Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-56-2016.pdf
PDF · 98.56 KB
No categories available
14Cb/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: P., zastúpeného advokátkou JUDr. Ingrid Zlochovou, Galvaniho 12, 821 04 Bratislava proti žalovanému: P., zastúpenému advokátom JUDr. Branislavom Bognerom, Vajanského 8, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 1.200,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.04.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.200,-- eur s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne od 29.08.2015 do zaplatenia z dôvodu úhrady faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 14.08.2015 ním ako dodávateľom pre žalovaného ako odberateľa. Uviedol, že faktúra bola vystavená „za reklamné služby, umiestnenie reklamných bannerov a vedenie kancelárie“ s tým, že služba bola riadne dodaná dňa 14.08.2015, lehota splatnosti faktúry bola 14 dní a ako spôsob úhrady bol určený prevodný príkaz. Žalovaný napriek urgenciám faktúru neuhradil. Žalobca žiadne ďalšie skutkové tvrdenie v žalobe neuviedol a okrem uvedenej faktúry ďalšie listiny k žalobe nepredložil.
2.
Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.04.2016 na predloženie dokladov preukazujúcich oprávnenosť fakturácie. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 13.05.2016 v súvislosti s písomným podaním doručeným súdu 31.05.2016 doručil súdu doklady, a to nájomnú zmluvu, fotodokumentáciu, pokladničný doklad a emailovú komunikáciu s tým, že preukazujú opodstatnenosť podaného návrhu
3.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril na výzvu súdu, a to písomným podaním doručeným súdu 04.05.2016. Uviedol, že žalobca nepatrí medzi jeho dodávateľov a počas svojej 23 ročnej existencie nevstúpil s ním do žiadneho obchodného vzťahu. Menom žalovaného koná každý konateľ samostatne a konatelia sú jedinými osobami oprávnenými vstupovať do akýchkoľvek obchodnoprávnych vzťahov a zaväzovať žalovaného k akýmkoľvek plneniam. Žalovaný nikdy nemal v pláne viesť kanceláriu mimo registrovaného sídla a týmto smerom nevyvíjal žiadnu aktivitu ani žiadnu aktivitu ohľadom reklamných a marketingových služieb. Z uvedeného dôvodu zo strany konateľov nebola podpísaná žiadna zmluva so žalobcom za účelom dodania služieb ani vedenia kancelárie. Neexistencia zmluvy vylučuje existenciu
záväzku. Žalovaný neeviduje faktúru žalobcu č. XXXXXXX a doteraz ani nebol vyzvaný na úhradu tejto hypotetickej faktúry za nezakontrahované služby. Z uvedeného vyplýva, že žiaden jeho záväzok voči žalobcovi de facto ani de jure nejestvuje, a preto ho neuznáva. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.
4.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.08.2016. V uvedený deň sa štatutárny zástupca žalobcu F.. Q. H. - predseda predstavenstva a konateľ žalovaného F.. Š. P. a právni zástupcovia sporových strán na súd ustanovili. Žalobca trval na žalobe v celom rozsahu a žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia. Uviedol, že k vzniku zmluvného vzťahu medzi nim a žalovaným došlo začiatkom februára 2015, keď ponúkol žalovanému svoje služby pri marketingu a reklame, a to najprv v súvislosti s výstavou v J. a následne v súvislosti s prezentačnou miestnosťou pre neho v objekte na I. W.. I. G.. Konateľ žalovaného ponuku prijal a bola dohodnutá cena za služby vo výške 1.000,-- eur + DPH bez špecifikácie položiek. Na mieste samom v J. konateľ žalovaného bol, o čom svedčí fotodokumentácia, vystavené objekty prevzal osobne a nič nenamietal. V Bratislave bola prezentačná miestnosť pre žalovaného zriadená od 01.06.2015 - boli v nej vystavené prezentačné panely a výrobky žalovaného a aj toto konateľ žalovaného odsúhlasil a bol tam osobne prítomný. Následne došlo k zhoršeniu vzťahu medzi nimi. Faktúra vystavená 14.08.2015 bola doručená žalovanému prostredníctvom Z. O. L. P., ktorá bola riaditeľkou vo firme žalovaného a táto ju žalobcovi vrátila opatrenú pečiatkou a podpisom konateľa žalovaného. Nálepkovú kampaň - 200 ks nálepiek - si žalovaný u žalobcu objednal, cena nebola osobitne špecifikovaná. Dodanie jedného kusa banneru bolo dohodnuté v rámci pomoci a tento bol umiestnený v rámci reklamnej kampane v H. na medzinárodných streleckých pretekoch. Žalovaný poprel, že by sa jeho konateľ stretol so štatutárnym zástupcom žalobcu už pred výstavou v J., keďže prvýkrát sa s ním stretol až na tejto výstave, kedy už bol celý jeho stánok výrobkov nainštalovaný. Služby súvisiace s inštaláciou si on objednal u inej spoločnosti a aj ich inej spoločnosti zaplatil. Poprel aj to, že by bol so žalobcom rokoval o otvorení prezentačnej miestnosti I. G. a ani jeden z jeho konateľov s nikým od žalobcu nerokoval. Je možné, že O. H. žalovaného zneužila svoje postavenie - bola zamestnaná u žalovaného ako Ú., mala osobný vzťah s konateľom žalobcu a je možné, že v mene žalovaného podpísala v auguste 2015 faktúru žalobcu. V miestnosti označenej žalobcom v G. nikto z konateľov žalovaného nikdy nebol, a ak túto výstavnú miestnosť žalobca v prenajatých priestoroch zriadil, nebolo to v prospech žalovaného. Nálepky a uvádzaný banner, na ktorých sa nenachádzajú žiadne údaje týkajúce sa žalovaného, žalovaný ani nikdy nevidel, neboli mu ponúkané ani čo sa týka vizualizácie odsúhlasované ani ich nikdy neprevzal. L. P. nemala žiadne oprávnenie v mene žalovaného navonok a mimo prevádzkarne žalovaného konať. Od 10.08.2015 prestala pre žalovaného vykonávať akúkoľvek činnosť. Od 10.08. do 16.09.2015 ešte disponovala pečiatkou žalovaného a jeho notebookom a žalovaný nemá vedomosť o tom, aké úkony v tomto čase vykonala. Žalovaný faktúru žalobcu videl prvýkrát vtedy, keď H. S. P. bola nahliadnuť do súdneho spisu. Na faktúre nie je podpis ani jedného z konateľov žalovaného a žalovaný popiera akýkoľvek vzťah so žalobcom a akékoľvek plnenie zo strany žalobcu v jeho prospech.
5.
Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu pripojených listín, a to: faktúry žalobcu, nájomnej zmluvy, fotodokumentácie, účtovného dokladu, emailovej komunikácie, výpisov z OR sporových strán a vypočul štatutárnych zástupcov sporových strán.
6.
F.. Q. H., Š. L.N. žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o výstavu v J. konal s O. žalovaného L. P., ktorá bola a je aj doteraz jeho priateľkou a žijú v spoločnej domácnosti. Od nej mal vedomosť o tom, že vo firme žalovaného má na starosti všetko. On bol presvedčený, že má kompetencie na všetko, keďže to nielen tvrdila, ale celú výstavu v J. zorganizovala za peniaze žalovaného. Potvrdil, že on sa stretol s H. Ž. Š. P. prvýkrát až na výstave v J. a mal dojem, že tam s manželkou prišli ako na svoju výstavu. On s konateľmi žalovaného nikdy nič neriešil, a to sa týka nielen výstavy v J., ale aj prezentačnej miestnosti v G. a rovnako aj reklamných nálepiek a bannerov. On všetko riešil s O. H. Ž. a vždy, keď niečo riešili povedala, či s tým rodičia súhlasia alebo nie. Na výstave v J. Š. P. prejavil vôľu dať mu odmenu, on však povedal, že to robil z vlastnej vôle a dohodli sa na tom, že žalovanému pomôže s kampaňou. Výsledkom bola suma
1.000,-- eur. Q. H. potvrdil, že v J. všetko organizovala O. H. Ž. a on jej osobne pomáhal a mal za to, že pomoc, resp. služby marketingového a reklamného charakteru poskytuje žalovanému žalobca, teda firma P. a.s.. On o tom, že žalobca bude fakturovať žalovanému to, čo on urobí v prospech žalovaného, nikdy priateľke L. P. nehovoril ani sa o tom nebavili. Hovoril o tom len so Š. P. v J., ale konkrétne, čo bude robiť pre žalovaného, nedohodli, hovorili len všeobecne o reklamnej kampani a vhodnosti prezentovania výrobkov v G.. Od stretnutia v J. on následne už komunikoval iba s O. H. Ž.. V sume 1.200,-- eur boli vyfakturované aj služby poskytnuté v súvislosti s výstavou I. J..
7.
Konateľ Ž. F.. Š. P. uviedol, že organizovaním výstavy v J. - išlo o výstavu M. na výstavisku M. - poveril dcéru L. P. a dostala na to aj firemné peniaze. Nájomné bolo zaplatené, ona mala peniaze na zakúpenie propagačných a iných materiálov súvisiacich s výstavou a vystupovala tam ako hosteska. Na výstave vystavovali výrobky žalovaného - vykurovacie panely OZIRIS. On tam bol jediný raz a tam sa prvýkrát stretol s Q. H.. Nikdy predtým ho nestretol, iba vedel, že nejaký Q. H. je priateľ jeho dcéry a tak mu bol aj predstavený. Nepočul žiadnu zmienku o firme P. a.s.. Mal vedomosť o tom, že Q. H. pomohol jeho dcére s výstavou a aj sa spýtal, že čo mu je dlžný. Ak mu tým ponúkal peniaze, bolo to pre neho ako osobu a nie pre firmu žalobcu. Q. H. mu odpovedal, že je to grátis, že je to pomoc jeho dcére. Rozprávali sa spolu o princípe fungovania žalovaného, ale do budúcnosti s ním nič neriešil. Všetky ďalšie činnosti boli z jeho iniciatívy. O firme P. a.s. sa dozvedel až vtedy, keď začali konflikty medzi nim a jeho dcérou. O. L. po celú dobu nehovorila nič o tom, že by Q. H. alebo žalobca žiadali nejaké peniaze. O. L. mala k dispozícii peniaze, resp. platobnú kartu, ktorú aj používala. On mal vedomosť o tom, že s tým, čo dcéra robí, jej pomáha Q. H.. Firma žalobcu sa nevyskytuje na žiadnych dokladoch žalovaného v súvislosti s výstavou v J. a on nevie, či a čo zabezpečoval Q. H. na výstave v J.. Nájomnú zmluvu v súvislosti s výstavou v J. uzatvoril on s M. na základe prihlášky. Potvrdil, že O. mu hovorila o možnosti zorganizovania prezentačnej miestnosti, ale on jej povedal, že nemá záujem, že showroom nepatrí medzi veci, ktoré výroba potrebuje. Poprel, že by na faktúre žalobcu bol podpis jeho manželky s tým, že podľa neho na faktúre je pravdepodobne podpis jeho dcéry. Poukázal na to, že jeho manželka ani nemohla faktúru zo dňa 14.08.2015 podpísať, keďže od 10.08.2015 až doteraz svoju dcéru L. ani Q. H. nevidela.
8.
Žalobca dňa 14.08.2015 vystavil ako dodávateľ na ťarchu žalovaného ako odberateľa faktúru č. XXXXXXX na sumu 1.200,-- eur (1.000 eur + 200 eur DPH) splatnú v lehote 14 dní, dátum dodania služby 14.08.2015. Uviedol v nej „Fakturujem Vám za reklamné služby, umiestnenie reklamných bannerov, vedenie kancelárie.“ Na faktúre sa nachádza pečiatka žalovaného a nečitateľný podpis.
9.
V presne nezistený deň v máji 2015 uzatvoril žalobca ako nájomca so spoločnosťou G. &. N. F., N.. N. V..Q.. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom kancelárskych priestorov s príslušenstvom v budove nachádzajúcej sa na adrese N. I. XX I. G. - konkrétne miestnosť č. XXX o výmere XX,XX m2 na dobu určitú do 31.05.2016 s možnosťou predĺženia. Ide o priestory, v ktorých podľa tvrdenia žalobcu zriadil žalobca prezentačnú miestnosť vykurovacích panelov OZIRIS pre žalobcu.
10.
Z predloženej mailovej komunikácie a fotodokumentácie súd nezistil skutočnosti týkajúce sa uzatvárania zmluvy ani záväzkov z nej vyplývajúcich.
11.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 269 ods. 1 Obch. zákonníka ustanovenia upravujúce v II. hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák. pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.
Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí.
12.
Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd nižšie uvedený právny záver. V danom prípade sa žalobca žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy tvrdiac, že medzi nim a žalovaným došlo neformálnym spôsobom (teda nie písomne) k uzavretiu zmluvy, z ktorej žalovanému žalovaný záväzok vznikol, keďže on žalovanému plnenie poskytol. V prejednávanom spore však žalobca v tomto smere neuniesol ani bremeno tvrdenia, keďže dostatočne jasne a určito netvrdil ani to, kde a kedy došlo k uzavretiu zmluvy, aký bol predmet záväzkov, ale ani to, k akému plneniu následne z jeho strany v prospech žalovaného došlo. Je pravda, že podnikateľské subjekty môžu uzatvoriť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku (§ 269 ods. 1, 2), ale ak takúto zmluvu uzatvoria, rozsah svojich záväzkov musia určiť dostatočne, inak zmluva nie je uzavretá. V danom prípade súd nezistil uzavretie zmluvy ani len konkludentným spôsobom, teda súd nezistil také vzájomné správanie účastníkov, na základe ktorého by bolo zrejmé, že ich prejavy smerujú k uzatvoreniu zmluvy. Súd nezistil žiadny prejav vôle žalovaného alebo také jeho správanie smerujúce k žalobcovi, ktoré by naznačovalo, že by mienil s ním uzavrieť nejakú zmluvu alebo, že by požadoval od neho nejaké plnenie. Súd nepovažoval za zistené, resp. žalobca nepreukázal ani to, že by žalovaný na jeho úkor nejaké
plnenie získal. V konečnom dôsledku, teda súd v prejednávanej veci, nezistil žiadnu právnu skutočnosť, na základe ktorej by vznikol žalobcovi záväzok plniť v prospech žalovaného a žalovanému záväzok zaplatiť žalobcovi cenu plnenia - v danom prípade žalovanú sumu. Vystavenie faktúry zo strany žalobcu na ťarchu žalovaného určite nie je možné považovať za právnu skutočnosť, na základe ktorej by takýto záväzok vznikol. Z uvedeného dôvodu je irelevantné to, kto potvrdil pečiatkou žalovaného a podpisom faktúru žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného žalobca v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o sumu 1.000,-- eur, resp. akým spôsobom pri vystavení faktúry k tejto sume dospel. Súd nezistil, či a kedy bola dojednaná odplata 1.000,-- eur a za aké plnenie. Žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, a preto súd považoval za nadbytočné riešiť otázku, či uniesol bremeno dôkazu. Na záver je potrebné poznamenať, že v prípade, ak aj štatutárny zástupca žalobcu pomáhal dcére konateľov žalovaného, ktorá je jeho priateľkou a žijú v spoločnej domácnosti, nie je možné dospieť k záveru, že poskytovaním takejto pomoci vznikol bez ďalšieho zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako právnickými osobami. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
13.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14.
Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu náhradu trov konania priznal. O výške náhrady trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.