Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CbZm-50-2015.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
19CbZm/50/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: K.. H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: A. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom G.. Š. XXX/XX, XXX XX L.W., o zaplatenie peňažnej pohľadávky 1.300,- EUR spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 1.300,- EUR od 1.60.2012 do zaplatenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.300,- EUR spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 1.300,- EUR od 1.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 21.10.2015 žalobca navrhol, aby súd zmenkovým platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.300,- EUR spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.300,- EUR od 1.6.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku skutkové tvrdenie, v obsahu ktorého poukázal na skutočnosť vystavenia vlastnej zmenky žalovaným dňa 30.4.2012, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.300,- EUR v mieste sídla remitenta, t.j. W. N. XXX, pričom zmenka bola vystavená bez protestu. Žalobca uviedol, že zmenku žalovaný nezaplatil. V písomnom vyhotovení žaloby žalobca označil ako dôkaz zmenku v origináli.
2. Súd vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz č.k. 19CbZm/50/2015-9 z 9.12.2015, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.300,- EUR spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.300,- EUR od 1.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 78,- EUR.
3. Zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 23.12.2015 a podaním, ktoré bolo súdu doručené 30.12.2015, podal žalovaný námietku voči zmenkovému platobnému rozkazu, v obsahu ktorej uviedol, že žalobca mu požičal sumu 300,- EUR, kde ostatná suma je úžera, čo je trestné. Podpis na zmenke je síce overený úradom, ale nie notárom, z ktorého dôvodu je zmenka neplatná a žalobca pýta úžeru, kde žalovaný nepripúšťa mu takú sumu vrátiť na zmenke, ktorá je neplatná a žalobca požičal iba 300,- EUR. Žalovaný odmieta zaplatiť 1.300,- EUR, ale iba požičanú čiastku, nakoľko sú aj svedkovia, že žalobca požičal žalovanému iba 300,- EUR, tým pádom ide o úžeru /č.l. 11, 27/.
4. Uznesením č.k. 19CbZm/50/2015-14 zo dňa 2.5.2016 rozhodol súd pri zohľadnení momentu doručenia zmenkového platobného rozkazu žalovanému v tejto veci dňom 23.12.2015 podľa § 372y ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku /Zákon č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom od
23.12.2015 - ďalej už len OSP/ o zrušení zmenkového platobného rozkazu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2016.
5. Výzvou zo dňa 2.5.2016 vo forme uznesenia č.k. 19CbZm/50/2015-16 zo dňa 2.5.2016 vyzval súd žalobcu, aby s poukazom na úpravu § 79 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom od 23.12.2015 doplnil svoj návrh, pričom v tejto časti postupoval podľa § 372y ods. 1, 2 OSP v znení platnom a účinnom od 23.12.2015. Žalobca na túto výzvu súdu písomne nereagoval, avšak na pojednávaní v tejto veci dňa 13.9.2016 uviedol, že pôžičku zabezpečenú zmenkou poskytol žalovanému ako občan.
6. Žalovaný sa na pojednávanie vytýčené v tejto veci na termín 13.9.2016 neustanovil. Doručenie predvolania na označený termín pojednávania mal žalovaný včas a riadne vykázané dňom 22.8.2016, pričom písomným podaním, doručeným súdu 9.9.2016 navrhol žalovaný prejednať vec v jeho neprítomnosti. Zároveň v označenom písomnom podaní žalovaný uviedol skutkové tvrdenie, podľa ktorého navrhuje, aby mu bolo uložené zaplatiť iba požičanú čiastku, nie toľko úrokov. Na základe splnenia procesnej podmienky prejednania veci v neprítomnosti žalovaného, súd podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a meritórne rozhodol na pojednávaní 13.9.2016.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: fotokópiou zmenky vystavenej dňa 31.5.2012 s doložkou bez protestu, vystavenej žalovaným 30. apríla 2012 v W. N. na sumu 1.300,- EUR, so splatnosťou 31. mája 2012 v prospech žalobcu, ktorej fotokópia je na č.l. 3 a originál tejto zmenky je uložený v trezore Okresného súdu Žilina, oboznámením podania námietok žalovaného doručeným súdu 30.12.2015 a celým spisovým materiálom. Vzhľadom na skutočnosť postupu súdu podľa § 372y ods. 2 veta druhá OSP v znení platnom a účinnom od 23.12.2015 a rozhodnutie o zrušení zmenkového platobného rozkazu uznesením č. k. 19 CbZm 50/2015-14 zo dňa 2.5.2016, neuplatnila sa v konaní o procesnej obrane žalovaného v tejto veci zásada koncentrácie, ktorá ovládala konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa pôvodnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 175 ods. 4 OSP v jeho znení platnom a účinnom do 22.12.2015, teda v znení pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z..
8. Podľa § 186 ods. 2 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
9. Podľa Článku 8 CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
10. Podľa Článku 15 ods. 1 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
11.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Podľa Čl. I. § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový /ďalej už len Zákon zmenkový a šekový/: Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
13. Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
14. Podľa Čl. I. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
15.Podľa Čl. I. § 75 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového : Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
16. Medzi stranami sporu v tomto konaní nebola sporná skutková okolnosť vystavenia zmenky - vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 30. apríla 2012 v W. N., na zmenkovú sumu 1.300,- EUR, splatnej 31.5.2012 s doložkou bez protestu, ktorej fotokópia je v spise na č.l. 3. Rovnako na základe tvrdenia žalovaného, ktoré v konaní nebolo žalobcom výslovne rozporované, nebola medzi stranami sporu v konaní sporná skutková okolnosť zabezpečovacej povahy predmetnej zmenky. Uvedené skutkové okolnosti vyhodnotil súd podľa § 186 ods. 2 CSP a pri konštatovaní ich nespornosti vychádzal z nich ako zo zhodných tvrdení strán, u ktorých neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
17. Žalobca v konaní predložil na preukázanie svojho práva platnú vlastnú zmenku vystavenú žalovaným. Táto zmenka spĺňa všetky obsahové náležitosti platnej vlastnej zmenky v zmysle úpravy Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového. V nadväznosti na to je súdom hodnotená ako platná vlastná zmenka. Z vyjadrenia sa žalobcu na pojednávaní dňa 13.9.2016 vyplýva, že zmenka bola vystavená za okolností, ktoré neodôvodňovali priestor pre uplatnenie procesnej obrany žalovaného alebo prieskumu súdom z úradnej povinnosti podľa Článku I. § 17 ods. 1 veta druhá, ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Predmetná zmenka pri konštatovaní jej platnosti predstavuje abstraktný záväzok žalovaného voči žalobcovi založený samotnou zmenkou. Žalovaný ako vystaviteľ zmenky sa podpisom vlastnej zmenky stal subjektom hmotno-právneho záväzku založeného samotnou zmenkou. Podpis žalovaného ako vystaviteľa vlastnej zmenky nemusí byť s odkazom na úpravu Článku I. § 75 bod 7 Zákona zmenkového a šekového overený žiadnym orgánom, a teda ani notárom. Vystaviteľa vlastnej zmenky zaväzuje jeho holý podpis, čo v prejednávanej veci naplnené bolo,
nakoľko žalovaný v konaní nenamietal skutočnosť, že by predmetnú zmenku nepodpísal. V nadväznosti na to procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tvrdil neplatnosť zmenky z dôvodu neoverenia podpisu vystaviteľa notárom, nie je dôvodná a predmetná zmenka z tohto dôvodu neplatná nie je. Tak ako je konštatované vyššie, zmenka samotná zakladá právo žalobcu na zaplatenie pohľadávky z nej vyplývajúcej a žalobca pri splatnosti zmenky má podľa Článku I. § 48 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového právo postihom uplatniť práva zo zmenky. Nakoľko žalovaný pri splatnosti zmenkovú sumu nezaplatil, žalobca preto dôvodne uplatnil postihom právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške vyplývajúcej zo zmenkovej listiny, teda v sume 1.300,- EUR a úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky teda od 1.6.2012 až do zaplatenia. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ z tvrdenia žalovaného, ktoré nebolo v konaní žalobcom výslovne rozporované, vyplýval zabezpečovací charakter predmetnej zmenky, zakladá táto skutočnosť výlučne priestor pre uplatnenie kauzálnych námietok zo strany žalovaného v súlade s úpravou Článku I. § 17 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v prejednávanej veci pri zohľadnení už vyššie uvedeného konštatovania súdu o nepreukázaní a nezistení priestoru pre uplatnenie kauzálnych námietok alebo realizáciu súdneho prieskumu podľa Článku I. § 17 ods. 1 veta druhá, ods. 2 Zákona zmenkového a šekového. Žalovaný v konaní tvrdil existenciu pôžičky vo výške 300,- EUR a zároveň neuvádzal k tomuto tvrdeniu, že túto pôžičku žalobcovi vrátil. Súčasne žalovaný vo svojom vyjadrení podľa podania, ktoré bolo súdu doručené dňa 9.9.2016, vyjadril ochotu zaplatiť svoj dlh, ale len v rozsahu požičanej sumy a nie toľko úrokov. Z uvedeného je zrejmé, že i pokiaľ predmetná zmenka mala zabezpečovaciu povahu, žalovaný svoj záväzok vyplývajúci z kauzálneho vzťahu nesplnil, a teda tento záväzok trvá, čím trvá i záväzok vyplývajúci zo samotnej zabezpečovacej zmenky. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné uviesť, že podstatou zabezpečovacej zmenky je, že zmenka na základe zmluvy o zabezpečení zmenkou, ktorá stojí medzi kauzálnym vzťahom a samotnou zmenkou a existencia ktorej zmluvy o zabezpečení zmenkou nebola v tomto konaní sporná, sa nestáva zabezpečovacím záväzkom, ktorý by mal vlastnosti hmotno-právneho zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke, a pre ktorý by bola typická jeho akcesorita a subsidiarita, ako je tomu medzi zabezpečovacím a zabezpečeným záväzkom. Kauzálny vzťah predstavuje len príčinu pre uzatvorenie zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou, až na základe ktorej zmluvy o zabezpečení pohľadávky zmenkou sa zmenka stala zabezpečovacou. Skutočnosť, že príčinou vystavenia zmenky bol kauzálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, vytvára výlučne priestor pre uplatnenie kauzálnych námietok, tak ako je konštatované vyššie podľa Článku I. § 17 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového zo strany žalovaného. Ani prípadná absolútna absencia kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemá vplyv na trvanie zmenkového vzťahu, ktorý sa kreoval vystavením zmenky po splnení formálnych zákonných požiadaviek jej platnosti, vrátane podpisu vystaviteľa a jej uvedením do obehu. Zmenkový záväzok je samostatný a nezávislý záväzok abstraktnej povahy oddelený od skutočností, ktoré viedli k vystaveniu zmenky. U zabezpečovacej zmenky, akou na základe nesporných tvrdení účastníkov bola i predmetná zmenka, je vznik zmenkového záväzku prepojený so skutočnosťami, ktoré boli príčinou jeho vzniku v tom zmysle, že ak pohľadávka zaistená zmenkou bola splnená, čo však v tomto prípade netvrdil ani samotný žalovaný, nebol by žiaden dôvod, aby bolo veriteľovi priznané plnenie znovu na základe zabezpečenia, teda z dôvodu zmenky. V nadväznosti na uvedené a predovšetkým pri zohľadnení abstraktnej povahy zmenkového záväzku žalovaného založeného platnou vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným, súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku na základe aplikácie Článku I. § 48 ods. 1, Článku I. § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie celej zmenkovej sumy vo výške 1.300,- EUR a úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky, teda od 1.6.2012 až do zaplatenia ako dôvodne uplatnené postihové nároky žalobcu voči žalovanému na základe predloženej platnej vlastnej zmenky vystavenej žalovaným. Obrana žalovaného, že ide o úžeru, ak žalobca uplatňuje 1.300,- EUR, keď požičal žalovanému len 300,- EUR a keď uplatňuje úroky v rozsahu, ako vyplýva zo žaloby, bola v nadväznosti na uvedené vyhodnotená v celom rozsahu ako nedôvodná.
18. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd pri zohľadnení obsahu meritórneho rozhodnutia, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšší súdny úradník uznesením podľa § 262 ods. 2, § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).