Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-59-2016.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/59/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ R. H., V.. XX.XX.XXXX, P. T. K. XXX/XX, L. V. B., 2/ Y. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XX/XX, T. Y., 3/ J. T., V.. XX.X.XXXX, P. N. L. XX, L. V. B., zastúpený J.. R. Q., V.. XX.X.XXXX, P. R. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 2.257,26 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.11.2015 č. k. 7C/145/2015-70, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 7C/145/2015-70 žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 1.4.2015 sa žalobca domáhal proti žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 2.257,26 eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že postúpením získal pohľadávku od T. T., D..T.., ktorá so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrela dňa 6.2.2004 Zmluvu č. XXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej „VOP“), pričom žalovaný v 3. rade so splácaním peňažného dlhu prevzal ručiteľský záväzok. Žalobca zastáva názor, že zmluva má všetky náležitosti úverovej zmluvy uzavretej podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase postúpenia pohľadávky dlh predstavoval 4.398,61 eur, pričom 3.385,89 eur tvorila istina úveru, 550,29 eur riadny úrok a 402,63 eur úroky z omeškania. Suma 59,80 eur predstavuje ostatné príslušenstvo a poplatky, ale úroky z omeškania 402,63 eur si žalobca v konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy, právny predchodca žalobcu poskytol úver 4.979,09 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 66,39 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splatné splátky od 20.4.2011 do 20.1.2014 v počte 34 o celkovej výške 2.257,26 eur. Splátky sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 11.8.2013. Čo sa týka platenia úrokov z omeškania, tie požaduje s odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Žalobca preto žiada zaviazať žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie 34 neuhradených splátok. Žalovaní v 1. a 3. rade so žalobou nesúhlasili. Žalovaná v 2. rade súhlasila iba s platením 1/3 žalovanej sumy.
2) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu - postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 6.2.2014, kde bol poskytnutý úver 150.000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou 9,3 % ročne. Splatnosť úveru bola po 2.000,- Sk mesačne od 20.3.2004 a konečná splatnosť úveru 20.1.2014. Pohľadávky z úverovej zmluvy boli postúpené na žalobcu Zmluvou o postúpení zo dňa 27.6.2013. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení, zostatok úveru po splatnosti je 4.398,61 eur, z toho istina 3.385,89 eur. Je zaznamenaná posledná úhrada splátky 3.8.2010. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovaným 9.7.2013. Žalobca po postúpení pohľadávky 22.7.2013 oznámil mimoriadnu splatnosť úveru, s tým, že dlh má byť zaplatený do 6.8.2013. Okresný súd posudzoval
úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, že veriteľ sa zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Úver bol poskytnutý za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 4 ods. 2 definuje podstatné náležitosti spotrebiteľských úverov s tým, že ak ročná percentuálna miera nákladov nie je v úverovej zmluve uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovaným v 1. a 2. rade, je potrebné poskytnúť dlžníkom ochranu podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dôležitý je rozsudok Súdneho dvora vo veci Oceáno Grupo Editorial C-240/98, kde podľa Smernice sa od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, ak by sa nedosiahlo, keď by spotrebiteľ bol sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, pričom priorita ochrany spotrebiteľa v rámci EÚ neumožňuje obchádzanie zákona určeného primárne na ochranu spotrebiteľských vzťahov. Ak boli poskytnuté finančné prostriedky 150.000,- Sk (4.979,09 eur), k dátumu zosplatnenia 22.7.2013 zo strany žalovaných bola zaplatená čiastka 5.018,75 eur, teda viac ako im bolo poskytnuté. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ak zmluva o úvere neobsahuje tzv. ročnú percentuálnu mieru nákladov, úver je bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde úspešní žalovaní majú právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaní v konaní si náhradu trov konania nežiadali, preto úspešným žalovaným nebola priznaná náhrada trov konania.
3) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Pri poskytnutí úveru bol uvedený účel, a to na modernizáciu a rekonštrukciu bytu. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektových nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Preto na príslušný právny vzťah nie je možné použiť ustanovenie Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale zmluvný vzťah sa riadi výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Tu sa poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2M Cdo 3/2011 z 28.4.2011 či sp. zn. 6M Cdo 4/2012, ktorý potvrdzoval správnu aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka pri úveroch. Aj podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 25Co/34/2015, pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú formu absolútneho obchodu a boli uzavreté pred 1.4.2015 sa spravujú výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto žalovaný nesúhlasí s tým, že samotný právny vzťah sa posudzuje ako úver bezúročný a bez poplatkov. Navrhuje rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu preskúmať, zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 6.2.2004 došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej T. T., D..T.., poskytla dlžníkom R. Q. a Y. Q. úver 150.000,- Sk s úrokovou sadzbou 9,3 % ročne, ktorý úver mal byť splatený do 20.1.2014 v mesačných splátkach po 2.000,- Sk počnúc 20.3.2004. J. T. uzavrel Dohodu o ručení podľa § 303 a násl. Obchodného zákonníka k Zmluve o splátkovom úvere, že uspokojí pohľadávky veriteľa z poskytnutého úveru na sumu 150.000,- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ T. T., D..T.., postúpila pohľadávku z vyššie uvedeného úveru na EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Ku dňu postúpenia 27.6.2013 bola istina po splatnosti 3.385,89 eur, pričom posledná úhrada bola zaznamenaná dňa 3.8.2010. Žalobca ako postupník vyzval k úhrade oznámením z 22.7.2013 dlžníkov a ručiteľa vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22.7.2013 a požiadal o zaplatenie úveru do 6.8.2013 v celkovej výške 4.568,32 eur. Podľa žalobného návrhu si žalobca uplatňuje splatné splátky od 20.4.2011 do 20.1.2014 v počte 34 v celkovej výške 2.257,26 eur. Odvolací súd poukazuje na to, že pri postúpení pohľadávok patria určité obmedzenia z hľadiska Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z.. Tie sú vymedzené v § 92 ods. 8 zákona, ktoré podmieňujú povinnosť banky v prípade omeškania o viac ako 90 kalendárnych dní so splnením záväzku vyzvať dlžníka na plnenie a až potom postupovať pohľadávku inej osobe ako banke aj bez súhlasu klienta. Predmetom postúpenia majú byť len splatné splátky. Z hľadiska Zmluvy o postúpení pohľadávok a Prílohy č. 1 mohlo ísť len o splatné splátky do 27.6.2013. Žalobca v konaní uplatňuje splátky splatné od 20.4.2011 do 20.1.2014. Žalobca v konaní namieta právne posúdenie úverového vzťahu s tým, že podľa neho, jedná sa o úverovú zmluvu ako absolútny obchod uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie spotrebiteľský vzťah, ktorý by sa riadil Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tu poukazuje na to, že podľa Zákona č. 258, a to § 1 ods. 2 písm. a/, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutia existujúcich alebo projektových nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Zmluva o splátkovom úvere mala ako účel uvedené modernizáciu a rekonštrukciu bytu. Okresný súd úverový vzťah hodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa Zákona č. 258/2001 Z.z., pretože úver bol poskytnutý žalovaným ako fyzickým osobám, nie podnikateľom. Išlo teda o spotrebiteľov. Keďže zmluva nemá uvedenú tzv. RPMN, považuje sa úver spotrebiteľský za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd pri rozhodovaní opomenul závažnú skutočnosť, že na majetok dlžníka R. H. bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Y. č. k. 2K/2/2015-61, takže proti tomuto účastníkovi sa súdne konanie prerušuje (§ 47 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z.). Preto aj rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade sa malo prerušiť. Vydané rozhodnutie nemôže mať žiadne účinky vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Žalobca v konaní žiada zaviazať žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 2.257,26 eur spolu s úrokom z omeškania, pričom okresný súd poskytol žalovaným ako spotrebiteľom ochranu s odkazom na Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa či zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a žalobu zamietol, pretože poskytnutý úveru je bezúročný a bez poplatkov. Ak Zákon č. 258 v § 1 ods. 1 písm. a/ konštatuje, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, potom na zmluvný vzťah nie je možné využiť ust. Zákona č. 258/2001 Z.z. z hľadiska toho, že Zmluva o splátkovom úveru znamená poskytnutie úveru s účelom modernizácie a rekonštrukcie bytu. Aj keď bol úveru poskytnutý fyzickej osobe spotrebiteľovi, pri vzniku sa úverový vzťah posudzuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Na druhej strane sa ale zmluvné záväzky spotrebiteľa budú posudzovať cez ustanovenia Občianskeho zákonníka (napr. premlčanie a pod.). Keďže došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu nároku žalobcu a neboli vykonané navrhované dôkazy, odvolací súd s poukazom na § 389 ods. 1 písm. d/ CSP č. 160/2015 Z.z. zrušuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania.
5) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).