Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-475-2014.pdf
PDF · 71.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/475/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova 60, IČO: 308 307, proti povinnému: SVENTEX, s.r.o., so sídlom Nové Zámky Nábrežná 12, IČO: 36 528 561, správca konkurznej podstaty: JUDr. Vlasta Suchanová, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.098,10 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2, náhradu trov exekúcie vo výške 132,46 Eur.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 2.098,10 Eur a trovy exekúcie.
Poverením tunajšieho súdu 17Er/475/2014-8 zo dňa 29.04.2014 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Erik Tóth, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2 (ďalej len exekútor).
Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.01.2015 exekútor oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Nitra 31K/45/2014-676 zo dňa 15.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2014. Zároveň v tomto podaní exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 132,46 Eur, ktoré si žiada priznať.
Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov prvá veta na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V danom prípade exekučné konanie začalo 02.04.2014, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
Súd iba poznamenáva, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené priamo zo zákona a to nasledovne: uznesením 31K/45/2014-676 zo dňa 20.12.2014 Okresný súd Nitra vyhlásil konkurz na majetok dlžníka SVENTEX, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 12, a dňom nasledujúcim po jeho zverejnení v obchodnom vestníku sa exekučné konanie v zmysle § 48 ZKR zastavilo. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplývajú pre súd také podmienky, ktoré musí rešpektovať.
Z § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že súd v prípade začatia konkurzného konania exekučné konanie zastaví. Pojem "exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú" upravuje zastavenie exekučného konania ex lege. Zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa v takomto prípade nerozhoduje o zastavení exekúcie.
V prípade zastavenia exekučného konania ex lege v zmysle § 48 ZKR je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku)
Exekútor vo svojom podaní požadoval, aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, ktoré vyčíslil nasledovne: odmena v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky č 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovanej vyhlášky) vo výške 83,- Eur (5 x 3,32 Eur za udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o spôsobe exekúcie, exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a za súčinnosť so Sociálnou poisťovňou, 10 x 3,32 Eur za exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu v banke, 10 x 3,32 Eur za príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky) a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 27,38 Eur (poštovné), uvedené si exekútor žiadal zvýšené o 20 % DPH. Spolu požadoval náhradu v sume 132,46 Eur. Súd žiadosti exekútora vyhovel v plnom rozsahu a priznal mu náhradu trov exekúcie vo výške 132,46 Eur.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo konanie zastavené priamo zo zákona a dôvodom zastavenia bolo vyhlásenie konkurzu povinného, teda z toho dôvodu povinný platiť trovy exekúcie nemôže, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie bolo povolenie konkurzu, teda spustenie mechanizmu na záchranu nielen obchodných spoločností, ktoré nemajú dostatok majetku. Z uvedeného vyplýva, že už v čase začatia exekučného konania (02.04.2014) povinný nemal dostatok majetku, čo možno odvodiť z toho, že ešte v ten istý rok bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Taktiež nedostatok majetku možno vyvodiť i z toho, že povinný dobrovoľne neuhradil svoje dlhy, ktoré mal voči oprávnenému, následne bolo vydané rozhodnutie oprávneného, avšak ani táto skutočnosť nemala vplyv na zaplatenie dlhu, nakoľko pre nedostatok majetku nemohol byť dlh dobrovoľne uhradený. Z toho vyplýva, že nemajetnosť povinného trvala už dlhšiu dobu pred začatím exekučného konania a uznesenie o vyhlásení konkurzu iba potvrdili tento stav. Súd ešte poukazuje na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý rieši náhradu
trov v tom prípade, ak sa na majetok povinného vyhlási konkurz, a teda nachádza oporu v dvoch ustanoveniach v zmysle ktorých je povinný zaviazať k úhrade trov exekúcie oprávneného.
Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a rovnako tak § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd nepriznal žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania, nakoľko exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.