Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Opravné_uznesenie_16C-23-2015.pdf
PDF · 71.66 KB
No categories available
16C/23/2015
Opravné uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 542 097 90, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika (organizačná zložka - pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republiky: IČO: 47 258 713, umiestnená na adrese Karadžičova 2, Bratislava), zastúpeného: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka, Martin, proti žalovanej: J. Q.Á., M.. X. J. XXXX, trvale bytom V. B.J. XX, B. B., o 4.413,08 € s prísl., o právnom nástupníctve a o návrhu žalobcu na opravu rozsudku takto
rozhodol:
I. Na strane žalobcu sa v konaní pokračuje so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.
II. Opravuje sa rozsudok tun. súdu č. k. 16 C 23/2015-90 z 28. júna 2016 tak, že
- v záhlaví identifikačné číslo žalobcu má správne znieť: „IČO: 35 787 783“,
- vo výroku IV sa na konci dopĺňa lehota na zaplatenie „do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.
III. Vo zvyšku sa návrh žalobcu na opravu rozsudku zamieta.
odôvodnenie:
1. V prerokúvanej veci súd rozsudkom č. k. 16 C 23/2015-90 rozhodol okrem iného vo výroku II tak, že „žalovaná je povinná... zaplatiť žalobcovi... s ročným úrokom z omeškania vo výške - 8,25 % zo sumy 2.228,23 € od 6. mája 2014, - 8,15 % zo sumy 529,98 € od 22. júôa 2014“. a vo výroku IV uložil žalovanej nahradiť trovy konania bez uvedenia lehoty.
2. Návrhom došlým 9. septembra 2016 sa žalobca domáha opravy uvedeného výroku II v tom zmysle, že za jednotlivé dátumy budú doplnené slová „do zaplatenia“, okrem toho vo výroku IV bude doplnená lehota a v záhlaví bude opravené identifikačné číslo.
3. Z oznámenia žalobcu a obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložky č. 2435/ B, súd predovšetkým zistil, že s účinnosťou k 30. júnu 2016 bol v dôsledku cezhraničného zlúčenia vymazaný pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO a. s., a to v dôsledku cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Cezhraničným zlúčením dochádza podľa § 69a ods. 1 písm. a) a c) v spojení s § 69aa ods. 9 Obch. zák. k zániku zanikajúcej spoločnosti a prechodu jej imania na spoločnosti nástupnícke. V dôsledku toho sa tak spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu a prešli na ňu aj pohľadávky pôvodného žalobcu voči dlžníkom. Vzhľadom na zánik procesnej subjektivity pôvodného žalobcu s právnym nástupcom tak súd podľa § 64 C. s. p. rozhodol o pokračovaní v konaní s nástupom v zmysle výroku I. Splnomocnenie pre advokáta tým nezaniklo (§ 33b ods. 2 druhá veta Obč. zák.).
4. Podľa ustanovenia § 224 C. s. p. môže súd v rozsudku opraviť chyby v počtoch, písaní a iné zrejmé nesprávnosti. O taký prípad tu však ide len čiastočne.
5. Pokiaľ ide o nesprávne identifikačné číslo, v rozsudku je skutočne uvedené nesprávne (trojčíslie „757“ namiesto „787“). Z obchodného mena, sídla, ako aj zo samotnej žaloby, ktorá bola žalovanej doručená, je zrejmé, že IČO žalobcu je odlišné, preto skutočne ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú bolo treba opraviť postupom podľa § 224 C. s. p.
6. Pokiaľ ide o lehotu plnenia, tak podľa § 160 ods. 1 v spojení s § 167 O. s. p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku platilo, že lehota je ex lege trojdňová, pokiaľ nie je ustanovené inak. Napriek tomu však judikatúra vždy trvala na reprodukovaní paričnej lehoty. Vzhľadom na citované ust. je paričná lehota aj v tomto prípade nepochybná, v dôsledku čoho súd aj toto pochybenie napravil podľa § 224 C. s. p.
7. Vo zvyšku však návrh na opravu nie je opodstatnený. Súd nie je pri vydávaní rozsudku viazaný doslovným znením petitu žalobcu, ale môže ho upraviť tak, aby zodpovedal zákonu (stála judikatúra, porov. napr. rozsudok NS SR 5 Cdo 254/2009, nález ÚS SR I. ÚS 122/2012, ale aj uzn. Krajského súdu v Trnave 25 Co 357/2014). V prerokúvanej veci ide práve o taký prípad. Žalobca sa domáhal uloženia úrokov z omeškania žalovanej „do zaplatenia“ jeho dlhu. Taký nárok však nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva, že by úroky z omeškania náležali veriteľovi až do zaplatenia jeho pohľadávky dlžníkom. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ právo na úroky z omeškania len po dobu omeškania dlžníka. Koniec omeškania dlžníka však nenastáva len zaplatením dlhu, ale z rôznych iných dôvodov - okrem iného každým zánikom dlhu inak než zaplatením (započítanie, splynutie, odpustenie, dohodou o zmene alebo zrušení záväzku, zánikom dlžníka, ak dlh neprechádza na právneho nástupcu), ale v zmysle § 523 Obč. zák. napríklad aj vznikom omeškania veriteľa (odmietnutím riadne ponúknutého plnenia alebo neposkytnutím súčinnosti).
8. Súd si je vedomý, že formulácia „až do zaplatenia“ je vo výrokovej praxi súdov vžitá, to však nič nemení na tom, že takéto určenie úroku z omeškania nezodpovedá zákonu. Naopak, zákonu zodpovedá taký spôsob, že sa ohraničí len okamih vzniku nároku na úrok z omeškania a okamih konca tohto nároku sa neurčí. Pre formuláciu výroku je rozhodný stav v čase vyhlásenia rozsudku (porov. § 154 ods. 1 O. s. p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku). V tom čase však nie je zrejmé, ktorým zo spôsobov zánikov záväzku nárok na úrok z omeškania zanikne. Zánik nároku je potom možné uplatniť napr. v exekúcii vo forme námietok alebo návrhu na jej zastavenie z dôvodu, že zaniklo (resp. od určitého momentu zaniklo) právo priznané exekučným titulom.
9. Nárok na úrok z omeškania - v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. - patrí žalobcovi ako opakujúce sa plnenia od určeného dátumu na (zatiaľ) neurčitý čas, a to až do nastania takej právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája skončenie omeškania dlžníka. To však vo výroku rozsudku nie je potrebné uvádzať, pretože to vyplýva zo zákona, a bolo by nezmyselné v rozsudku (okrem výnimočných prípadov) vymedzovať všetky dôvody, kedy uložená povinnosť zaniká, stáva sa nevymáhateľnou a pod. Na to slúžia iné postupy a prostriedky (námietky proti exekúcii a návrh na jej zastavenie).
10. Takáto formulácia výroku nespôsobuje ani jeho nevykonateľnosť alebo neurčitosť. V rozsudku sa nevymedzujú ani všetky dôvody zániku nároku na samotnú istinu, napriek tomu nie je vôbec sporné, že nárok môže zaniknúť zo všetkých zákonných dôvodov. Takisto je zrejmé, že aj úroky z omeškania plynú od určitého dňa a nie sú ohraničené, plynú dovtedy, kým nárok na ne nezanikne z dôvodov ustanovených zákonom. Stačí pripomenúť, že formulácia „do zaplatenia“ sa vo výrokoch zjavila až začiatkom 90-tych rokov minulého 20. storočia. Až dovtedy nebolo vôbec bežné túto formuláciu v rozsudkoch nájsť, napriek tomu nikdy neboli pochybnosti o vykonateľnosti a určitosti rozsudku.
11. Výrok rozsudku č. k. 16 C 23/2015-90 tak tejto časti zodpovedá zákonu a pri jeho formulácii nedošlo k chybe v písaní, počítaní ani inej zrejmej nesprávnosti. Preto nie sú splnené podmienky na jeho opravu v zmysle § 224 C. s. p. a návrh žalobcu v tomto smere nie je dôvodný a bolo ho treba zamietnuť. Z týchto dôvodov bolo treba rozhodnúť v zmysle výroku III.
Poučenie:
Proti výrokom II a III tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom
rozsahu sa toto uznesenie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti výroku I odvolanie nie je prípustné.