Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-267-2016.pdf
PDF · 81.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/267/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, Matice Slovenskej 10, 971 01 Prievidza proti povinnému Beneficium Group, a.s., IČO: 35 940 921, naposledy so sídlom v Bojniciach, Nemocničná č. 1, (t.č. vymazaný z Obchodného registra), o vymoženie 114,30 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. marca 2016 č.k. 16Er/1477/2011 - 16 takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom trovy exekúcie vo výške 88,62 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zastavenie exekúcie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, vychádzajúc zo zistenia, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/185/2011 - 35 zo dňa 19.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2013 súd zrušil povinného bez likvidácie a ku dňu 21.03.2013 sa spoločnosť vymazala z Obchodného registra. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že k zániku povinného došlo bez právneho nástupcu. S poukazom na uvedené, nakoľko majetok povinného ku dňu jeho zániku nestačil ani na úhradu trov exekúcie a súd nemôže v konaní pokračovať, exekúciu zastavil. 2. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 311,66 €. Tieto trovy pozostávajú z paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 122,84 € za 37 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia, 2x doručenie upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený a povinný, 4x zisťovanie účtu povinného, 1x zisťovanie bydliska povinného, 5x zisťovanie majetku povinnného, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 10 x doručenie príkazu na začatie exekúcie bankám, 12x doručenie exekučného príkazu - banky, oprávnený, povinný), z hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 105,04 € (poštovné vo výške 68,60 €, bankový poplatok vo výške 0,15 €, použitý papier a toner vo výške 19,65 €, obálky vo výške 4,50 €, účtovná firma vo výške 3,00 €, spisový obal vo výške 0,27 €, manipulácia so spisom vo výške 8,07 €, predtlačené poštové šeky typu H2 vo výške 0,02 €, účtovné doklady vo výške 0,02 €, euroobal vo výške 0,26 €, poplatky za internet vo výške 0,50 €) a z náhrady za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 31,68 €. Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH, k odmene a k náhrade si uplatnil aj 20% DPH vo výške 51,95 € (§ 196 Exekučného poriadku). Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie a exekučného spisu EX 711/2011 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 88,62 €, nakoľko ich vynaloženie mal súd preukázané. Podľa názoru súdu súdny exekútor nesprávne aplikoval ustanovenie § 26 cit. vyhlášky, keď odmenu vo výške 122,84 € zaokrúhlil na najbližších 50 eurocentov nahor, tzn. na sumu 123,00 €. Ustanovenie § 26 cit. vyhlášky upravuje postup výpočtu v prípadoch, keď odmena sa počíta z tzv. základu podľa § 4 v spojení s § 5 ods. 1, 2
cit. vyhlášky. Vtedy je súdny exekútor povinný základ na určenie odmeny zaokrúhliť na celé eurá nahor a takto vypočítanú odmenu zaokrúhliť na najbližších 50 eurocentov nahor. V § 15 ods. 1 cit. vyhlášky sú taxatívne určené jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 €. Podľa názoru súdu súdnemu exekútorovi neprináleží paušálna odmena 4x 3,32 € v zmysle § 15 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu), ale iba 2x 3,32 €, z dôvodu, že ide o jeden úkon exekučnej činnosti doručovaný všetkým účastníkom konania bez ohľadu na počet doručení. Z pohľadu účelnosti súd považuje postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil 10 príkazov na začatie exekúcie a tieto doručil bankám, pričom nemal zistený účet v bankách, za nesprávny a nehospodárny. Rovnako tak vyhotovenie 12 exekučných príkazov a ich doručovanie týmto bankám. V zmysle § 95 odst. 1 písm.a/ Exekučného poriadku súdny exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Podľa názoru súdu, súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení /napr. cez Daňový úrad, resp. Sociálnu poisťovňu/ má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane zvyšuje hotové výdavky vo forme poštovného, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej strane aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré častokrát príkazy vracajú späť s tým, že povinný účet v banke zriadený nemá. Z dôvodov vyššie uvedených nepriznal súd súdnemu exekútorovi paušálnu odmena 9 x 3,32 € (doručenie príkazu na začatie exekúcie) a 11 x 3,32 eur (doručenie exekučného príkazu), v zmysle § 15 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky, spolu 66,40 €. Náhradu za stratu vo výške 31,68 € súd súdnemu exekútorovi nepriznal vôbec, nakoľko v zmysle ustanovenia § 23 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí náhrada za stratu času len pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. V danom prípade exekútor žiadal o priznanie náhrady za stratu času, a to za cestu na poštu a čas strávený na pošte. Podľa názoru súdu čas strávený na pošte nemožno považovať za úkon samotnej exekučnej činnosti, za ktorý by exekútorovi patrila náhrada za stratu času. Okrem toho exekútor adekvátnym spôsobom nepreukázal, že tieto úkony vykonával osobne mimo sídla exekútorského úradu.
3. V časti hotových výdavkov vo výške 105,04 €, ktorých náhradu si súdny exekútor uplatnil, súd konštatuje nasledovné:
4. - časť výdavkov uplatnená za účtovnú firmu vo výške 3,00 € a za manipuláciu so spisom a náklady uloženia spisu vo výške 8,07 € predstavuje výdavky za administratívne práce, ktorých náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. krytá už odmenou exekútora,
5. - náklady za bankový poplatok 0,15 €, za účtovné doklady 0,02 €, za internet 0,50 € z exekučného spisu nevyplývajú a nie je preukázané ich vynaloženie, preto súd v tejto časti nemohol uznať ako účelne vynaložené, preto rozhodol, že súdnemu exekútorovi nepatria,
6. - náklady za použitý papier a toner - 131 strán 19,65 €, t.j. 0,15 € za stranu zjavne prevyšujú odôvodnené náklady a pokiaľ aj exekútorovi reálne vznikli, predstavujú v časti neúčelne vynaložené náklady, preto exekútorovi za túto položku patria náhrady len vo výške 0,10 € za stranu (presnejšie zodpovedajúcu reálnym dôvodným nákladom a korešpondujúcu s obdobnými náhradami priznávanými podľa osobitného predpisu - § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 491/2004 Z. z.), t.j. 13,10 €,
7. - náhrady za poštovné z exekučného spisu vyplývajú len čiastočne a to len poštovné vo výške 5,90 € za zaslanie: doručenie súčinnosti ODI, doručenie súčinnosti MsÚ, doručenie súčinnosti- daňový úrad, doručenie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie povinnému, doručenie zaslania vrátených obálok. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručenie 10x príkazov na začatie exekúcie bankám, doručenie 12 x exekučných príkazov na vykonanie exeúcie,doručenie žiadosti o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie- oprávnenému, pretože v exekučnom spise súd nenašiel ani jeden doklad /doručenku/ z doručovania týchto príkazov. Súd taktiež nepriznal poštovné za tzv. budúce možné výdavky /vrátenie poverenia, vyúčtovanie trov oprávnený, oznámenie o ukončení ex. konania- MsÚ, ODI, DÚ, príkaz na odblokovanie všetky banky, pretože súd rozhoduje o trovách exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli v priebehu exekúcie a nie po jej zastavení ako o možných budúcich trovách.
8. - ako účelné a exekútorovi prináležiace vyhodnotil súd vo vyúčtovaní uplatnené náhrady za spisový obal (0,27 €), euroobal (0,26 €), predtlačený šek typu H2 (0,02 €) a obálky vo výške 4,50 €.
9. Celkom teda v prejednávanej exekučnej veci patria súdnemu exekútorovi náhrady hotových výdavkov vo výške 24,05 €. Na základe horeuvedeného súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 88,62 €, t.j. 49,80 € (odmena za úkony) + 24,05 € (náhrada hotových výdavkov) + 20 % DPH.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Namietal, že v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z obchodného registra, v dôsledku čoho svojim konaním nezapríčinil zastavenie exekučného konania, keď s dostatočným časovým odstupom pred zrušením a výmazom povinného z obchodného registra podal návrh na začatie exekučného konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08 - 16 zo dňa 16.12.2008. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.
11. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne vyjadril s tým, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne.
12. Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
13. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý okresný súd exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa iného právneho dôvodu. Jeho odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia okresného súdu.
15. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že okresný súd zastavil exekučné konanie v čase účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným ustanoveniam CSP (§ 470 ods. 2) vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania okresného súdu, t.j. zák.č. 99/1963 Zb.
16. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie. 18. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
19. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
20. Od 01.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po 1. novembri 2013, súd podľa § 243b ods.3
Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie) postupoval podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania.
21. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie okresného súdu; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ako odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
22. Rovnako, pokiaľ ide o výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).