Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-115-2016.pdf
PDF · 100.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/115/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobcu: Z. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. K., S.U. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovaným: 1. K. U., J.. XX.XX.XXXX, G. E.Q. XXX, 2. G. U., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX, o zaplatenie 1 200 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaným 1. a 2. súd priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2016, sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 10.10.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so svojou bývalou manželkou M. I. (V. G.) boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. K., L. J. X. Č.. XXXX M. V. V. O. J. K.. Č.. XXXX/XXX, ktorý nebol doposiaľ skolaudovaný a a stojí na parcele Č.. XXXX/XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S. , L.Ý. J. X. Č.. XXX, ktorý bol jeho výlučným vlastníctvom. Na tunajšom súde prebiehalo konanie o vyporiadanie ich BSM pod sp. zn. 5C/380/2013 ktoré konanie však bolo právoplatne zastavené pre späťvzatie návrhu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní sú v priateľskom vzťahu s jeho bývalou manželkou a dohodli sa na tom, že na dokončenie svojho rodinného domu si zobrali hypotekárny úver, na zabezpečenie ktorého bol použitý rodinný dom žalobcu a jeho bývalej manželky, ktorým za tento úver poskytnutý na mená a potreby žalovaných ručili. Nakoľko žalovaní neplnili a neplnia podmienky splácania tohto hypotekárneho úveru bol žalobca ako jeden z vlastníkov založených nehnuteľností vyzvaný, aby zaplatil prvú polročnú splátku na tomto úvere , pretože inak sa mu banka vyhrozila, že dom dá do dražby. Z obavy, aby sa tak nestalo zaplatil dňa 09.03.2013 sumu 1 200 eur ako splátku pre VÚB, a.s., ktorá platba sa realizovala cestou K. G. I. Y.. Nakoľko tak zo svojich výlučných finančných prostriedkov zaplatil časť hypotekárneho úveru žalovaných v sume 1 200 eur, domáha sa vydania tejto sumy spolu s úrokom z omeškania.
2. Žalovaní v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.03.2016 ( č.l. 14) s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali na to, že v priebehu roka 2006 sa žalobca spolu s jeho bývalou manželkou M. nevedeli dostať k hypotekárnemu úveru z banky z dôvodu ich nízkych príjmov, ktorý potrebovali na dokončenie ich rozostavaného rodinného domu. Požiadali ich preto o možnosť zobrať hypotekárny úver na nich (na žalovaných) s tým, že si budú hypotéku riadne splácať. Žalovaní s týmto súhlasili pod podmienkou, že bude zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov Q.. Následne dňa 22.12.2016 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí flexi hypotéky z VÚB a.s. , ktorá bola zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľností vo vlastníctve manželov Q.. Po načerpaní flexi hypotéky boli peniaze vyplatené žalobcovi a jeho bývalej manželke. Poukázali na
to, že flexi hypotéka bola síce evidovaná na nich, ale bola braná pre manželov Q., ktorí potrebovali dokončiť stavbu rodinného domu. Nakoľko žalovaní už v tom čase mali poskytnutý hypotekárny úver zo Slovenskej sporiteľne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkyne M. I. ( bývalej manželky žalobcu) ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 22.12.2006 bola uzavretá zmluva o poskytnutí flexi hypotéky č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX a to medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi. Na základe tejto zmluvy banky poskytla žalovaným úver vo výške 1 000 000 Sk (33 193,92 eur) s lehotou splatnosti 30 rokov za účelom výstavby nehnuteľnosti. Ako objekt úveru sa uvádza rozostavaný rodinný dom v k. ú. K. J. X. XXX K.. Č.. XXX/XXX. Podľa článku III. predmetnej zmluvy bol úver zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na X. XXX, H.. Ú.. K. J. S. Z. Q. v podiele 1/1 ako K.. V.. U. Č.. XXXX/ XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S., H. G. A. K. Č.. XXX/XXXX V. , Č. I. K.. Č.. XXXX/XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S., K.. Č.. XXXX/XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S., L. M. Q. M. Z. Q. I. K. X/X - N. V. V. G. N. Č. J. K.. Č.. XXXX/XXX M. J. I. H.. Ú.. K. L. J. X. Č.. XXXX J. S. Z. Q. I. K. X/X M. X. Q. I. K. X/X
- K.. Č.. XXXX/XX - L. Q. I. XXXX S. .
Z priloženej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (č.l. 27) vyplýva, že vklad záložného práva v prospech VÚB a.s. na zabezpečenie poskytnutého úveru bol Správou katastra Y. povolený dňa 15.01.2007 pod číslom I. XXXX/XXXX .
Z predložených výpisov z účtov žalovaných súd zistil, že dňa 29.12.2006 bol na účet žalovaného 1. poukázaný predmetný hypotekárny úver od VÚB, a.s. vo výške 1 000 000 Sk (č.l. 42). Z potvrdení o vklade, ktoré predložili žalovaní (č.l. 47 - 48) vyplýva, že dňa 29.12.2006 žalovaná 2. poukázala na účet S. G. sumu 10 000 Sk, ako aj sumu 20 000 Sk a na účet Z.Í. G. sumu 20 000 Sk. Z výpisu z účtu žalobcu ( č.l. 49- 52) vyplýva, že dňa 02.01.2007 mu žalobca 1. poukázal platbu 62 000 Sk a platbu 126 000 Sk. Z pripojených potvrdení o vklade zo SLSP a.s. č.l. 53 zároveň vyplýva, že dňa 29.12.2006 žalovaná 2. poukázala na účet L. Q. sumu 11 400 Sk a na účet S. G. sumu 10 000 Sk. V prípade týchto osôb sa podľa vyjadrenia žalovaných jednalo o sestru žalobcu , sestra bývalej manželky žalobcu a matka bývalej manželky žalobcu.
Z predloženej fotokópie poukážky ( č.l. 7) vyplýva, že dňa 09.10.2013 bola vložená suma 1 200 eur na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX.
Z výpisu z X. Č.. XXXX platného k 18.12.2012 ( č.l. 4) vyplýva, že k uvedenému dňu boli žalobca a jeho bývalá manželka M. Q. V.. G. zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci rozostaveného rodinného domu na K.. Č.. XXXX/XXX I. H.. Ú.. K..
Z predloženého výpisu z X. Č.. XXX platného ku dňu 18.12.2012 (č.l. 5) vyplýva, že k uvedenému dátumu bol žalobca výlučným vlastníkom K. Č.. XXXX/XXX - L. K. M. J.O. Q. I. XXX S. I. H.. Ú.. K. t.j. parcely na ktorej sa nachádzal predmetný rozostavaný rodinný dom.
Z pripojeného Uznesenia tunajšieho súdu 5C/380/2013 - 271 ( č.l. 6) vyplýva, že na tunajšom súde prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM žalobcu a jeho bývalej manželky, ktoré konanie bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.02.2016 .
Žalobca tvrdil, že žalovaná 2. ho vyzvala, aby úver zaplatil, lebo inak príde o dom, postará sa, aby zostal na ulici. Keď sa aj na úver pýtal, tak sa s ním nikto nebavil, lebo úver bol vedený na žalovaných. Sumu 1 200 eur zaplatil na číslo účtu, ktoré mu oznámila žalovaná 2. a malo sa jednať o číslo účtu žalovaného 1. Žalobca zároveň uviedol, že nemal informácie o tom, že by žalovaná 2. peniaze z flexi hypotéky odovzdala jeho bývalej manželke. Nedisponuje žiadnou výzvou, ani hrozbou banky, že dom dá do dražby, túto informáciu mal od žalovaných.
Žalovaní uviedli, že nikdy nemali účet v Poštovej banke a účet Č. XXXXX-XXXXXXXXXX (na ktorý bola poukázaná suma 1 200 eur) nepatril, ani nepatrí, ani jednému z nich. Zároveň poukázali na to, že v prípade, že ak aj nejaký úver nie je riadne splácaný, banka vyzýva dlžníkov, ako aj záložcov. Podľa nich preto aj žalobcovi (ako vlastníkovi založenej nehnuteľnosti) museli byť nejaké výzvy z banky, doručené.
Žalovaná 2. uviedla, že potom, čo im boli peniaze z flexihypotéky od VUB, a.s. poukázané na účet, časť z nich vybrala, jednalo sa o viac ako polovicu, ktorú v hotovosti odovzdala bývalej manželke žalobcu. O tomto odovzdávaní peňazí v hotovosti nemá žiaden doklad, ani potvrdenie. Ďalšiu časť peňazí z tejto flexi hypotéky bývalej manželke žalobcu na základe jej pokynov a oznámených čísiel účtu, prevádzala napríklad aj na jej stavebné sporenie, väčšinou som to riešilo cez N., M..N... Takýmto spôsobom bola odovzdaná bývalej manželke žalobcu celá suma poskytnutého flexi hypotekárneho úveru t.j. 1 000 000 Sk. Pre potrebu žalovaných nebolo použité z týchto peňazí nič. Do r. 2013 jej bývalá manželka žalobcu dávala peniaze, riadne jej poukazovala splátky buď v hotovosti, alebo na účet, tak ako bolo treba. Bola medzi nimi aj taká dohoda, že do 5 rokov si žalobca s bývalou manželkou prevezmú tento úver na seba. Problémy začali až keď sa začali rozvádzať, pretože keď tam v tom dome po rozvode už bývalá manželka žalobcu nebývala povedala, že to ani nebude splácať. Žalovaní potom asi pol alebo tri štvrte roka platili za nich. Žalovaná 2. ďalej uviedla, že navštívila aj VÚB, a.s. s tým, že to prestanú platiť, nech to ide do dražby. Následne ju žalobca navštívil, pýtal sa jej aká ja aktuálna výška dlhu. Priamo pred ním telefonovala do VÚB, a.s., kde jej oznámili, že v tom čase bol dlh 1 200 eur, a preto aj žalobca túto sumu zaplatil, aby neprišiel o dom. Je pravda, že žalobca zaplatil predmetnú sumu 1 200 eur, avšak nezaplatil to za žalovaných, to platil za seba.
Žalobca, k výpisom z účtu vedených na jeho meno (č.l. 49 -52) z ktorých vyplýva, že dňa 02.01.2007 mu žalovaný 1. poukázal na účet sumu 62 000 Sk a sumu 126 000 Sk uviedol, že on si výpisy z účtu nekontroloval, so všetkým disponovala bývalá manželka. O sume sumu 62 000 Sk mal vedomosť, túto potreboval na kúrenie a peniaze mu dala bývalá manželka v hotovosti, neuviedla odkiaľ ich mala. O tej druhej platbe 126 000 nič nevedel. Potvrdil, že na tento úver žalovaných podpisoval záložnú zmluvu na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré mali s bývalou manželkou vo vlastníctve.
Svedkyňa M. I., uviedla, že žalobca je jej bývalý manžel a so žalovanými sú priatelia približne 20 rokov. Žalovaní si brali hypotéku z VÚB, ktorú si brali pre ňu a žalobcu, nakoľko vtedy stavali dom a potrebovali ho dokončiť. Nemohli si však vybaviť úver, nakoľko bola samoživiteľka, žalobca bol nezamestnaný, následne na rodičovskej dovolenke. Podľa svedkyne žalobca o všetkom vedel, bol pri podpise zmluvy, bol tam aj jeho strýko, keďže aj on mal určitý podiel na nehnuteľnosti. So žalovanými to bola ústna dohoda, pri ktorej bol prítomný aj žalobca. Z peňazí, ktoré so žalobcom obdržali od žalovaných boli vyplatené nejaké ich staršie úvery, bol zaplatený nedoplatok na stavebnom sporení a ostatné peniaze boli použité na stavbu a zariadenie domu, ktorý so žalobcom stavali. Celkovo im žalovaní odovzdali cca 30 000 eur a to všetko za obdobie keď boli so žalobcom ešte manželia s tým, že istú časť vkladala žalovaná 2. na ich stavebné sporenia, niečo na účty a istú časť v hotovosti svedkyni. Žalobca o tom musel vedieť aj z toho dôvodu, že s ňou nakupovať tovar resp. zariadenie na stavbu, za tieto peniaze. Keď sa v 02/2012 svedkyňa odsťahovala z tohto rodinného domu, povedala žalobcovia aby si náklady na dom ďalej platil už sám. Dovtedy však dávala splátky na túto hypotéku žalovanej 2. , pričom žalobca sa o splácanie tejto hypotéky nezaujímal.
4. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov, iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, a to po celú dobu trvania právneho vzťahu, ktorý je nimi založený, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktorá bola uložená buď konkrétne, alebo vyplýva z vykonávanej činnosti a postavenia škodcu, porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a podobne. Protiprávnosť úkonu podľa § 420 Občianskeho zákonníka teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne.
Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide o ujmu na majetku, peniazmi oceniteľných majetkových právach alebo ujmu na zdraví poškodeného ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby (škodcu). Škoda ako majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente, môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a predstavuje v zásade väčšinu vyčísliteľných majetkových ujm a upína sa v prevažnej miere na veci, pohľadávky a rozličné majetkové práva - najčastejšie pohľadávky zo záväzkových právnych vzťahov.
5. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Žalobu žalobcu súd právne posúdil ako nárok na náhradu škody. Žalobca však v konaní nepreukázal naplnenie vyššie špecifikovaných zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu t.j. protiprávny úkon žalovaných, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi.
Z vykonaného dokazovania a to výsluchu žalovaných, svedkyne ako aj predložených listinných dôkazov mal súd za preukázanú existenciu dohody medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou na strane jednej a žalovaným na strane druhej, obsahom ktorej bolo, že žalovaní uzavrú s VÚB, a.s. zmluvu o hyptekárnom úvere, pričom takto získané peňažné prostriedky odovzdajú žalobcovi a jeho bývalej manželke za účelom dokončenia ich rozostavaného rodinného domu. Uvedenému nasvedčuje aj výpis z účtu samotného žalobcu (č.l. 49-51), z ktorého vyplýva, že dňa 02.01.2007 mu žalovaný 1. poukázal sumu 60 000 Sk a sumu 126 000 Sk. Podľa dohody následne mali žalobca s jeho bývalou manželkou dávať peniaze (splátky) na tento úver žalovaným, ktorí ich mali poukazovať VÚB, a.s. Pravdivosti takejto dohody nasvedčuje už okrem uvedených aj tá skutočnosť, že predmetný hypotekárny úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, jeho bývalej manželky a strýka. Vykonaným dokazovaním tak nebol preukázaný žiaden protiprávny úkon (ako jeden zo základných predpokladov) pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaných, ktorý by bol v príčinnej súvislosti so vznikom žalobcom tvrdenej škody.
6. S poukazom na zistený skutkový stav by nebolo možné žalobe vyhovieť ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 resp. § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko aj v tomto prípade absentuje resp. nebola preukázaná žiadna zo skutkových podstát tohto právneho inštitútu.
V zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, subjekt, ktorý plnil zákonnú alebo zmluvnú povinnosť iného, má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil. Táto skutková podstata bezdôvodného obohatenia je naplnená vtedy, ak ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie zo zmluvy alebo zákona povinný. Pritom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného. Predpokladom tejto skutkovej podstaty je teda určitý dlh dlžníka, ktorý tretia osoba veriteľovi uhradí, bez toho, aby na to bola zo zmluvy alebo zákona povinná voči dlžníkovi. Tým vznikne bezdôvodné obohatenie v rozsahu toho, čo tretia osoba zaplatila veriteľovi, aby dlh dlžníka zanikol. Naplnenie skutkovej podstaty tohto ustanovenia predpokladá a) existenciu právnej povinnosti na strane povinného subjektu (právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku), b) neexistencia takej povinnosti na strane oprávneného subjektu, c) uskutočnené plnenie (peňažné alebo nepeňažné) oprávneným subjektom namiesto povinného subjektu, d) plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu. Uvedená skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol k tomuto plneniu povinný (tj. namiesto dlžníka), pričom medzi subjektami, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného.
Je však potrebné poukázať aj na to, že z vykonaného dokazovania napokon nebolo preukázané ani to, že predmetná suma 1 200 eur bola skutočne splátkou predmetného hypotekárneho úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi VÚB, a.s., a žalovanými, nakoľko žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že účet na ktorý predmetnú sumu dňa 09.10.2013 poukázal, patril VÚB, a.s., resp. bol určený na poukazovanie splátok predmetného hypotekárneho úveru. Žalovaný nepredložil ani žiadnu výzvu VÚB, a.s. ktorou by ho banka vyzývala na zaplatenie predmetnej sumy pod hrozbou dražby nehnuteľnosti, ako to tvrdil v podanej žalobe, a že v rozhodnom čase bol dlh na tomto úvere práve v tejto výške. Nebolo teda preukázané, že touto platbou žalobca skutočne plnil dlh žalovaných voči VÚB, a.s. z predmetnej úverovej zmluvy.
Dôkazným bremenom v civilnom sporovom konaní sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú sporovú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že zaplatením sumy 1 200 eur dňa 09.10.2013 platil dlh žalovaných voči VÚB, a.s., bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, čo sa však v konaní nestalo, preto súd podanú žalobu zamietol. Dôkazná povinnosť sporových strán označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesných stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.