencie, ľudské zdroje, daňová politika štátu, pričom podnikanie v poľnohospodárstve má svoje špecifiká, ktoré už boli spomínané a to dotačná politika štátu a závislosť od poveternostných vplyvov. Tvrdenie žalobcu o dopade listov na jeho podnikateľskú činnosť je vo všeobecnosti veľmi nejasné, bez ozrejmenia konkrétnych súvislostí medzi podnikateľskou činnosťou žalobcu a negatívnymi dôsledkami listov. Súd preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi ani žalovaného nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože obe strany mali v konaní čiastočný úspech. Žalovanému 2/, ktorý bol v konaní úspešný, pretože súd voči nemu právoplatne žalobu zamietol už predchádzajúcim rozsudkom, ktorý odvolací súd potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/. Keďže odvolací súd zrušil predchádzajúci výrok aj vo výroku o trovách konania, súd rozhodol o náhrade trov konania aj žalovaného 2/ v tomto rozsudku. .
Poučenie:
. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.