Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/61/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Jozefa Janíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom v trestnej veci obžalovaného

Z. D.

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom B. C., C. č. XXXX,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/90/2015 zo dňa 11.12.2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Z. D.

u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase o 21.00 h vošiel bez dovolenia do rodinného domu poškodeného Q. A. v meste B., časť C. XXXX, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, o čom mal obžalovaný vedomosť, pričom ako prešiel cez chodbičku do kuchyne, kde sa nachádzal poškodený, tak kričal slová: „Nedovoľ si volať políciu“, na toto ho poškodený vyzval, aby opustil jeho dom a dal mu pokoj, avšak obžalovaný zareagoval takým spôsobom, že udrel poškodeného rukou do hlavy v oblasti pravého ucha, pričom ho zasiahol najmenej dvakrát, následne na to poškodeného Q. A. udrel do tváre v oblasti úst, následkom čoho už ale poškodený stratil rovnováhu a spadol tvárou na zem, kde ho začal obvinený kopať do oblasti oboch nôh, čo trvalo niekoľko minút, následne obžalovaný z domu poškodeného odišiel a zo stola zobral bližšie neidentifikovaný mobilný telefón zn. N., pričom poškodenému ešte na odchode povedal: „Keď zavoláš políciu, tak to neprežiješ!“, ďalej na dome zatvoril dvere a odišiel, následkom tohto útoku obžalovaného ako i na základe predchádzajúcich útokov obžalovaného na poškodeného Q. A. sa tento ani neodvážil vyjsť zo svojho domu von, lekársku pomoc vyhľadal až na druhý deň, kedy aj oznámil skutok na Polícii Slovenskej republiky, pričom v dôsledku uvedeného útoku obžalovaného poškodený utrpel zranenie, ktoré si vyžiadalo jednorazové ošetrenie,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal na chránenej osobe- chorej osobe

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu

č í m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1) Tr. zák.

z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods.1 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákon sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. f) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 37 písm. h), Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora, ktoré smerovalo proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd skutok nesprávne posúdil, pretože okrem toho, že obžalovaný spáchal trestný čin podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. f) Tr. zák., spáchal aj trestný čin podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák, s poukazom na § 139 písm. f) Tr. zák. Poškodený Q. A. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo bolo v konaní preukázané. V nadväznosti na túto nesprávnu právnu kvalifikáciu použitú prvostupňovým súdom je preto aj výrok o treste nesprávny a trest je uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru prokurátora je potrebné aplikovať u obžalovaného aj § 37 písm. m) Tr. zák. Skutok spáchal obžalovaný v čase skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iný trestný čin voči tomu istému poškodenému, čím je zvýšená obava o život a zdravie poškodeného. Preto žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok o vine a treste a sám vo veci rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný a námietky prokurátora za neopodstatnené. Obžalovanému nemožno právnu kvalifikáciu ohľadom chorej osoby pripočítať dvakrát. Tieto činy neboli vôbec spáchané v súvislosti s postavením poškodeného ako chránenej - chorej osoby. K incidentom medzi obžalovaným a poškodeným prichádzalo aj v minulosti, a to vplyvom podstatnej okolnosti, ako je požitie alkoholu na oboch stranách. Nie je pritom podstatné, že obžalovaný o postihnutí poškodeného vedel. Ohľadom priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. je podľa obžalovaného na zvážení súdu, či na uvedenú okolnosť prihliadne. Navrhol preto odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla odvolaniu vyhovieť z tam uvedených dôvodov. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide skutok odvolaním napadnutého rozsudku, tu súd prvého stupňa vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a aj odvolací súd vychádzajúc z dôkaznej situácie sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa ohľadne skutkového stavu, tak ako je tento uvedený v rozsudku.

Ohľadom v odvolaní prokurátora namietaného chybného postupu prvostupňového súdu pri právnej kvalifikácii skutku krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa pochybil pri právnej kvalifikácii skutku u obžalovaného, pretože tento tým, že vošiel do obydlia poškodeného, o ktorom vedel, že je osobou invalidnou, a teda v zmysle zákona aj chránenou osobou, nepochybne naplnil aj všetky zákonné znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. f) Tr. zák.

Pri jednočinnom súbehu trestných činov podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 78/2011 dotknutá okolnosť spočívajúca v kvalifikačnom znaku podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák., bude v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia /najvyššia/ trestná sadzba oproti inému konkurujúcemu ustanoveniu a v ňom uvedenej trestnej sadzbe.

Odvolací súd musel prisvedčiť dôvodom odvolania prokurátora okresnej prokuratúry spočívajúcich v tom, že súd prvého stupňa potom následne pochybil, pokiaľ predmetný skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. f) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Predmetný kvalifikačný znak, a to spáchanie činu na chránenej osobe - chorej osobe, súd prvého stupňa neodôvodnene priradil k prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., hoci podľa vyššie uvedenej súdnej praxe mal byť kvalifikačný znak v takomto prípade, aby nedošlo k narušeniu zásady ne bis in idem priradený k tomu ustanoveniu osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inému konkurujúcemu ustanoveniu, teda k ustanoveniu § 194 ods. 1 Tr. zák. Následne prvostupňový súd pochybil aj pri zaradení obžalovaného do príslušného ústavu na výkon trestu podľa § 48 ods.1 písm. a) Tr. zák., hoci správne mal použiť ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Podľa odvolacieho súdu napokon bolo potrebné priznať obžalovanému aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zák.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám. Pri nezmenenom skutkovom stave, ktorý súd prvého stupňa správne ustálil, následne odvolací súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovanému bolo potrebné základnú trestnú sadzbu uvedenú v § 194 ods.3 Tr. zák. /vo výmere 3 roky až 8 rokov/ s poukazom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností upraviť podľa § 38 ods.4 Tr. zák. na 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov. Takto upravená trestná sadzba sa však podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na celkové okolnosti skutku, osobu obžalovaného, zohľadniac aj osobu poškodeného javí byť neprimerane prísnou. Zo spisového materiálu vyplynulo dlhodobé zlé spolunažívanie obžalovaného a poškodeného, skomplikované nielen požívaním alkoholických nápojov u oboch z nich, ale aj spoločným dvorom patriacim k ich domom. Navyše hoci je poškodený osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, vo výsluchoch opakovane uviedol, že okrem poškodeného zraku nemá žiadne zdravotné problémy, neužíva žiadne lieky, sám priznal požívanie alkoholických nápojov,

čo by v prípade veľmi zlého zdravotného stavu malo negatívne následky na jeho organizmus a teda nie je dôvod na to, aby jeho postihnutie bolo osobitne zohľadnené, ešte aj prísnou výmerou trestu obžalovanému. Tieto okolnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom, aby pri ukladaní trestu bolo aplikované ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto obžalovanému s poukazom na uvedené skutočnosti uložil podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods.1, 2 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. a § 38 ods.2, ods. 4 Tr. zák. a za použitia § 39 ods.1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý však musel ukladať ako trest nepodmienečný, pretože obžalovaný sa skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Odvolací súd je toho názoru, že takýto trest je trestom zákonným a spôsobilým naplniť svoj účel vyžadovaný Trestným zákonom a plne zodpovedá požiadavkám a kritériám § 34 Tr. zák. upravujúcemu účel trestu. Obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný a to za obdobnú trestnú činnosť, navyše voči poškodenému, voči ktorému sa dopustil aj priestupku. Skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za tento iný trestný čin, ktorý trest sa v jeho prípade evidentne minul účinkom. Uložený trest sa teda javí byť nielen primeraným, ale najmä potrebným k tomu, aby bol splnený jeho účel. Vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol potom odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.