Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/16/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: LICITOR factoring, s. r.o., IČO 36 435 601 so sídlom Tajovského 5, 010 01 Žilina, zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 851 574, Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovaným: 1. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX W., 2. O. C., nar. XX.X.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom E. X, XXX XX W., o zaplatenie 16.875,31 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.4.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny 16.875,31 Eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V podanej žalobe žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovaným v 1. a 2. rade dňa 22.4.2005 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len „Zmluva“ ), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 13.277,57 Eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 86,20 Eur a do nasporenia 35 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 53,11 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 132,78 Eur. Žalovaný v 2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1.rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 18.3.2008 žalobca v súlade s čl. VI. a VII. Zmluvy od nej odstúpil a vyzval žalovaného v 1.rade, aby v 7-dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Túto skutočnosť žalobca oznámil aj žalovanému v 2. rade-ručiteľovi a to listom zo dňa 18.3.2008. V prílohe tohto listu žalobca doručil ručiteľovi aj rovnopis podania zo dňa 18.3.2008, adresovaného dlžníkovi, ktorým od vyššie uvedenej úverovej zmluvy odstúpil vo vzťahu k dlžníkovi a zároveň ručiteľa - žalovaného v 2. rade vyzval, aby dlh namiesto dlžníčky uhradil.

Žalovaný v 1.rade peňažné prostriedky nevrátil. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.3.2011 predstavoval sumu 16.875,31 Eur s príslušenstvom, ktoré je tvorené úrokom z omeškania vo výške 12,79% ročne zo sumy istiny 14.109,56 Eur od 1.4.2011 do zaplatenia.

2. Konajúci súd na základe listinných dôkazov osvedčujúcich skutkové tvrdenia žalobcu, právny základ žalovaného nároku i jeho výšku rozhodol vo veci dňa 13.6.2011 platobným rozkazom 27 Ro/756/2011-22, ktorý bol zrušený 12.12.2011 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému v 2. rade do vlastných rúk ( § 173 ods. 2 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku).

3. V priebehu konania žalobca dňa 1.4.2013 postúpil žalovanú pohľadávku spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., IČO 36 435 601 zmluvou o postúpení pohľadávok č. 32/2013. Konajúci súd na návrh žalobcu s odkazom na ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku dňa 18.6.2013 uznesením 11C 16/12-65, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.4.2014, pripustil zmenu na strane žalobcu, ktorý účinne nadobudol žalovanú pohľadávku a stal sa novým veriteľom dlžníka. Nový veriteľ dlžníka zobral návrh proti spoludlžníkovi Milanovi Valachovičovi späť a na návrh žalobcu súd konanie proti tomuto spoludlžníkovi uznesením 11C 16/12-104 zo dňa 16.1.2015, právoplatným dňa 7.3.2015, zastavil.

4. Súd právnu vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných strán sporu. Žalobca žiadal vec prerokovať v jeho neprítomnosti a rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Súd dôvod neprítomnosti žalovaných nepoznal. Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca. Iné dôkazy sporové strany nenavrhli, ani nežiadali vykonať. Vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav veci tvrdený žalobcom v žalobe. Žalovaná strana skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, nepodala žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, neuplatňovala žiadne hmotnoprávne námietky.

5. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, ktoré musia obsahovať najmä a) druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o stavebnom úvere, b) zloženie fondu stavebného sporenia, postup a lehoty pri poskytovaní stavebného úveru, podmienky a predpoklady poskytnutia stavebného úveru, c) postup a lehoty pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení, d) spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí bankového povolenia alebo pri zániku bankového povolenia stavebnej sporiteľni podľa osobitného predpisu, e) podmienky poskytovania stavebných úverov v prípadoch uvedených v § 12 ods. 2 písm. a).

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, stavebné sporenie vzniká uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, cieľová suma sa skladá a) z vkladov od stavebného sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného úveru, e) z iných zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa čl. II Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,79 % ročne, ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého ostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy -Odstúpenie od zmluvy -veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť - bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

6. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 18.3.2008 dlžníkovi a spoludlžníkovi oznámil, že z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani v poskytnutej dodatočnej lehote ostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, preto v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 22.4.2005 a zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do 7 dní od doručenia tohto listu žalovaní neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaný v 1. rade - dlžník prevzal oznámenie o odstúpení od zmluvy 27.3.2008 (doručenka na č.l. 10), spoludlžník Milan Valachovič dňa 26.3.2008 ( doručenka na č.l. 11 ), ručiteľ - žalovaný v 2. rade dňa 9.4.2008 ( doručenka na č.l. 13 ).

7. Právny vzťah založený zmluvou zo dňa 22.4.2005 súd posúdil ako spotrebiteľský v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a dlžník a spoludlžník ako spotrebitelia, a to aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodom, riadiacim sa režimom Obchodného zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto aplikoval zákonnú úpravu Občianskeho

zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade ( dlžníkom ) vznikol záväzkový vzťah na základe platne uzavretej zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol žalovanému v 1.rade poskytnutý mimoriadny medziúver - peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátiť formou pravidelných mesačných splátok, a to tak, že najskôr splatí úroky mimoriadneho medziúveru a potom poskytnutý stavebný úver. Nakoľko si svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas neplnil, čím porušil svoje zákonné aj zmluvné povinnosti, právny predchodca žalobcu od uzatvorenej zmluvy odstúpil (§ 517 ods. 1, § 48 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka) a dlžníka, žalovaného v 1. rade, vyzval na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžník oznámenie o odstúpení od zmluvy osobne prevzal dňa 27.3.2008. Dlžnú sumu ustálenú ku dňu odstúpenia od zmluvy, bol povinný v zmysle výzvy zaplatiť do 7 dní od doručenia výzvy, teda do 3.4.2008 (štvrtok ). Keďže dlžník na výzvu nereagoval a v lehote splatnosti dlžnú sumu neuhradil, veriteľ si mohol svoje peňažné nároky voči dlžníkovi uplatniť súdnou cestou dňom 4.4.2008. Žaloba bola doručená súdu dňa 18.4.2011, teda po uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. (doplnením ustanovenia .§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a na odstúpenie od zmluvy ako aj jeho účinky aplikoval ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zmluva od začiatku zrušuje a účastníci sú povinní si vrátiť navzájom len poskytnuté plnenie. Na tomto závere nič nemení ani špecifická úprava obsiahnutá v ustanovení § 506 Obchodného zákonníka, keďže na daný záväzkovoprávny vzťah je potrebné s prihliadnutím na jeho spotrebiteľský charakter prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského práva. S účinnosťou od 01.05.2014 bolo do zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach preto aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, má súd na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. V danom prípade takto konajúci súd aj postupoval a pre zistené premlčanie nároku žalobcu žalobu voči žalovanému dlžníkovi zamietol. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Nakoľko v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, bola súdu uložená povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva vrátane premlčania, súd sa prednostne zaoberal touto právnou udalosťou a konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na súdnu ochranu porušeného práva po uplynutí premlčacej doby, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby.

8. V prejednávanom prípade žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému v 2. rade vyplýva z ručiteľského záväzku, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým záväzkom a trvanie ktorého je podmienené trvaním ním zabezpečovaného záväzku, t.j. existenciou dlhu zo strany hlavného dlžníka. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal

proti veriteľovi dlžník ( § 546, § 548 Občianskeho zákonníka ). Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú ručením je založená na tom, že dlžník nezaplatil splatný (zročný) dlh napriek tomu, že ho veriteľ na to písomne vyzval. Písomnú výzvu na plnenie treba dlžníkovi doručiť. Ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí primeranej doby na plnenie dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči ručiteľovi. Povinnosťou ručiteľa je uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v ručiteľskom záväzku. Ručiteľ má však právo uplatniť proti veriteľovi námietky (odsek 2), ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, napr. že právo veriteľa je premlčané. Je zrejmé, že v prípade nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom môže žalobca uplatňovať svoje právo v konaní samostatne tak voči dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania na strane žalovaného.

9. Pokiaľ podľa záveru súdu s odkazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavretá zmluva o medziúvere a o stavebnom úvere má spotrebiteľský charakter a dlžník Y. Š. má postavenie spotrebiteľa, aj ručiteľský záväzok O. C., žalovaného v 2. rade, sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo ručiteľovi doručené 9.4.2008. Dlžníkovi uplynula lehota na plnenie dňom 3.4.2008, trojročná lehota na podanie žaloby voči ručiteľovi teda uplynula dňom 4.4.2011. Nárok uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2011 súd považoval za premlčaný. Na premlčanie bol povinný s prihliadnutím na vyššie uvedené prihliadať aj bez uplatnenia námietky premlčania žalovanou stranou.

10. Pokiaľ súd konštatoval, že došlo k premlčaniu hlavného záväzku z vyššie označenej úverovej zmluvy, t.j. nevrátenej časti úverovej istiny, došlo aj k premlčaniu nárokov na zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, ktoré sú príslušenstvom pohľadávky. Úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania sú vedľajším záväzkom, a majú vo vzťahu k istine úveru akcesorickú povahu. V prípade práva veriteľa na úroky z omeškania ide o akcesorické majetkové právo, ktoré sa uplynutím doby omeškania dlžníka mení čo do výšky úrokov z omeškania, ale premlčaniu podlieha ako celok a premlčaným sa stáva uplynutím trojročnej premlčacej doby, počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa dlžník s istinou (hlavným záväzkom) dostal do omeškania. Žalobca svoje objektívne právo na úroky z omeškania mohol uplatniť po prvýkrát 4.4.2008. Keďže žaloba bola podaná 18.4.2011, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Uvedeným právnym záverom o premlčaní uplatneného nároku sa súd stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS ČR sp. zn. 21 Cdo 761/2007, ktorý lepšie reflektuje účel právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch pred uprednostňovaním kompenzačnej a sankčnej funkcie úrokov z omeškania, zdôrazňujúc všeobecný princíp premlčania majetkových práv v občianskoprávnej úprave a predchádzajúc vzniku nepremlčateľných úrokov z omeškania, kedy by mohol veriteľ nesplnenej peňažnej pohľadávky, hoci aj premlčanej, kedykoľvek v budúcnosti pristúpiť k uplatneniu svojho nároku na úroky z omeškania, čo by viedlo podľa názoru súdu k popretiu inštitútu premlčania v súkromnom práve a akcesority úrokov z omeškania.

11. Zaoberajúc sa charakterom uplatnenej pohľadávky a posúdením tejto ako nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, súd dospel v prejednávanej veci k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou dňa 18.4.2011 je v celom rozsahu premlčaný. Tieto ustanovenia bolo potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu zakladajúcu obligačný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom, teda aj na právny úkon ručenia. Konajúci súd bol povinný k premlčaniu prihliadnuť z úradnej povinnosti a premlčaný nárok žalobcovi pre túto zákonnú prekážku nepriznať. Uvedenému zodpovedá teda prvá výroková veta rozsudku o zamietnutí žaloby.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V spore úspešným žalovaným by patril nárok na náhradu trov. Žalovaní si tento nárok neuplatnili, vznik trov na ich strane nevyplýval ani zo súdneho spisu. Preto v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov ( čl. 4 ods. 2 ) súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Prihliadal aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 by bolo potrebné po právoplatnosti tohto rozsudku vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a keďže žalovaným trovy nevznikli, nebolo by im možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, trojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú vo vyššie uvedených písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.