Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/214/2013

Potvrdené rozhodnutím 20Co/19/2014
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX K. nad J., zast. JUDr. Peter Rychnavský, advokát, AK Rázusova 111/19, Vranov nad Topľou, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C 214/2013-19 z 19. 11. 2013 jednohlasne takto rozhodol: P o t v r d z u j e sa uznesenie."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkyne: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX K. E..J.., zast. JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom, AK, Rázusova 111/19, 093 01 Vranov n.T. proti žalovanému: Rapid life, životná poisťovňa a.s., IČO: 31690904 so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/800/2012.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach pre poistenie zjednané Rapid life životnou poisťovňou a.s. pod bodom XV časť rozhodcovské konanie bod 1, podľa ktorej poisťovňa a poistník sa dohodli, že spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, v súvislosti s poistnou zmluvou uzavretou účastníkmi dňa 25.01.2010 pod č. 4450400105 je n e p r i j a t e ľ n o u podmienkou.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/800/2012. Zároveň žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/800/2012 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo svojej písomnej žalobe zo dňa 19.07.2013 žalobkyňa uviedla, že dňa 25.01.2010 sa stretla v reštaurácií „Kleopatra“ vo Vranove n.T. s dvoma pracovníčkami zástupkyňami žalovaného, ktoré s ňou rokovali o tom, že bude pracovníčkou žalovaného na základe zmluvy s tým, že na to, aby mohla pracovať u žalovaného, musí uzatvoriť životnú poistku, pretože inak jej práca nebude poskytnutá. Bola v bezvýchodiskovej situácií, zamestnanie potrebovala, preto poistnú zmluvu podpísala. Prácu jej žalovaný neposkytol a boli jej doručené listiny o tom, že uzavrela životné poistenie zo dňa 25.01.2010 a má uhradené 20,38 eur, ktoré v skutočnosti ani nezaplatila a že má zaplatiť ešte sumu 21,86 eur. Žalobkyňa ďalej uviedla, že napísala žalovanému žiadosť o ukončenie poistnej zmluvy s tým, že žalovaný jej odpovedal, že má nedoplatok na poistnom sumu 21,86 eur a že toto žiada uhradiť. Súčasne jej oznámil, že poistenie zanikne dňom 01.04.2010. Dňa 20.06.2013 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.01.2012 sp.zn. 3C/800/2012, podľa ktorého má zaplatiť žalobcovi do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku peňažnú sumu vo výške 105,73 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur na účet žalobcu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vôbec nebola informovaná a nebola si vedomá toho, že prípadný spor by mal riešiť nejaký rozhodcovský súd a že došlo k podpísaniu a tým aj k existencii rozhodcovskej doložky. Nemala šancu ovplyvniť tú časť dohody žalovaným, ktorá sa týka

rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa poukázala na to, že v danom prípade ide o neplatný právny úkon a že ona ani poistné nezaplatila a preto žiadne poistenie nevzniklo. Ďalej poukázala na to, že došlo k porušeniu aj článku VI ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách.

2. Okresný súd vo Vranove n.T. uznesením zo dňa 19.11.2013 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcu Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina 41, Košice sp.zn. 3C/800/2012 zo dňa 19.01.2012 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v danom prípade chýba, resp. podaný návrh nemá zákonné náležitosti a je v celom rozsahu neodôvodnený. Podľa názoru žalovaného, napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. Tento zákon výslovne taksatívne stanovuje dôvody pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia. Žaloba žalobkyne podľa žalovaného neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, aj z toho pohľadu neúplná a absentuje jej zákonné náležitosti. Zákon o rozhodcovskom konaní obsahuje aj prekluzívnu 30-dňovú lehotu, odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkom rozhodcovského konania. V tejto prekluzívnej lehote musí byť včas podaná žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku a musia byť v nej uvedené dôvody, pre ktoré sa domáha žalobca zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ďalej žalovaný uviedol, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, ale ide o spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto neide o konanie, v ktorom by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov. Nie je možné sa stotožniť so všeobecným poukazom žalobkyne na to, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Takýto paušalizovaný záver nie je aplikovateľný na všetky rozhodcovské doložky, ale každú spotrebiteľskú zmluvu je potrebné posudzovať individuálne. Žalovaný doložil k tomuto svojmu vyjadreniu aj uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresného súdu v Nových Zámkoch, Okresného súdu v Komárne a uznesenie Ústavného súdu. Pokiaľ sa týka Smernice č. 93/13 EHS, tak pre poistnú zmluvu majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá a tomuto súdy nepriznávajú žiaden význam. Žalovaný vo svojom vyjadrení pokiaľ sa týka neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na poistnú zmluvu, ktorú uzavrela a podpísala žalobkyňa. V tejto poistnej zmluve je uvedené zo strany žalobkyne, že vyhlasuje, že bola oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Osobitné zmluvné dojednania žalobkyňa podpísať nemusela a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňou, by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Na základe týchto skutočností žiadal žalovaný žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe, znovu zopakovala tú skutočnosť, že sa stretla s pracovníčkami žalovaného s tým, že do reštaurácie, kde sa stretli, nešla, že uzatvorí nejakú poistnú zmluvu, ale že jej dajú informáciu, ako sa dostane do pracovného pomeru. O poistnej zmluve sa bavili zhruba asi 10 minút s tým, že tieto pracovníčky jej uviedli, že poistnú zmluvu musí podpísať, ak chce získať pracovné miesto u žalovaného. Zarazilo ju aj to, že obe pracovníčky jej tvrdili, že poistnú zmluvu musí podpísať čitateľne menom aj priezviskom, krasopisne. Potvrdila žalobkyňa na pojednávaní všetky listiny, ktoré sú v spise a ktoré sa týkajú poistnej zmluvy, vlastnoručne podpísala. Uviedla, že jednoducho naletela pracovníčkam žalovaného, ktoré s ňou rozprávali o práci, ktorú môže získať, ak poistnú zmluvu podpíše, nemala dôvod im neveriť. K podpísaniu poistnej zmluvy a ďalších tlačív došlo spôsobom, že pracovníčky žalovaného naukladali na seba papiere a ukazovali jej, kde ma čo podpísať. To sa týka aj skutočnosti, ohľadom nejakého rozhodcovského súdu, o tom nemala žiadnu vedomosť.

5.Zást. žalovaného na jednotlivých pojednávaniach trval na svojich písomných a ústnych prednesoch a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Okrem výsluchu účastníkov, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou na čl. 1-2, s prílohami na čl. 3-17, vyjadrením žalovaného zo dňa 18.01.2013 s prílohami na čl. 22-52, uznesením Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 19.11.2013, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na čl. 19, odvolaním žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 19.12.2013 na čl. 54-78, spolu s prílohami, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.03.2014 na čl. 84, obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.10.2014 na čl. 99-101, obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.11.2014 na čl. 118-120, kópiou Arbitrážneho spisu, Arbitrážneho súdu Košice - 3C/800/2012 na čl. 123-147, vyjadrením zást. žalobkyne zo dňa 20.02.2015 na čl. 160, vyjadrením zást. žalovaného zo dňa 22.05.2015 na čl. 166-167, vyjadrením zást. žalovaného zo dňa 27.08.2015 na čl. 185, obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.09.2015 na čl. 188-189, vyjadrením zást. žalobkyne zo dňa 28.09.2015 na čl. 192, vyjadrením žalovaného zo dňa 31.03.2016 na čl. 199, obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.04.2016.

5. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (25.01.2010) sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný od 1.7.2007 a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. Nepochybne poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

8. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

9. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

10. Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Ako vyplýva § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

14. V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

15. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

16. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

17. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

18. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

19. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov je súd toho názoru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dôvodne. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh podala na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 20.06.2013, žalobu na súde podala včas dňa 19.07.2013.

21. Žalobca v žalobe vymedzil, že sa domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku a to z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j). Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku teda uviedol v zákonnej 30-dňovej lehote.

22. Poistná zmluva zo dňa 25.01.2010 č. 4450400105 (čl. 3) uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

23. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením bola žalobcovi predložená na podpis.

24. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

25. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, čo má byť preukázané tým, že je upravená v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca podpísal osobitne a osobitne podpísal aj všeobecné podmienky žalovaného.

26. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)

27. Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť

spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012)

29.V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či Osobitné zmluvné dojednania podpísané žalobcom možno považovať za individuálne dohodnuté, v takom prípade by rozhodcovská doložka bola uzavretá platne.

30.Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie Osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 ods. 4 - neprihliadnutie rozhodcovského súdu na neprijateľnú zmluvnú podmienku, porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel a rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil.

31.Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Z doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu a to ochrane spotrebiteľa.

32.V tejto súvislosti možno poukázať aj na Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012, v ktorom sa zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

33.Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že v predmetnej veci sa zabezpečilo individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.

34. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013) sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a konštatovala, že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.

35. Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci v rozhodujúcom princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.

36. V predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd. Naviac, v zmysle písm. j) citovaného zákona, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

37. Rozhodcovský súd v konaní sp.zn. 3C/800/2012 vydal rozhodcovský rozsudok v ktorom uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 105,73 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur na účet žalobcu s tým, že sa vôbec nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalovaného. Takisto odôvodnenie tohto rozhodcovského rozsudku je založené len na konštatovaní, že dôvodnosť nároku žalovaného vyplýva z predložených listín a z jeho tvrdení.

38. Zároveň nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že predmetný spor nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde primárne o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu a záverov rozhodcovského súdu za taxatívne vymedzených dôvodov podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. Právny vzťah medzi účastníkmi konania má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve uzavretej dňa 25.01.2010, pričom pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné, ako už bolo uvedené vyššie, uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. Aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka.

39. Vzhľadom na uvedené súd preto žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel.

40. Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

41. Podľa ust. § 131 Civilného sporového poriadku, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu, ohrozeného alebo porušeného práva.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je opodstatnená. Žalobkyni bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 20.06.2013 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na Okresný súd vo Vranove n.T. dňa 19.07.2013 t.j. v 30-dňovej lehote. Je potrebné tiež poukázať, že pokiaľ sa týka Všeobecných poistných podmienok a rozhodcovského konania, tak tieto všeobecné poistné podmienky, ktoré sa nachádzajú na čl. 8-11 sú vyhotovené takým drobným písmom, že sú prakticky nečitateľné a to hlavne pokiaľ sa týka bodu XV časť rozhodcovské konanie, z týchto všeobecných poistných podmienok vyplýva, že skutočne sú vopred pripravené, predformulované a v súvislosti s poistnou zmluvou na čl. 3, ktorá je takisto vyhotovená takým drobným písmom, že je problém s jej prečítaním a pochopením jej obsahu. Prakticky nepoužiteľné a pre obyčajného občana - poistníka, prakticky nečitateľné a nezrozumiteľné.

43. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to vo výroku tohto rozsudku.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a ust. § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania, o ktorých bude rozhodnuté, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a aby každý z účastníkov konania obdŕžal jedno vyhotovenie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.