Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_12Vyd-1-2021.pdf
PDF · 86.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12Vyd/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Námestovo o návrhu navrhovateľa: U. A., A.. X. X. XXXX, W. W. Č.. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o. so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36858501, za účasti účastníkov: 1/ L. Č., A.. XX. X. XXXX, W. E. U. Č.. XXX, 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351 a 3/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, na potvrdenie vydržania, takto
rozhodol:
I/ Súd p o t v r d z u j e , že navrhovateľ nadobudol dňa 9.6.2014 vlastnícke právo k pozemku E KN parc. č. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 611 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. pod W. na účastníčku 1/ v podiele 1/3-ina.
II/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I/ uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že on a účastníčka I/ sú na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku E KN parcela č. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 611 m2, pod W.1 na navrhovateľa v podiele 1/9, pod W. X na účastníčku I/ v podiele 1/3 a pod W. na navrhovateľa v podiele 15/27. Dňa 8. 6. 2004 uzatvoril navrhovateľ ako kupujúci kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou účastníčky I/ Y. O., H.. O., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXX ako predávajúcou, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel 1/3 na vyššie uvedenom pozemku. V čase podpisu zmluvy bol pozemok evidovaný ako pozemkovoknižná parcela č. XXXX zapísaná v pozemkovoknižnom protokole č. XXX k.ú. W. v podiele 1/3, zodpovedajúca E KN parcela č. XXXX vo výmere 929 m2, evidovaná na L V č. XXX k.ú. W.. Y. O. niekoľko vyhotovení kúpnej zmluvy podpísala dňa 8. 6. 2004 a svoj podpis osvedčila u notára. Jedno vyhotovenie kúpnej zmluvy s jej osvedčeným podpisom odovzdala navrhovateľovi a on jej vyplatil kúpnu cenu 10000,- Sk. Zároveň sa navrhovateľ a Y. O. dohodli, že Y. O. si ponechá zvyšné vyhotovenia kúpnej zmluvy s jej overeným podpisom a podá návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ ešte uviedol, že Y. O. bola jeho sesternicou, preto jej dôveroval a nemal dôvod pochybovať o tom, že podá návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Spoliehal sa na ich vzájomné rodinné vzťahy a na jej serióznosť a bol v dobrej viere v to, že podala návrh na vklad do katastra nehnuteľností a že sa stal vlastníkom aj spoluvlastníckeho 1/3 k predmetnému pozemku. Na základe kúpnej zmluvy a po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi navrhovateľ pokojne a dobromyseľne užíval predmetný pozemok, obhospodaroval ho a kosil pre hospodárske zvieratá, ktoré chová. Po celý čas od uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. odo dňa 8. 6. 2004, teda viac ako 10 rokov nemal nijaké pochybnosti o tom, že mu patrí aj spoluvlastnícky podiel 1/3 na dotknutom pozemku, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou od Y. O.. Až približne 4 roky pred podaním tohto návrhu na začatie konania navrhovateľ zistil, že v katastri nehnuteľností je ako spoluvlastníčka dotknutého pozemku v podiele 1/3 evidovaná účastníčka I/, ktorá je dcérou Y. O.Y. a tento spoluvlastnícky podiel mala nadobudnúť dedením na základe osvedčenia o dedičstve č. Z 2116/09, D 86/09. Až vtedy si navrhovateľ uvedomil, že Y. O. zrejme nepodala návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že sa tak dohodli. Keďže navrhovateľ sa považoval za vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/3 na dotknutom pozemku, pred približne štyrmi rokmi opakovanej navštívil účastníčku I/, aby uznala jeho vlastníctvo k pozemku podľa kúpnej zmluvy, čo však ona odmietla. Účastníčka I/ je síce dcérou Y. O.X., no nikdy v W. nebývala, ani dotknutý pozemok nikdy neužívala a neobhospodarovala. Navrhovateľ preto tvrdí, že vydržaním získal vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1/3, ktorý je doteraz evidovaný na účastníčku I/.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka U.B. a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
3. Podľa § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Podľa § 359j ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359i ods. 1, vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula lehota na podanie námietok alebo ak boli námietky odmietnuté.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ sa domáha vydania potvrdenia o vydržaní pozemku, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. ako E KN parc. č. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 611 m2 pod W. na účastníčku 1/ v podiele 1/3-ina. Navrhovateľ tvrdil, že vlastnícke právo k uvedenému spoluvlastníckemu podielu na pozemku nadobudol vydržaním, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8. 6. 2004, uzatvorenej medzi predávajúcou Y. O.č, rod. O., A.. XX. X. XXXX, naposledy bytom D. XXX, zomrelou dňa X. X. XXXX, ktorá bola právnou predchodkyňou účastníčky I/. Tvrdil, že Y. O. od neho prevzala kúpnu cenu za pozemok a dohodli sa, že ona podá na základe kúpnej zmluvy s navrhovateľom návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v jeho prospech. Navrhovateľ tvrdil, že po uzavretí kúpnej zmluvy pozemok výlučne sám pokojne a nerušene užíval a len štyri roky pred podaním návrhu na súd zistil, že nie je evidovaný ako výlučný vlastník pozemku, pretože ako spoluvlastníčka v podiele 1/3 je titulom dedenia po svojej matke Y. O. evidovaná účastníčka I/, ktorá odmietla uznať jeho vlastníctvo.
5. Účastníčka I/ podala námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania pozemku. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa odporujú samotnej kúpnej zmluve. Navrhovateľ tvrdí, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností mala dať jej matka, ale podľa bodu 4. 2. zmluvy pred orgánom správy katastra má vystupovať kupujúci, teda navrhovateľ. Podľa nej je táto kúpna zmluva neplatná, pretože návrh na vklad do katastra nehnuteľností bolo potrebné podať do 3 rokov od uzavretia zmluvy a keďže tento návrh na vklad podaný nebol, tak platí, že zmluvné strany od zmluvy odstúpili. Účastníčka I/ ďalej uviedla, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že na základe kúpnej zmluvy a po dohode s ostatnými spoluvlastníkmi pokojne a dobromyseľne užíval pozemok, tak on predmetný pozemok užíval už pred uzatvorením kúpnej zmluvy, bol jeden zo spoluvlastníkov pozemku, takže podpis zmluvy neovplyvnil jeho užívanie ani nebol základom pre jeho dobromyseľnú držbu. Podľa účastníčky I/ navrhovateľ nebol po dobu 10 rokov dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí, pretože spolu s manželkou ju už v roku 2009 alebo
v roku 2010 vyhľadali aj s predmetnou kúpnou zmluvou, čím potvrdili, že navrhovateľ vie o tom, že sa nestal vlastníkom pozemku.
6. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníčka I/ je evidovaná ako vlastníčka pozemku, ku ktorému sa navrhovateľ domáha vydania potvrdenia o vydržaní, v podiele 1/3, ktorý je zapísaný pod W. na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W.. Z kúpnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom ako kupujúcim a Y. O.č H.. O., nar. XX. X. XXXX, bytom D. c.č XXX ako predávajúcou súd zistil, že navrhovateľ touto zmluvou odkúpil spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemku E KN parcela č. XXXX, evidovaný na LV č. XXX pre obec a k.ú. W. - zo správy Okresného úradu Námestovo zo dňa 28. 10. 2021 súd zistil, že E KN parcela č. XXXX bola na LV č. XXX pre obec a k.ú. W. zapísaná na základe zjednodušeného registra pôvodného stavu a v súčasnosti je evidovaná ako E KN parcela č. XXXX - trvalý trávny porast vo výmere 611 na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W.. V kúpnej zmluve zmluvné strany dohodli, že kúpna cena za spoluvlastnícky podiel 1/3 na pozemku bude 10 000,- Sk. Z čestného vyhlásenia a výsluchu svedka U. C.Č.ň A.. XX. XX. XXXX, W. W. c.č XXX súd zistil, že uvedenú kúpnu cenu zaplatil navrhovateľ Y. O.čv hotovosti v deň uzavretia zmluvy. Zároveň uvedený svedok potvrdil, že po overení podpisov na kúpnej zmluve si Y. O.čponechala všetky vyhotovenia zmluvy okrem jedného, ktoré svedok zobral pre navrhovateľa a tiež potvrdil, že buď Y. O.č. Y.W. O. ( ktorá bola matkou Y. O.ča podľa svedka sprevádzala a usmerňovala Y. O.čpri všetkých úkonoch, spojených s uzavretím kúpnej zmluvy ) povedala navrhovateľovi, že ona zmluvu zanesie na úrad. Tento svedok tiež potvrdil, že predmetný pozemok odjakživa užíval navrhovateľ a jeho rodina a to tak, že tam pasie dobytok a kosí trávu. Súd z týchto dôkazov konštatuje, že navrhovateľ preukázal, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8. 6. 2004, uzavretej s právnou predchodkyňou účastníčky I/. Y. O.čvstúpil do oprávnenej držby dotknutého pozemku ako výlučný užívateľ a bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Na tom nič nemení tvrdenie účastníčky I/, že pozemok navrhovateľ užíval už pred uzavretím kúpnej zmluvy s jej matkou, pretože už predtým bol jeho spoluvlastníkom - čo napokon ani v konaní neostalo sporné, pretože aj navrhovateľ v rámci svojho výsluchu uviedol, že predmetný pozemok odnepamäti užíva jeho rodina. Súd zastal názor, že skutočnosť, že navrhovateľ ako jeden zo spoluvlastníkov už pred uzavretím zmluvy na predaj spoluvlastníckeho podielu užíval pozemok, nemôže brániť jeho vydržaniu. Opačný záver by viedol k tomu, že žiadny spoluvlastník by nemohol nadobudnúť vydržaním ( ďalší ) spoluvlastnícky podiel na pozemku, iba s tým odôvodnením, že pozemok užíval už pred ( domnelým alebo z rôznych dôvodov neplatným ) nadobudnutím ďalšieho spoluvlastníckeho podielu na pozemku, pretože pojmovým znakom podielového spoluvlastníctva je to, že ide o podiel ideálny, nie reálny, t.j. reálne vydelený, čo znamená, že každý zo spoluvlastníkov môže užívať celú vec, nielen jej časť, hoci by zodpovedala ( napr. výmerou pozemku ) jeho spoluvlastníckemu podielu, čo súd považuje za neudržateľné a nelogické. Súd zdôrazňuje, že v pochybnostiach sa držba považuje za oprávnenú - teda takú, na základe ktorej možno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá vyvrátiteľnú domnienku o oprávnenosti držby. Pokiaľ medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ počas pozemok užíval ako jediný užívateľ, bolo na účastníčke I/, aby preukázala, že jeho držba nebola oprávnená. Súd konštatuje, že účastníčke I/ sa to nepodarilo preukázať. Pokiaľ účastníčka I/ argumentovala, že v kúpnej zmluve zo dňa 8. 6. 2006 bolo dohodnuté, že návrh na vklad zabezpečí navrhovateľ, tak súd toto tvrdenie nepovažuje za preukázané. V čl. IV. kúpnej zmluvy sa uvádza, že „ správne poplatky, ako aj náklady spojené s vyhotovením tejto zmluvy a so zastupovaním pri vklade do katastra nehnuteľností bude znášať kupujúci „ . Súd konštatuje, že toto zmluvné ustanovenie nerieši, ktorý z účastníkov zmluvy má podať návrh na vklad vlastníckeho práva, ale len to, kto z nich bude znášať náklady spojené s vyhotovením zmluvy a správny poplatok za návrh na vklad. Navyše z výsluchu svedka U. C.Čbolo jednoznačne preukázané, že Y. O.čnavrhovateľovi prisľúbila, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností podá ona. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že Y. O.čbola sesternicou navrhovateľa, nemal preto dôvod jej nedôverovať, zvlášť, keď - ako uviedol svedok - Y. O., ktorá bola matkou Y. O.č( teda tetou navrhovateľa ) a ktorá bola prítomná pri uzavretí kúpnej zmluvy, sa intenzívne venovala vysporiadaniu pozemkov. Navrhovateľ sa potom podľa názoru súdu oprávnene spoľahol na dohodu s Y. O.č že návrh na vklad podá ona. Pokiaľ účastníčka I/ tvrdila, že ju navrhovateľ už v roku 2009 alebo v roku 2010 kontaktoval s tým, že jej ukázal kúpnu zmluvu s jej matkou, teda podľa nej nesplnil podmienku 10-ročnej vydržacej doby, pretože už v roku 2009 alebo 2010 musel vedieť, že dotknutý spoluvlastnícky podiel nie je evidovaný naňho, toto tvrdenie sa nepreukázalo. Účastníčka I/ na preukázanie tohto svojho tvrdenia navrhla vyžiadať od svojho mobilného operátora výpis telefonických hovorov za rozhodné obdobie, ktorým chcela preukázať, že navrhovateľ ju telefonicky kontaktoval už v roku 2009 alebo 2010, avšak mobilný operátor tento výpis ani na žiadosť súdu neposkytol s odôvodnením, že týmto už nedisponuje vzhľadom na uplynutie doby archivácie.
Iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia účastníčka I/ nenavrhla. Súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal, že na predmetný spoluvlastnícky podiel uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu s predávajúcou Y. O.č, ktorá svoj podpis na zmluve aj úradne osvedčila a že jej zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Tiež preukázal, že Y. O.čmu ponúkla, že ona podá návrh na vklad na základe tejto kúpnej zmluvy a navrhovateľ s tým súhlasil. Navrhovateľ preukázal, že pozemok užíval pokojne a nerušene najmenej 10 rokov. Nebolo totiž preukázané tvrdenie účastníčky I/, že navrhovateľ sa už pred uplynutím 10 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy s Y. O.čdozvedel o tom, že nie je v katastri nehnuteľností evidovaný ako spoluvlastník dotknutého podielu 1/3. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienky vydržania, námietky účastníčky I/ neboli dôvodné a preto návrhu na potvrdenie vydržania vyhovel.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ aj súd podľa ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé a navrhovateľ navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania voči účastníčke I/, tento svoj návrh nijako neodôvodnil a súd nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať navrhovateľovi náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.