Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-316-2015.pdf
PDF · 104.74 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/316/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Zvolen, Námestie slobody 22, IČO: 320 439, právne zastúpený: Tomáš Kohút, advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 74/28, IČO: 47 235 888, proti žalovanej: Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., t. času bytom T. XXXX/XX, XXX XX Š. - Q., občan SR, zastúpená: JUDr. Miroslav Pavelka, nar. 04. 04. 1970, bytom Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu a o povinnosti vypratať nehnuteľnosť, takto
rozhodol:
I/
Žaloba žalobcu o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu č. XX, nachádzajúci sa na G.. poschodí vo vchode č. XX, bytový dom súp. číslo XXXX, na ulici L.. X. Q. N. na žalovanú sa z a m i e t a .
II/
Žalovaná je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa na G.. poschodí vo vchode č. XX, bytového domu súp. číslo XXXX, na ulici L.. X. Q. N., postavený na pozemkoch KN - C, parc. číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor pre k. ú. Môťová a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III/
Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 26. 08. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že na žalovanú nedošlo k prechodu nájmu bytu č.50, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, bytového domu vo N., A. J. L.. X. Č.. X.. XXXX z nebohého U. X., nar. XX. XX. XXXX. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať túto nehnuteľnosť. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom žalovanej nehnuteľnosti a na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 29. 06. 1998 byt užívala D. X., zomrelá v roku 2014, spolu s manželom, zomrelým v roku 2015. Dňa 26. 05. 2015 bol žalobcovi doručený list označený „Čestné prehlásenie“ zo dňa 19. 12. 2012, ktorého obsahom bol súhlas nájomcu U. X. pre žalovanú, aby s ním obývala byt a konštatovanie, že žalovaná spolu s nájomcom vytvorili spoločnú domácnosť od roku 2012. Na základe Čestného prehlásenia si žalovaná uplatnila právo prechodu nájmu bytu s odôvodnením, že je neterou nájomcu a starala sa o spoločnú domácnosť nájomcu. Nájomca bol v čase podpísania čestného prehlásenia ženatý a manželka D. bola spoločným nájomcom bytu, pričom Čestné prehlásenie nepodpísala. Výlučným nájomcom bytu sa pán X. stal až po úmrtí manželky dňa 26. 10. 2014. Dňa 27. 05. 2015 bolo toto Čestné prehlásenie doručené žalobcovi, kedy sa tento dozvedel o uplatnení práva prechodu nájmu k bytu žalovanou. Podľa dovtedajších vedomostí žalobcu, nájomca pán X. žil v byte po smrti manželky sám a má zato, že nie sú splnené podmienky prechodu nájmu bytu. Žalobca sa preto domáha žalobou, aby súd určil, že nedošlo k prechodu nájmu bytu, pretože nie sú
naplnené zákonné podmienky. Jednou z podmienok je spolužitie so zomrelým nájomcom v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a starostlivosť o spoločnú domácnosť, resp. odkázanosť výživou na zomrelého nájomcu. Žalobca disponuje viacerými listinami podpísanými nájomcom, pričom podpis na týchto dokladoch nie je zhodný s podpisom Čestného prehlásenia predložené žalovanou. Žalovanou tvrdené spolužitie s nájomcom po kvalifikovanú dobu nepotvrdili ani osoby bývajúce v predmetnom bytovom dome napr. predseda spoločenstva pán W.. Ďalšou podmienkou je, že osoba, na ktorú má prejsť nájom bytu, nemá vlastný byt, t. j. nemá nájomný ani iný vlastnícky pomer k inému bytu, resp. domu. Podľa zistenia žalobcu, žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/3 a to stavby rodinného domu s hospodárskym príslušenstvom súp. číslo XXX, postavený na parc. KN - C č. XXXX, zapísané na LV č. XXX, vedené Okresným úradom Detva, odbor katastrálny, pre k. ú. Kriváň. Podľa vyjadrenia žalovanej, v tejto nehnuteľnosti táto býva. Žalovaná tak má právnu aj faktickú možnosť bývať v tejto nehnuteľnosti. V časti žaloby o určenie, že nedošlo k prechodu nájmu bytu žalobca poukazoval na naliehavý právny záujem, ktorý je možné vidieť v tom, že bez určenia súdu by bolo jeho vlastnícke právo ohrozené, pretože nemôže ďalej byt prenajímať. Existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanou, ktorým je ohrozené právne postavenie žalobcu, a ktorý stav nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Žalovaná byt užíva podľa názoru žalobcu protiprávne, má kľúče od bytu, čím je žalobca nútený domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podaním žaloby na súd. Pre prípad úspechu si žalobca uplatnil náhradu trov konania.
2. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 09. 11. 2015 spolu s výzvou, aby sa k žalobe písomne vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne Š., oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pred 12-timi rokmi jej zomrel otec a najbližší rodinný príbuzný jej bol strýko U. X.. Od roku 2009 študovala strednú školu vo Zvolene a aby mala bližšie do školy, začala bývať u strýka. V tom čase strýko žil v manželstve, avšak jeho manželka sa len nepravidelne zdržiavala v byte, pretože mala iných priateľov. Ona bola so strýkom, aby nebol sám a starala sa o neho. Pomáhala mu s nákupmi a pomáhala v domácnosti. Ak ju aj susedovci nevideli, neznamená to, že tam nebola, pretože chodila do školy skoro ráno. Je pravdou, že má trvalý pobyt na Kriváni spolu so svojou matkou, avšak s tou si nerozumela, preto sa radšej zdržiavala u strýka. Po ukončení strednej školy študovala vysokú školu v Trnave a počas týždňa bola v škole, na víkendy chodila do Zvolena k strýkovi. V tom čase poberala sirotský dôchodok 150,-- € mesačne, čo jej postačovalo na živobytie. Strýkovi prispievala na stravu 50,-- € a zvyšných 100,-- €, ak bolo niečo potrebné, taktiež prispela. Strýko však od nej peniaze veľmi nechcel, vedel v akej je situácii. Náklady na bývanie sú doposiaľ vo výške 156,-- € mesačne. Kým žil strýko, platil to on, po jeho smrti platby vykonávala ona. Jedná sa o 2-izbový byt, ktorý užívali tak, že strýko mal k dispozícii jednu izbu, ona mala jednu izbu. Takto byt užívali, kým bola jeho žena preč. Keď sa vrátila, nastal problém, pretože manželka strýka ju nemala rada, ani celú jej rodinu. K strýkovi manželka sa vrátila potom, čo náhle ochorela a obaja sa o ňu starali až do jej smrti. V byte ich navštevoval jeden strýkov kamarát a jeden známy. Ona sama si tam žiadne návštevy nevodila. Vedela, že strýko spolu s manželkou sú nájomcovia bytu a chcela si k nemu prihlásiť trvalý pobyt, na čo šiel strýko na bytové družstvo, avšak na bytovom družstve mu to zamietli. Vybavoval to ústne. Potom sa obrátil na právnika a šiel do Bratislavy, odkiaľ priniesol predložené Čestné prehlásenie. Toto Čestné prehlásenie potom podpísali ona aj strýko pred svedkom Y. M., jedná sa o spoločného známeho. Z Čestného prehlásenia bola vyhotovená kópia, ktorú mala ona, originál zostal u strýka, avšak tento originál do dnešného dňa nenašla. Po úmrtí manželky strýka sa ona naďalej starala o strýka, čo sa týka varenia, prania a podobne. Na druhej strane on jej nahradil otca. V čase úmrtia strýka bola študentkou vysokej školy. Keď sa jej telefonicky nehlásil, šla do bytu, keďže boli kľúče z vnútra, volala políciu a hasičov. Následne sa postarala aj o jeho pohreb. Potom byt naďalej užívala, aj keď nie stále, pretože si našla prácu v Šali. Bola však v kontakte so správcom, keby bolo čokoľvek potrebné vo vzťahu k bytu riešiť. Naďalej platila nájomné a energie. Byt okrem nej nikto iný neužíval, kľúče od bytu má sama. Nebola vyzvaná zo strany prenajímateľa na odovzdanie bytu, iba obdržala žalobu na súd. Ona sama mesiac po úmrtí strýka prišla na SBD a predložila toto Čestné prehlásenie s tým, že si nárokuje prechod nájmu. Tam jej bolo uvedené, že to prešetria, výsledok jej nedali na vedomie, prišla jej len žaloba. Sama sa o veci dovtedy neinformovala. K Čestnému prehláseniu žalovaná uviedla, že pokiaľ na ňom nie je podpis manželky strýka, prehlásenie robil strýko a on to chcel tak s tým, že jeho manželka bola väčšinou preč. Bola to jeho vôľa. To, že majú tvoriť spoločnú domácnosť od roku 2012, hoci už u
neho bývala skôr je z dôvodu, že práve vtedy do strýko začal riešiť. Riešili to u právnika v Bratislave, kam ich viezol svedok Y. M.. Toto Čestné prehlásenie spolu so strýkom podpísali u toho právnika v Bratislave v jeho kancelárii, kde to podpísal aj svedok M.. Prečo je na Čestnom prehlásení uvedený údaj „vo Zvolene“, žalovaná uviesť nevedela. Na otázky, aké má možnosti iného bývania, žalovaná uviedla, že má spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome tak, ako tvrdil žalobca. Jedná sa o rodičovský dom, kde bývala aj predtým, kým šla bývať k strýkovi, na uvedenej adrese má stále trvalý pobyt. Mala by možnosť tam bývať, avšak vzhľadom na zlý vzťah s mamou by tam určite nešla bývať. Toho času pracuje v Šali, kde býva v podnájme v rodinnom dome u jedného známeho, kde má k dispozícii jednu izbu. K tomu právny zástupca žalovanej poznamenal, že jeho klientka síce je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve štyroch vlastníkov, medzi ktorými prebiehajú spory, takže nemá reálnu možnosť využiť túto nehnuteľnosť na bývanie.
5. Svedkyňa Y. Š. uviedla, že od roku 1975 spolu s manželom aj deťmi bývajú na adrese trvalého bydliska, kde v bezprostrednom susedstve bývala rodina X.. Ona sa stretávala najmä s pani X., títo sa k bytu dostali výmenou bytov s tým, že pani X. mala pred tým byt niekde inde. V byte bývali len pani X. s pánom X., deti nemali. Žili svojským spôsobom života, ona bola viac spoločenská, viac komunikatívna, mala viac kamarátov. On bol závislý na alkohole a pod vplyvom alkoholu býval agresívny, stalo sa, že aj ju osobne slovne napadol. V tomto byte bývali stále spolu. Okrem nich tam žiadnu inú osobu, ktorá by sa trvalejšie u nich zdržiavala, nevidela. Pani X. mala zdravotné problémy, bola hospitalizovaná v Banskej Bystrici, neskôr v Krupine, poslali ju domov. Bývala len s manželom, on bol pri nej, žiadna cudzia osoba tam nebola. Po návrate z nemocnice ju bola aj svedkyňa osobne navštíviť, ležala v obývacej izbe, bola vo vážnom zdravotnom stave. Je pravdou, že svedkyňa bola u nich len v obývačke a v kuchyni, v inej izbe, ktorú obýval pán X., nebola. V obývačke bola obývacia stena, gauč alebo válenda, kde ležala pani X., iné miesto na spanie tam nebolo, ani žiadna posteľ. V poslednom období mali zanedbanú domácnosť, vedela to z dôvodu, že niekedy jej dcéra pomohla pani X. s upratovaním. Žalovanú videla prvý krát až po pohrebe pani X., prišla k strýkovi a pomáhala mu s ukladaním vecí po pani X.. Občas počula potom z bytu aj ženský hlas, ale kto to bol, uviesť nevedela. Potom ju videla druhý krát, keď jej táto osoba klopala a pýtala sa na pána X., uvádzala, že sa mu nevie dovolať, že má kľúče od bytu, ale nevie sa dostať dnu. Následne volala políciu a zistilo sa, že pán X. zomrel. Po úmrtí pána X. tam chodila, pretože bolo treba vypratať veci z bytu, dala jej telefonický kontakt na seba, keby sa niečo s bytom stalo. Svedkyňa si bola 100 %-ne istá, že do úmrtia pani X. žalovanú v byte X. nevidela. Pokiaľ bola v kontakte s pani X. za jej života, bol to bežný susedský kontakt, občas zašli na kávu. Pani X. nespomínala meno Q. X., väčšinou sa rozprávali len o rodine zo strany pani X.. Svedkyňa bola presvedčená, že ak by žalovaná bývala v byte X. od roku 2009, určite by si túto osobu všimla, pretože majú byty so X. vedľa seba. Ani v rozhovore, či už pán X. alebo pani X. Q. nikdy nespomínali.
6. Žalovaná žiadala vo veci vypočuť ako svedka pána M., ktorý bol prítomný pri podpise Čestného prehlásenia, ako aj ďalšieho svedka, ktorý chodil na návštevy k pánovi X. a vedel by sa vyjadriť k vytvoreniu spoločnej domácnosti medzi strýkom a žalovanou. Žalovaná strana prehlásila, že zabezpečí týchto svedkov na pojednávaní sama. Následne však žalovaná a jej zástupca nechodili na pojednávania, svoju neprítomnosť ospravedlnili zo zdravotných dôvodov bez preukázania tohto dôvodu, na čo im bola aj opakovane uložená poriadková pokuta, súd procesným rozhodnutím uložil žalovanej a jej zástupcovi povinnosť dostaviť sa na nasledujúce pojednávanie a rozhodol, že na návrhy na odročenie pojednávania prihliadať nebude. Napriek tomu sa žalovaná a jej zástupca na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili, nezabezpečili účasť navrhovaných svedkov na pojednávaní, preto súd konštatoval, že dôkazný návrh žalovanej strany na výsluch svedkov nebolo možné realizovať.
7. Podľa LV č. XXXX vedený pre okres Zvolen, obec Zvolen, k. ú. Môťová je žalobca vlastníkom žalovanej nehnuteľnosti.
8. Podľa Zmluvy o nájme bytu zo dňa 29. 06. 1998, uzavrel žalobca spolu s nájomcami D. X. a manžel U.A. X. Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom žalovaného bytu, Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
9. Podľa úmrtného listu U.A. X. zomrel XX. XX. XXXX. Podľa kópie Čestného prehlásenia (čl. 8), podpísaný U. X. prehlásil ako výlučný nájomca 2-izbového bytu č. XX so súp. číslom XXX na ulici L.. X., Q. Č.. XX Q. N., postavený na pozemku parc. č. XXXX, zapísané na LV č. XXXX, pre k. ú. Môťová, okres Zvolen, obec Zvolen, že udelil súhlas slečne Q. X., nar. XX. XX. XXXX, aby obývala predmetný byt
s jeho osobou, pričom vytvorili spoločnú domácnosť a to vzhľadom k jeho veku a zdravotnému stavu, súhlasil s tým, aby menovaná predmetný byt užívala z dôvodu starostlivosti o jeho osobu ako členka domácnosti a to od roku 2012. Čestné prehlásenie bolo datované 19. 12. 2012 vo Zvolene, podpísané U. X.. V ďalšom je uvedený text: S uvedeným súhlasom a vytvorením spoločnej domácnosti súhlasím, vo Zvolene dňa 19. 12. 2012, s podpisom Q. X.. Iné podpisy sa na uvedenej listine nenachádzajú.
10. Listom zo dňa 11. 08. 2015 žalobca oznámil správcovi bytového domu SBD Zvolen svoje stanovisko k predloženému Čestnému vyhláseniu Q. X. s tým, že originál Čestného prehlásenia Q. X. napriek opakovaným výzvam nepredložila. Predložené Čestné prehlásenie po právnej stránke považujú za nedostatočné, v čase jeho vyhotovenia dňa 19. 12. 2012 bola spoločným nájomcom aj manželka U. X., ktorá zomrela dňa 26. 10. 2014. Okrem toho Mesto Zvolen disponuje listinami podpísanými U. X. a podľa názoru žalobcu tieto podpisy nie sú identické s podpisom na Čestnom prehlásení. Preto bolo navrhnuté podať žalobu na súd o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo.
11. Podľa LV č. XXX pre okres Detva, obec Kriváň, k. ú. Kriváň je žalovaná evidovaná ako spoluvlastníčka vo výške 1/3 (spolu s ďalšími tromi spoluvlastníkmi) a to rodinný dom s hos. prísl. súp. číslo XXX na parcele č. XXXX, a parcely č. XXXX o výmere 78 m 2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. číslo XXXX o výmere 1121 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. číslo XXXX o výmere 119 m2 - záhrady. V časti C - ťarchy, iné údaje, poznámky je bez zápisu.
12. Podľa § 706 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie, a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s nimi žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Podľa ods.2, ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa ods.1, môže sa v lehote do 3 mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote 3 rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.
13. Podľa § 137 písm. c/ C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že nedošlo k prechodu nájmu bytu na žalovanú, ako aj uloženia povinnosti žalovanej, vypratať žalovanú nehnuteľnosť. V časti určenia o tom, že nedošlo k prechodu nájmu bytu, súd v súlade s citovaným ustanovením C. s. p. sa zaoberal preukázaním existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Žalobca naliehavý právny záujem videl v tom, že v súčasnej dobe existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je možné odstrániť len rozhodnutím súdu. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná toho času užíva spornú nehnuteľnosť na základe tvrdenia, že na ňu prešiel nájom bytu z predchádzajúceho nájomcu. Je preto nevyhnutné vyriešiť otázku, či došlo k prechodu nájmu bytu na žalovanú, a či táto oprávnene užíva byt vo vlastníctve žalobcu titulom nájmu. Naliehavý právny záujem na takomto určení je však spravidla daný vtedy, keď sa žalobca nemôže domáhať priamo plnenia, pričom žalobca sa domáhal konkrétne v tomto súdnom konaní druhým výrokom plnenia voči žalovanej a to vypratania nehnuteľnosti. Súd potom konštatuje, že navrhovaný výrok o určení, že nedošlo k prechodu nájmu bytu je v tomto prípade nadbytočný, pretože otázku prechodu nájmu bytu si súd môže vyriešiť ako predbežnú otázku pri posúdení druhého nároku žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti. Súd preto konštatuje, že nezistil naliehavý právny záujem na navrhovanom určení a preto žalobu v časti určenia, že nedošlo k prechodu nájmu žalovaného bytu z pôvodného nájomcu U. X., zomrelého XX. XX. XXXX na žalovanú zamietol (výrok č. I/ rozsudku).
15. V ďalšom sa súd zaoberal výrokom č. II/ a to povinnosťou žalovanej, vypratať nehnuteľnosť, pretože má užívať byt bez právneho titulu. Žalovaná tvrdila, že na ňu prešiel nájom bytu z predchádzajúceho nájomcu. Vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti bolo nesporné a preukázané predloženým listom vlastníctva. Predchádzajúci nájomný pomer bol taktiež nesporný a preukázaný Nájomnou zmluvou uzavretou medzi nájomcami U. X. a manželkou D. X. so žalobcom ako prenajímateľom. Žalovaná tvrdila, že od roku 2009 začala užívať byt spolu so svojim strýkom U. X. s tým, že v tom čase jeho manželka
mala byt užívať len nepravidelne. Svoje tvrdenie preukazovala predloženou kópiu Čestného prehlásenia, ktoré jej mal podpísať predchádzajúci nájomca - strýko U. X.. Žalobca spochybnil predmetné Čestné prehlásenie a to tvrdením, že v čase jeho podpisu, t. j. 19. 12. 2012 bol byt v spoločnom nájme U. X. a manželky D. X., ktorá zomrela až v roku 2014, pričom Čestné prehlásenie je datované 19. 12. 2012. Obsahom Čestného prehlásenia je okrem iného aj prehlásenie nájomcu U. X., že je výlučným nájomcom 2-izbového bytu, čo nezodpovedalo skutočnému stavu v tom čase. Žalovaná tvrdila, že toto Čestné prehlásenie bolo vyhotovené na podnet strýka U. X. s tým, že mali ísť do Bratislavy, kde malo byť podpísané za prítomnosti svedka M., ktorý toto prehlásenie tiež mal podpísať. V rozpore s týmito tvrdeniami je uvedené miesto podpisu Čestného prehlásenia vo Zvolene, na predloženom Čestnom prehlásení sa nenachádza podpis svedka M.. Žalovaná nezabezpečila účasť svedka M. na preukázanie tvrdených skutočností, súd preto konštatuje, že tieto skutkové tvrdenia sú žalovanou nepreukázané. Rovnako žalovaná nevedela vysvetliť dôvod, prečo uvedené Čestné prehlásenie nebolo podpísané aj manželkou vtedajšieho nájomcu, ktorá v tom čase bola spolunájomníčkou predmetného bytu. Tvrdenia žalovanej sú v priamom rozpore s výsluchom svedkyne Š. a to susedy, ktorá býva bezprostredne vedľa bytu, ktorý je predmetom sporu. Svedkyňa pred súdom prehlásila, že za života pani X. bola s touto v kontakte, nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že by pani X. byt neužívala, v čase pred úmrtím pani X. bola svedkyňa osobne na návšteve v byte X. a nepotvrdila, že by v byte bývala ďalšia osoba a to žalovaná. K osobe žalovanej sa vyjadrila, že túto po prvý krát videla až po úmrtí pani X. v byte X., t.j. rok 2014 a následne po úmrtí pána X., kedy vybavovala záležitosti ohľadne jeho pohrebu a bytu. Všetky tieto skutočnosti a dôkazy spochybňujú pravdivosť obsahu Čestného prehlásenia predloženého žalovanou. Taktiež správanie žalovanej v konaní pred súdom sa javí skôr ako účelové, nakoľko na určené termíny pojednávania sa pravidelne spolu so svojim zástupcom nedostavila, dôvod neúčasti nevedela preukázať, rovnako svoje tvrdenia pred súdom nepreukázala ňou navrhovanými dôkazmi - výsluchy svedkov bez relevantných dôvodov. V ďalšom súd konštatuje, že bolo preukázané, že žalovaná má k dispozícii bývanie, nakoľko je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu. Žalovaná síce pred súdom tvrdila, že dom nemôže užívať z dôvodu sporov medzi spoluvlastníkmi, avšak dôkaz o tomto svojom tvrdení súdu nepredložila, preto súd nepovažuje za vylúčené, že žalovaná má k dispozícii vlastné bývanie. Súd preto konštatuje, že neboli splnené zákonné predpoklady pre prechod nájmu bytu z pôvodného výlučného nájomcu U. X. na žalovanú. Žalovaná tak užíva byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, má kľúče od bytu, ktoré žalobcovi doposiaľ nevydala, čím bráni žalobcovi, ktorý je vlastníkom bytu, s užívaním a nakladaním tohto bytu. Súd preto uzatvára, že žaloba žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti žalovanou je v celom rozsahu dôvodná a uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť označenú vo výroku tohto rozsudku a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods.3 C. s. p. (výrok č. II/ rozsudku).
16. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.2 C. s. p., náhradu trov konania súd posudzoval podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v 1, t. j. v časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, v určovacej časti žaloby bol neúspešný, naopak, v tejto časti bola úspešná žalovaná. Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.