Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-247-2015.pdf
PDF · 124.45 KB
No categories available
9C/247/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I., A. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, zastúpená JUDr. Tatianou Timoranskou, advokátkou, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 12.880,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.4.2015 prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 12.880,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je prevádzkovateľom motorového vozidla Renault Trafic bielej farby EČV: C.-XXXK., ktoré vozidlo bolo ku dňu 20.8.2008 povinne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dňa 20.8.2008 bola týmto vozidlom spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo k usmrteniu chodca C. K.. Jeho matka, Q. K., si voči žalobcovi uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že konanie bolo vedené pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 15C/110/2012-34. Uznesením zo dňa 5.9.2012 bol schválený súdny zmier, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal zaplatiť poškodenej Q. K. z titulu nemajetkovej ujmy sumu 18.000,- eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2012. Na základe tohto uznesenia žalobca zaplatil poškodenej Q. K. dňa 31.12.2012 sumu 3.000,- eur a keďže sa dostal do omeškania so zaplatením ďalšej splátky, oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekučného konania bola podľa oznámenia Exekútorského úradu zo dňa 14.3.2014 v prospech oprávnenej vymožená suma 13.000,- eur, z ktorej exekútor v prospech oprávnenej poukázal sumu 9.880,- eur. Oprávnenej takto žalobca aj s prvou splátkou, ktorú uhrádzal ešte pred exekučným konaním zaplatil sumu 12.880,- eur. V čase prebiehajúceho súdneho konania pred Okresným súdom Komárno ešte nebolo celkom zrejmé, či z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku má alebo môže byť krytá aj nemajetková ujma, ktorá bola spôsobená pri dopravnej nehode v dôsledku straty blízkej osoby. Dňa 24.10.2013 Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok, z ktorého vyplýva, že z povinného poistenia zodpovednosti za škodu má byť uspokojovaná aj náhrada nemajetkovej ujmy a tiež, že právo únie platí pre ktorúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovedná za škodu spôsobenú pri prevádzke motorových vozidiel.
2. Žalobca si u žalovaného uplatnil z poistnej udalosti majetkovú ujmu, na uplatnenie nároku žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto si u žalovaného priamo zatiaľ
neuplatnil. Žalobca mal za to, že keď plnil poškodenej, robil tak namiesto žalovaného, ktorému táto povinnosť vyplýva zo spomínanej poistnej zmluvy. Z právneho hľadiska si uplatnil tento nárok žalobca titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Zároveň si uplatnil z istiny aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 odsek 2 OZ.
3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.4.2015, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť, najmä s poukazom na skutočnosť, že k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k usmrteniu C. K., došlo dňa 20.8.2008, návrh poškodenej Q. K. na náhradu nemajetkovej ujmy bol doručený Okresnému súdu Komárno dňa 24.4.2012. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Z týchto dôvodov vzniesol námietku premlčania s tým, že premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. V predmetnom prípade zásah do práva poškodenej Q. K. nastal momentom smrti C. K. dňa 20.8.2008. Poškodená mohla právo na náhradu nemajetkovej ujmy uplatniť prvýkrát dňa 21.8.2008, od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila dňa 21.8.2011. Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bola podaná poškodenou na súd dňa 24.4.2012, t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Okrem toho žalovaný poukázal na ustanovenie § 5 písmeno d) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. Podľa odseku 2 písmeno b) je poisťovateľ oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku. Ďalej poukázal aj na Čl. VI. odsek 1 písmeno d) VPPP, podľa ktorého je poistený povinný bez zbytočného odkladu poisťovni oznámiť, že bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške. Podľa odseku 2, bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne, nie je poistený oprávnený celkovo alebo sčasti uznať nárok z titulu zodpovednosti za škodu, rovnako ako uzavrieť súdny zmier, či pristúpiť na mimosúdne vyrovnanie alebo sa zaviazať k úhrade premlčanej pohľadávky. Z predmetnej veci vyplýva podľa žalovaného, že žalobca ako žalovaný dňa 5.9.2012 pred otvorením pojednávania v právnej veci vedenej pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 15C/110/2012 uzatvoril s poškodenou, akou žalobkyňou, súdny zmier, podľa ktorého sa zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 18.000,- eur spôsobenej trestným činom usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, za ktorý čin bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 15T/17/2010-355 zo dňa 14.4.2011, právoplatného dňa 14.4.2011. Rovnako je nesporné, že žalovaný ako poisťovňa, nebola účastníkom predmetného konania a ani nemala vedomosť, že voči žalobcovi bol podaný dňa 24.4.2012 návrh na zaplatenie sumy 50.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy.
4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: kópiou rozsudku OS Komárno č. k. 15T/17/2010-355 zo dňa 14.4.2011, oznámením Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, uznesením OS Komárno č. k. 15C/110/2012-34 zo dňa 5.9.2012, uznesením KS v Prešove č. k. 6Co 127/2010, vyjadrením žalovaného k žalobe, poistnou zmluvou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia žalovaného, výpisom z inkasného účtu poistnej zmluvy, zmenou právnej kvalifikácie zo strany žalobcu zo dňa 14.9.2015, exekučným spisom súdneho exekútora JUDr. Ing. Hrebíka č. k. EX 3162/13, rozsudkom NS SR 3Cdo 301/2012, žiadosťou o vyjadrenie - odpoveďou MF SR, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby a upresnenia, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Zastávala názor, že nárok na plnenie z titulu nemajetkovej ujmy si nemohol voči žalovanému žalobca uplatniť skôr, než bola ustálená výška takejto náhrady rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, odkázala na podrobné zdôvodnenie v žalobe a k vyjadreniu žalovaného o tom, že plniť nemôže z dôvodu, že sa žalobca zaviazal na plnenie nad rámec osobitného predpisu, uviedla, že schválený súdny zmier riešil zodpovednosť žalobcu v postavení žalovaného za zásah do osobnostných práv poškodeného. Tento nárok poškodeného bol celkom legitímny a žalobca ako vodič a prevádzkovateľ vozidla bol za takúto nemajetkovú ujmu aj zodpovedný. Tvrdila, že nemožno hovoriť o tom, že by sa bola dobrovoľne zaviazal plniť niečo, na čo nebol povinný. Jedinou zásadnou otázkou podľa jej názoru pre posúdenie nároku žalobcu je otázka
včasnosti uplatnenia takéhoto nároku a je teda potrebné posúdiť, kedy prvýkrát tak mohol žalobca urobiť. Žalobca sa domnieva, že prvýkrát tak mohol urobiť až potom, čo rozhodnutie súdu, ktorým bol zaviazaný na plnenie nadobudlo právoplatnosť a zároveň sa domnieva, že v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať škodovú a poistnú udalosť. Lehota na plnenie z poistenia podľa názoru právnej zástupkyne plynie až po právoplatnosti rozhodnutia a tento moment je podľa neho poistnou udalosťou. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, sa vyjadrila v tom smere, že jedná sa o posúdenie a výklad právneho ustanovenia a zdôvodnenia, z ktorého je potrebné vychádzať pri vznesenej námietke premlčania s tým, že mala za to, že tento nárok nie je premlčaný, lebo najskôr si ho mohol žalobca uplatniť až po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Komárno č. k. 15C/110/2012-34. K otázke pasívnej legitimácie uviedla, že rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 301/2012 je žalobcovi známe, ako aj to, že toto rozhodnutie nemožno považovať za záväzný judikát, pretože podľa vedomostí právnej zástupkyne, nebolo doposiaľ zverejnené a publikované v zbierke súdnych rozhodnutí. Jedná sa o rozhodnutie NS SR, ktoré je svojím významom postavené na roveň iných rozhodnutí vyšších súdov. V tejto súvislosti poukázala najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016 č. k. 21Co/60/2015, kde ide o rozsudok, ktorý nadväzuje na vec týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo veci Kataríny Hassovej a spol. a poukázala na tento rozsudok práve z dôvodu, že s jeho odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje. Z tohto rozsudku vyplýva určitá argumentácia, kde krajský súd skonštatoval aj rozdielnosť názorov súdov a poukazuje na rozsudok NS SR, ktorý predložil žalovaný aj v tejto veci. V tomto rozhodnutí sa veľmi podrobne odvolací súd zaoberá s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného. Navrhovala žalobe vyhovieť v plnom rozsahu tak, ako si to žalobca uplatnil v pôvodne podanej žalobe a v prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 9.4.2015. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pridržiaval sa vznesenej námietky premlčania, poukázal na ustanovenie Čl. VI. odsek 1 písmeno d) VPPP s tým, že podľa tohto článku žalobca bol povinný bez zbytočného odkladu poisťovni písomne oznámiť, že bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške. Žalobca v tomto konaní nie je bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne oprávnený celkom alebo sčasti uznať nárok z titulu zodpovednosti za škodu rovnako ako uzavrieť súdny zmier, či pristúpiť na mimosúdne vyrovnanie alebo zaviazať sa k úhrade premlčanej pohľadávky. Poukázala na to, že žalobca sa napriek ustanoveniam Všeobecných poistných podmienok a zákona o povinnom zmluvnom poistení zaviazal uhradiť premlčaný nárok, podľa čoho žalovaný zastáva názor, že poisťovateľ nie je povinný tento nárok v tomto konaní plniť. Čo sa týka zmeny právnej kvalifikácie zo strany žalobcu, uviedol, že pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti podľa ustanovenia § 104 OZ. Keďže k dopravnej nehode došlo dňa 20.8.2009, mal za to že tento nárok žalobcu voči žalovanému je premlčaný. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 31.3.2016 č. k. 3Cdo 301/2012, ktorý v plnej miere odkazuje na rozsudok NS SR pod sp. zn. 4Cdo 168/2009, ktorý vychádza a tiež odkazuje na rozsudok č. k. 3Cdo 176/2012 z 26.9.2013, zverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 9/2014 pod číslom 127, t. j. R 127/2014. V prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov v rozsahu 100 %.
7. Kópiou rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 15t/17/2010-355 zo dňa 14.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2011, bol žalobca uznaný za vinného, že dňa 20.8.2008 spôsobil dopravnú nehodu, keď riadil osobné motorové vozidlo značky Renault Trafic EČV: C.-X., pričom v dôsledku toho, že riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, zrazil chodca C. K., ktorý zraneniam podľahol a zomrel na mieste samom. Týmto spôsobil inému z nedbanlivosti smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s tým, že tento trest súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov. Zároveň žalobcovi bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 mesiacov. Žalobcovi ako obvinenému súd uložil povinnosť nahradiť majetkovú škodu vo výške 5.480,09 eur v prospech Q. K.. Podľa § 288 odsek 2 Tr. poriadku sa poškodená Q. K. so zvyškom svojho nároku, ktorý si uplatnila ako nemajetkovú škodu v neurčitej výške, odkázal súd na občiansko-súdne konanie.
8. Oznámením Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka zo dňa 14.3.2014 právnej zástupkyni žalobcu bolo oznámené, že v exekučnej veci oprávnenej Q. K. voči povinnému
- žalobcovi č. k. EX 3162/2013 o vymoženie pohľadávky 15.000,- eur s príslušenstvom, že ku dňu 14.3.2014 bola vymožená suma 13.000,- eur, z toho v prospech oprávneného 9.880,- eur a časť trov exekúcie 3.120,- eur. Celková vymáhaná suma vrátane trov exekúcie bola vo výške 19.470,19 eur.
9. Kópiou uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 15C/110/2012-34 zo dňa 5.9.2012, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2012 súd schválil súdny zmier, podľa ktorého žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť poškodenej Q. K. titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 18.000,- eur spôsobnej trestným činom usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona s tým, že žalobca sa zaviazal k povinnosti nemajetkovú ujmu vo výške 18.000,- eur zaplatiť poškodenej v 6 rovnakých splátkach po 3.000,- eur, vždy k určitému dátumu, pod stratou výhody splátok a tiež sa zaviazal k povinnosti zaplatiť titulom trov právneho zastúpenia poškodenej sumu 360,- eur na účet právnej zástupkyne poškodenej.
10. Lustráciou poisteného vozidla žalobca preukázal, že v čase dopravnej nehody bolo vozidlo, ktorým spôsobil dopravnú nehodu dňa 20.8.2008 poistené u žalovaného povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
11. Poistnou zmluvou zo dňa 12.12.2007 žalovaný preukázal, že žalobca mal uzavretú poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na neurčito.
12. Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 702, žalovaný preukázal podmienky platnosti poistnej zmluvy zo dňa 12.12.2007 s tým, že týmito podmienkami sa mali riadiť obe zmluvné strany.
13. Výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 3.3.2009 do 9.4.2015 žalovaný preukázal, že žalobca v čase dopravnej nehody mal zaplatené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
14. Zmenou právnej kvalifikácie žalobcu zo dňa 14.9.2015 právna zástupkyňa oznámila súdu, že žalobca na podanej žalobe trvá a právnu kvalifikáciu upresňuje tak, že sa domáha poistného plnenia z poistenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nie titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako si to pôvodne žalobca uplatnil. Túto zmenu právnej kvalifikácie odôvodnila tým, že poistná udalosť vznikla dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5.9.2012 právoplatného dňa 22.10.2012, a preto je toho názoru, že od tohto dňa, kedy bola ustálená výška povinnosti plniť, začína plynúť lehota na uplatnenie nároku na poistné plnenie, premlčacia lehota je trojročná a začína plynúť rok po poistnej udalosti.
15. Rozsudkom NS SR č. k. 3Cdo 301/2012 zo dňa 31.3.2016 Najvyšší súd SR poukázal na to, že poisťovne nie sú pasívne vecne legitimované v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 a nasl. OZ za zásah do ich osobnostných práv pozostalých spôsobený usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode a jej krytia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko táto otázka bola už riešená v rozhodovacej činnosti NS SR, a to uznesením z 20.4.2011 sp. zn. 4Cdo 168/2009. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva záver o nedostatku pasívnej legitimácie poisťovne s poukazom na výklad ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 odsek 2 OZ.
16. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21Co/60/2015 zo dňa 31.3.2016 odvolací súd riešil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou blízkej osoby v súvislosti s povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla, najmä v odôvodnení bodu 43 tohto rozsudku a ďalších, ktoré sa zaoberajú v podstate otázkou, v akom rozsahu sú povinné súdy SR prihliadať na Smernice ES, konkrétne na motorové vozidlá, ktoré bez pochyby majú upravenú otázku odškodnenia nemajetkovej ujmy tak, že táto má byť krytá z povinného zmluvného poistenia. Z tohto dôvodu je významná judikatúra súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že súdy SR sú povinné rozhodovať a vykladať právo tak, aby sa vo svojich rozhodnutiach k týmto normám EÚ priblížili čo najviac.
17. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčania doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
19. Podľa ustanovenia § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
20. Podľa ustanovenia § 427 odsek 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
21. Podľa ustanovenia § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
22. Podľa ustanovenia § 788 odsek 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
23. Podľa ustanovenia § 820 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
24. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. odsek 2, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
25. Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 písmeno d) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401> alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. odsek 2 písmeno b), ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku.
26. Podľa Čl. VI. odsek 1 písmeno d) Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistený povinný bez zbytočného odkladu poisťovni písomne oznámiť, že bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške.
27. Podľa Čl. VI. odsek 2 Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený je ďalej povinný postupovať pri konaní o náhrade škody tak, aby nedal príčinu k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne nie je poistený oprávnený celkovo alebo sčasti uznať nárok z titulu zodpovednosti za škodu, rovnako ako uzavrieť súdny zmier, či pristúpiť na mimosúdne vyrovnanie alebo sa zaviazať k úhrade premlčanej pohľadávky.
28. Na základe vykonaného dokazovania a podľa horecitovaných zákonných ustanovení súd dospel k takému právnemu názoru a záveru veci, že je potrebné žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, a to z nasledovných dôvodov:
Žalobca po zmene právnej kvalifikácii sa domáhal poistného plnenia z poistenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to na tom skutkovom základe, že podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 15C/110/2012-34 zo dňa 5.9.2012, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2012, súd schválil súdny zmier, podľa ktorého sa žalobca v postavení žalovaného zaviazal zaplatiť poškodenej Q. K. titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 18.000,- eur spôsobenej trestným činom usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona, za ktorý čin bol žalobca uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 15T/17/2010-355 zo dňa 14.4.2011, právoplatného dňa 14.4.2011, keď dňa 20.8.2008 pri dopravnej nehode, keď žalobca bol vodičom motorového vozidla, spôsobil smrť chodcovi C. K. a jeho matka Q. K., ako poškodená, si voči žalobcovi uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa vyššie citovaného konania pred OS v Komárne. Sumu 18.000,- eur ako nemajetkovú ujmu sa zaviazal žalobca zaviazať poškodenej v šiestich rovnakých splátkach po 3.000,- eur v rôznych dátumoch, pod stratou výhody splátok. Žalobu v konaní pred Okresným súdom Komárno podala poškodená Q. K. proti žalobcovi ako žalovanému, ktorý túto skutočnosť neoznámil žalovanému ako poisťovni, ktorá nemala vôbec žiadnu vedomosť o tomto konaní, ako ani o tom, že žalobca súhlasil so schválením súdneho zmieru. Žalobca si na základe tohto právoplatného uznesenia uplatňuje plnenie v tomto konaní z poistnej udalosti, a to dopravnej nehody, že plnil za žalovaného a že toto plnenie vyplýva z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď žalobca so žalovaným mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6544487299/4. Poistná zmluva sa vzťahovala na osobné motorové vozidlo značky Renault Trafic bielej farby s EČV: C.. Žalovaný preukázal, že žalobca v čase dopravnej nehody mal poistené predmetné vozidlo a že mal aj zaplatené poistné. Vzhľadom k tomu, že žalobca vyplatil poškodenej na základe právoplatného uznesenia o schválení súdneho zmieru sumu 3.000,- eur dňa 31.12.2012 a dostal sa do omeškania so zaplatením ďalšej splátky, oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie, a toto exekučné konanie bolo vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, ktorý podľa oznámenia zo dňa 14.3.2014 oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že ku dňu 14.3.2014 bola vymožená suma 13.000,- eur, z toho v prospech oprávnenej 9.880,- eur a časť trov exekúcie 3.120,- eur. Žalobca poškodenej spolu s prvou splátkou, ktorú uhradil ešte pred exekučným konaním zaplatil sumu 12.880,- eur, ktorú sumu v tomto konaní si uplatnil voči žalovanému titulom plnenia zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
29. Žalovaný už pri vyjadrení sa k žalobe vzniesol námietku premlčania voči predmetnému nároku a z tohto dôvodu, ale aj v zmysle porušenia ustanovení § 5 odsek 1 písmeno d) a odseku 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení a Čl. VI. odsek 1 písmeno d) a odseku 2 Všeobecných poistných podmienok poistenia navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
30. Súd ex offo sa zaoberal otázkou skúmania vznesenej námietky premlčania, či nárok, ktorý si uplatnil žalobca je premlčaný alebo nie je, nakoľko právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že tento nárok premlčaný nie je, lebo jedinou zásadnou otázkou pre posúdenie včasnosti uplatnenia nároku žalobcu je potrebné, aby súd posúdil, kedy prvýkrát tak mohol žalobca urobiť. Žalobca uviedol, že sa domnieva, že tak mohol urobiť až potom, čo rozhodnutie súdu, ktorým bol zaviazaný na plnenie nadobudlo právoplatnosť a zároveň sa domnieva, že v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať škodovú a poistnú udalosť. Podľa názoru žalobcu, lehota na plnenie z poistenia plynie až po právoplatnosti rozhodnutia a tento moment je podľa neho poistnou udalosťou. Žalovaný nezastáva tento názor, ale má za to, že návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poškodenou bol podaný dňa 24.4.2012, t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, a teda žalobca bol zaviazaný resp. sám súhlasil so zaplatením premlčaného nároku.
31. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k usmrteniu C. K., došlo dňa 20.8.2008, návrh poškodenej Q. K. na náhradu nemajetkovej ujmy bol doručený Okresnému súdu Komárno dňa 24.4.2012. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Preto premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. v predmetnom prípade zásah do práva poškodenej nastal momentom smrti C. K. dňa 20.8.2008 a poškodená mohla právo na náhradu nemajetkovej ujmy uplatniť prvýkrát dňa 21.8.2008, od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila dňa 21.8.2011. Keď teda návrh poškodenej Q. K. na náhradu nemajetkovej ujmy bol podaný dňa 24.4.2012, bol podaný po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby. Z uvedeného vyplýva, že poškodená neuplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy riadne a včas, t. j. v trestnom konaní uplatnila nemajetkovú škodu v neurčitej výške a návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- eur bol podaný až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Z týchto dôvodov mal súd za to, že nárok žalobcu je premlčaný a nie je možné ho priznať z poistného plnenia na základe poistnej zmluvy pre povinné poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného.
32. Súd ďalej sa stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý prezentoval porušením ustanovenia § 5 odsek 1 písmeno d) a odsek 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, keď poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. Ďalej poisťovateľ v zmysle odseku 2 je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca uhradil premlčanú pohľadávku a žalovaný ani nemal vedomosti o tom, že takéto konanie prebieha, čím žalobca porušil Čl. VI. odsek 1 písmeno b) VPPP, pretože žalobca bez zbytočného odkladu ako poistený písomne neoznámil, že bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody a žalovaný sa nevedel k požadovanej náhrade a jej výške ani vyjadriť. Okrem toho v zmysle odseku 2 VPPP mal žalobca žiadať súhlas poisťovne k uznaniu nároku z titulu zodpovednosti za škodu, rovnako aj v prípade uzavretia súdneho zmieru. Aj tento odsek Čl. VI. VPPP žalobca porušil, keď túto skutočnosť nepreukázal súdu, že tak urobil. Táto skutočnosť je deklarovaná aj v samotnom uznesení Okresného súdu Komárno pod č. k. 15C/110/2012-34, kde žalovaný ako poisťovňa nebola účastníkom predmetného konania.
33. K otázke vecne pasívnej legitimácie žalovaného sa súd stotožnil s právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 31.3.2016 pod sp. zn. 21Co/60/2015, ktorý rozsudok nadväzuje na vec prejednávanú pred Európskym súdnym dvorom pod značkou C-22/2012 Katarína Hassová a spol., najmä s poukazom na body 43 a ďalšie odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré sa zaoberajú v podstate s otázkou, v akom rozsahu sú súdy SR povinné prihliadať na Smernice Európskeho súdu, konkrétne na motorové smernice, ktoré bez pochyby majú upravenú otázku odškodnenia nemajetkovej ujmy tak, že táto má byť krytá z povinného zmluvného poistenia. Preto v tomto smere je veľmi významná tá judikatúra súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že súdy SR sú povinné rozhodovať a vykladať právo tak, aby sa vo svojich rozhodnutiach k týmto normám EÚ priblížili čo najviac. Je pravdou, že Najvyšší súd SR rozhodol v obdobnej veci rozsudkom dňa 31.3.2016 pod č. k. 3Cdo 301/2012, keď sa vyjadril, že podľa jeho názoru žalovaný ako poisťovňa, nie je vecne pasívne legitimovaný v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 a nasl. OZ za zásah do ich osobnostných práv pozostalých spôsobených usmrtením blízkej osoby po dopravnej nehode a jej krytia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysel zákona č. 381/2001 Z. z. Toto rozhodnutie nebolo zatiaľ publikované v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí NS SR, preto nie je možné považovať takéto rozhodnutie za záväzný judikát. Ide o rozhodnutie, ktoré je svojím významom postavené na roveň iných rozhodnutí vyšších súdov. Táto otázka však nie je rozhodujúca v tomto konaní, ale súd považoval za potrebné sa k nej vyjadriť, pretože o nej účastníci konania v tomto konaní hovorili a vyjadrovali sa k nej a predkladali rozhodnutia na oba názory vyslovené súdmi SR. Podstatné v tomto konaní bolo, či nárok žalobcu je premlčaný alebo nie je a k tejto otázke sa súd jednoznačne vyjadril, že zastáva ten názor, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže sa nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého lehota na plnenie z poistenia plynie až po právoplatnosti rozhodnutia a že tento moment je poistnou udalosťou, čo sa týka ustanovenia § 104 OZ, že premlčacia doba začína plynúť za rok po poistnej udalosti, tak pokiaľ k dopravnej nehode došlo dňa 20.8.2008, pokiaľ aj rok po uplynutí, teda dňa 20.8.2009, si ho mohol uplatniť, aj tak trojročná premlčacia lehota uplynula 21.8.2012 a žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 8.4.2014. Žalovaný preukázal aj porušenie ďalších ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj porušenie Všeobecných poistných podmienok poistenia tak, ako sa o nich súd vyššie zmienil. Z týchto dôvodov mal súd za to, že nie je možné, aby žalovaný bol zaviazaný k úhrade premlčanej pohľadávky, ku ktorej sa zaviazal žalobca v inom konaní, keď dobrovoľne uzavrel súdny zmier už premlčaného nároku.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).