Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/593/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu S.. Z. T., V.. XX.X.XXXX, P., H.X. XX, Y. E. D., P.,Ť. XX, pozbaveného spôsobilosti na právne úkony a zast. opatrovníčkou R.. D. Q., V.. XX.XX.XXXX, Č., X. XX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, Prešov, Masarykova 13, proti žalovanej F. T., V.. XX.XX.XXXX, Q., T. XX, zast. JUDr. Danielou Ježovou, LLM., PhD., advokátkou, Bratislava, Javorinská 13, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní oboch strán proti rozsudku 13C/197/2012-371 z 3.6.2015 a uzneseniu 13C/197/2012-419 z 29.5.2015 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Z a s t a v u j e odvolacie konanie vo vzťahu k odvolaniu žalobcu. Z r u š u j e uznesenie z 29.6.2015. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobný návrh zamietol, žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal a o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca zastúpený opatrovníčkou návrhom, podaným uňho 20.8.2012 domáhal a ako ho odôvodnil, ako sa k žalobnému návrhu vyjadrila vo svojej účastníckej výpovedi žalovaná, že námietku žalovanej o nedostatku podmienky konania z dôvodu, že opatrovníčka, ktorá návrh v mene žalobcu podala, mala jeho podanie nechať schváliť opatrovníckym súdom, pretože sa nejedná o bežnú vec, neposúdil ako dôvodnú lebo podanie žalobného návrhu nie je nakladaním s majetkom. Ďalej uviedol, aké dokazovanie vykonal a citujúc znenie § 136 ods.1, § 141 ods.1, § 142 ods.1,2 O. z. a s poukazom na rozsudok NS SR z 24.9.1992, sp. zn. 2 Cdo78/92, R 4/1994 uzavrel, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods.2 Obč. zák., sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu alebo vec má v úmysle predať). (rozsudok NS SR z 25.2.1998, sp. zn. 4Dco/137/97, R 100/1299). Uviedol, že skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť dôvody hodné osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu, však musia existovať už v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu a musia vyplývať zo skutkového stavu ustáleného k tomuto okamihu. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci je potrebné uskutočniť dôsledne porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia. Z vykonaného dokazovania, resp. aj zo zhodných tvrdení účastníkov mal za ustálené, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti spoluvlastníckych podielov 1 bytu č. XX V. T. C.. Č.. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré podielové spoluvlastníctvo vzniklo v dôsledku uplatnenia zákonnej fikcie podľa § 149 ods.4 O. z., keď ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov do troch rokov po jeho zániku nebolo vyporiadané ani dohodou a ani nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené v r. 2006, už v čase, keď bol žalobca umiestnený v domove sociálnych služieb a pozbavený spôsobilosti na právne úkony. T.j. predmetný byt od času umiestnenia žalobcu do domova sociálnych služieb užívala na bývanie výlučne žalovaná spolu s dvomi synmi pochádzajúcimi z manželstva účastníkov, ktorá žalovaná do r. 2011 aj vykonávala vo vzťahu k žalobcovi pozbavenému spôsobilosti na právne úkony funkciu jeho opatrovníčky. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej za primeranú náhradu podal žalobca. Žalobca v súčasnej dobe, tak ako aj v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, tento byt neužíva na bývanie, v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu - odkázanosti na nepretržitú 24 hodinovú starostlivosť inej osoby a zaradenie do VI. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby (v zmysle prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách) je umiestnený v domove sociálnych služieb, kde je mu taká starostlivosť zabezpečená. Je poberateľom invalidného dôchodku, od 1.1.2011 bol tento zvýšený na sumu 426,10 eura mesačne, jeho súčasnú výšku opatrovníčka neuviedla. Žalobca podľa vyjadrení opatrovníčky aj žalovanej je postihnutý určitým druhom demencie v kombinácii s Alzheimerovou chorobou. Aby žalobca užíval predmetný byt, vzhľadom na jeho zdravotný stav, nie je reálne. Vychádzajúc zo zásady, že spoluvlastníctvo má byť zrušené ak o to požiada niektorý spoluvlastník, lebo nik nemá byť nútený zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, mal súd na základe podaného návrhu zrušiť a vyporiadať. Žalovaná, ktorá spočiatku so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a to prikázaním do svojho výlučného vlastníctva za náhradu súhlasila. Neskôr navrhla podielové spoluvlastníctvo nezrušiť a návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie zamietnuť a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za jeden z dôvodov mala dôvod ten, že žalobca vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesleduje vyriešenie svojej bytovej otázky, keďže je natrvalo umiestnený v domove sociálnych služieb a nie je predpoklad, že by predmetný byt v budúcnosti reálne užíval. Zohľadnil aj to, že v čase podania žalobného návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola situácia žalovanej v akej sa nachádzala, a to tak spoločenská ako aj finančná, iná, než aká je v súčasnej dobe. K zmene tejto situácie na strane žalovanej došlo zmenou zdravotného stavu spoločného syna účastníkov, K.Á., ktorého zdravotný stav v čase po začatí konania (bez toho, aby súd dával zdravotný stav syna účastníkov a začatie konania do vzájomnej súvislosti) sa výrazným spôsobom zmenil a to zhoršil až tak, že z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu. Za súčasnej situácie preto vyhodnotil zistené skutkové okolnosti na strane žalovanej za dôvody hodné osobitného zreteľa a odôvodňujúce zamietnuť návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z uvedených dôvodov preto návrh za súčasného stavu veci zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi, na náhradu ktorých by inak za použitia § 142 ods.1 O.s.p. mala nárok, nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa mal súd na strane žalobcu, ktorý by bol povinný na náhradu trov konania, jeho už vyššie popísanú situáciu, ktorá konkuruje, resp. ktorej konkuruje nepriaznivá situácia žalovanej. Za danej situácie mal súd za spravodlivé, aby každý z účastníkov si svoje trovy znášal sám. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca proti všetkým jeho výrokom a navrhol, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K dôvodom uviedol, že súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že považuje rozhodnutie súdu za nesprávne, vyhlásené na základe neúplne zisteného a nesprávne právne posúdeného stavu veci. 4.Podaním z 5.10.2015 doručeným súdu 13.10.2015 zobral žalobca späť, potom čo mu bolo odmietnuté oslobodenie od súdneho poplatku vyrúbeného súdom vo výške 2 100,- eur, odvolanie proti rozsudku z 3.6.2015, podané na poštovú prepravu 15.7.2015. 5.Späťvzatie odvolania bolo doručené žalovanej prostredníctvom právnej zástupkyne (doručenka pri č. l. 453), ktorá sa k nemu písomne nevyjadrila. 6.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná vo výroku, ktorým súd rozhodol o nepriznaní trov konania žalovanej voči žalobcovi. I. Z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., teda rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedla: II. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd aplikoval na danú situáciu § 150 ods.1 O. s. p., a teda trovy konania nepriznal žiadnemu účastníkovi predmetného konania z dôvodov osobitného zreteľa, ktoré videl v nepriaznivej zdravotnej a majetkovej situácii žalobcu a usúdil, že táto situácia konkuruje nepriaznivej situácii žalovanej. Súd mal za spravodlivé, aby si každý účastník konania znášal svoje trovy sám. S uvedeným postupom súdu sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Úvodom poukázala na funkciu trov konania - preventívnu a sankčnú, stanovisko Ústavného súdu SR v náleze č. k. II. ÚS 31/04. Poukázala na to, že v priebehu konania sa nachádzala v nepriaznivej situácii, a to po ekonomickej, zdravotnej. V súvislosti so zhoršením zdravotného stavu syna účastníkov - K. T. - bola žalovaná nútená vynakladať všetku svoju energiu a v neposlednom rade aj finančné prostriedky na výdavky súvisiace s jeho zdravotnou starostlivosťou. Nakoľko ona zdravotne ťažko postihnutému synovi poskytuje neustálu osobnú starostlivosť, nie je zamestnaná a nedosahuje žiadny príjem. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané; čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku. Dala do pozornosti skutočnosť, že si uplatňuje náhradu trov konania len za posledné úkony 3 úkony advokáta a to je vyjadrenie vo veci samej, porada, účasť na pojednávaní a cestovné Bratislava - Košice tak ako boli vyčíslené. V nadväznosti na vyššie uvedené zdôraznila skutočnosť, že to nebola ona, kto inicioval predmetné súdne konanie. Žalobca, naproti tomu, bol zastúpený advokátom odo dňa podania žaloby, kde zároveň požiadal aj o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových pomerov, keďže príjem žalobcu predstavuje iba invalidný dôchodok, z ktorého väčšina pokrýva náklady na pobyt v domove sociálnych služieb. Len pre úplnosť poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Obo 181/2007. Je na uvážení každého jedinca, aké prostriedky použije na ochranu svojich práv. Keďže žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Košice II z 31.1.2006, sp. zn. 27Ps/5/2005 pozbavený spôsobilosti na právne úkony, žalobu podal v zastúpení opatrovníčkou R.. D. Q.. Zastáva ten názor, že si p. opatrovníčka, ako aj akýkoľvek iný účastník konania, pri iniciovaní súdneho konania musela byť vedomá, že vedenie konania je spojené so vznikom nákladov, a v prípade neúspechu by v sporovom konaní bola vo väčšine prípadov zaviazaná nahradiť tieto náklady (obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že bola zastúpená právnym zástupcom). Teda už v čase podania žaloby si bola vedomá majetkovej situácie žalobcu a zároveň bola uzrozumená s vyššie uvedeným rizikom vzniku povinnosti hradenia nákladov konania. Napriek tomu dané konanie začala. Súd po zhodnotení všetkých dôkazov mal za to, že nepriaznivé majetkové situácie obidvoch účastníkov si vzájomne konkurujú, a z tohto dôvodu považoval za spravodlivé, aby si každý z účastníkov hradil svoje trovy sám. S týmto názorom však v danej situácii nemôže súhlasiť. Iba veľmi ťažko možno vidieť spravodlivosť v situácii, keď je jeden účastník, nachádzajúci sa v už aj tak neprimerane ťažkom životnom postavení vystavený 2 a pol ročnému stresujúcemu sporu, ktorý sám nezavinil ani nevyvolal a po jeho úspešnom ukončení musí ešte znášať finančné dôsledky, ktoré by inak ani neboli vznikli. III. Pokiaľ sa jedná o aplikáciu dôvodov osobitné zreteľa v zmysle § 150 ods.1 O. s. p., takýto postup nepovažuje v danom prípade za správny. Aplikácia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008) Samotný súd v odôvodnení rozsudku uznal, že žalobca v konaní presvedčivo nepreukázal, že finančná hotovosť, ktorú požadoval titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel, je pre neho v súčasnej dobe nevyhnutná, ani že ju potrebuje za nejakým konkrétnym účelom. Zámerom žalobcu nebolo vyriešenie jeho bytovej otázky, pretože bývanie má zabezpečené v domove sociálnych služieb a nie ani predpoklad, že by predmetný byt sám užíval. Opatrovníčka žalobcu počas konania odôvodnila podanie žalobného návrhu zámerom využiť finančné prostriedky na skvalitnenie zdravotného stavu žalobcu, ale nepreukázala žiadny konkrétny spôsob realizácie tohto zámeru ani jeho prípadné náklady. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že podanie žalobného návrhu bolo zo strany opatrovníčky účelové, a je dôvodný predpoklad, že aj prípadné získané finančné prostriedky by neboli použité v prospech žalobcu. Na základe vyššie uvedeného má za to, že hoci sa žalobca nachádza v nepriaznivej situácii, majetkovej i zdravotnej, táto skutočnosť nezakladá dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods.1 O. s. p.. Ako už uviedla, žalobca prostredníctvom svojej opatrovníčky napriek vedomosti si svojej situácie a vedomosti, že mu povinnosť nahradiť trovy konania môže vzniknúť, žalobný návrh podal. Považuje za odporujúce účelu trov konania a zásady rovnosti účastníkov konania, aby žalovaná musela znášať náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej úspešným bránením sa proti účelovému a neopodstatnenému návrhu. Žalovaná bola nútená sa v konaní brániť, nemala na výber. Žalobca mal na výber a pred podaním návrhu na začatie konania si mohol rozmyslieť či takýto návrh aj podá. Trovy právne zastúpenia boli vyčíslené a nachádzajú sa v súdnom spise. IV. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd zmenil rozsudok súdu a to v časti výroku o trovách konania nasledovne: žalobca je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 1 703,16 eur prvostupňového konania na účet právneho zástupcu žalovanej č.ú.: 520700- 4201123179/8360 do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca je povinný uhradiť trovy konania spočívajúce v nákladoch na cestovné vo výške 207,74 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 7.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v podaní zo 6.7.2015, doručené súdu 13.7.2015 a navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 8.Podľa § 369 ods.1 dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. 9.Podľa § 369 ods.2 ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. 10.So zreteľom na späťvzatie odvolania žalobcu a cit. ust. bolo bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), odvolacie konanie zastavené. Rovnako bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 , prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 (v časti trov konania) a rozsudok vo výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) sa týka právneho posúdenia, ktorým je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 12.Súd správne právne posúdil trovy konania a uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 13.Na zdôraznenie správnosti je potrebné uviesť, že posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods.2 O. z. je výlučne na súde, takže žalobca v čase podania žaloby nemohol predpokladať výsledok sporu. Okrem uvedeného je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že žalovaná ostáva naďalej bývať v byte, ktorý je podielovým spoluvlastníctvom jej a žalobcu, čím získava určitú výhodu oproti žalobcovi, ktorý svoje vlastníctvo najmä zo zdravotných dôvodov neužíva. 14.Žalobcovi bol uznesením z 29.6.2015 (č. l. 419) vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 2 100 eur, ktorý mal zaplatiť na účet súdu do 10 dní od doručenia uznesenia. 15.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu, že vo veci podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie. 16.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a uznesenie zrušil podľa § 389 ods.1 CSP, lebo dôvody pre ktoré bolo vydané zanikli vzhľadom na späťvzatie odvolania. 17.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19.Podľa § 256 ods.1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20.Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 21.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22.Žalobca späťvzatím odvolania zavinil zastavenie časti odvolacieho konania, preto by bol povinný nahradiť žalovanej trovy právneho zast. za vyjadrenie k odvolaniu. Odvolací súd ale s ohľadom na osobitosti prípadu, ktoré vzhliada rovnako ako súd prvej inštancie, doplnené o dôvody uvedené vyššie a s poukazom na § 257 žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal. 23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.