Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cpr/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobkyne: X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X/A, E. Y. proti žalovanému: BLACK DIAMOND PLUS, s.r.o. so sídlom Eötvösova 43/13, Komárno, IČO: 46 877 410, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22.9.2014, doručeným žalobkyni dňa 26.9.2014, a okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26.9.2014, doručeným žalobkyni dňa 1.10.2014, je n e p l a t n é.

Súd u r č u j e, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa skončil dňom 30.9.2014.

Vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému ukončiť s ňou pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s dvojmesačnou výpovednou lehotou, súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 13.11.2014 žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že skončenie jej pracovného pomeru u žalovaného výpoveďou zo dňa 26.9.2014 a dňa 1.10.2014 je neplatné. Tiež sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému skončiť s ňou pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Podanú žalobu žalobkyňa postavila na tom skutkovom tvrdení, že okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie liečebného režimu bolo vykonštruované a účelové, s cieľom zbaviť sa jej ako zamestnanca bez povinnosti vyplatenia zákonného odstupného a preplatenia zostatku dovolenky. Svoje skutkové tvrdenia podložila podaním žalovaného zo dňa 26.9.2014 označeným ako výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, podaním žalovaného zo dňa 22.9.2014 označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, pracovnou zmluvou a svojimi písomnými reakciami na podania žalovaného.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nepopieral.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky v deň pojednávania, keď zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania nepovažoval za žiadosť v súlade s § 183 CSP, preto vo veci konal, vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a vo veci aj rozhodol. Po vypočutí si prednesu žalobkyne a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými v priebehu konania žalobkyňou, a to podaním žalovaného zo dňa 26.9.2014 označeným ako výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, podaním žalovaného zo dňa 22.9.2014 označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, pracovnou zmluvou zo dňa 10.10.2012, odpoveďou zo dňa 1.10.2014 na podanie žalovaného - výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, odpoveďou zo dňa 26.9.2014 na podanie žalovaného - okamžité skončenie pracovného pomeru, výzvou na vyplatenie dlžnej mzdy zo dňa 26.9.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou pracovný pomer a to pracovnou zmluvou zo dňa 10.10.2012, ktorou bola žalobkyňa prijatá do riadneho pracovného pomeru na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace a nástupom do zamestnania dňa 20.10.2012. Žalobkyňa bola prijatá na výkon práce čašníka - servírky s miestom výkonu práce: S. č. XXX. Ako vyplynulo z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného 5.9.2014, žalobkyňa bola v období od 5.9.2014 práceneschopná s tým, že od 30.9.12014 mala povolené vychádzky. Dňa 22.9.2014 žalovaný spísal podanie označené ako: okamžité skončenie pracovného pomeru. V tomto podaní adresovanom a doručenom žalobkyni dňa 26.9.2014 uviedol, že žalobkyni dáva okamžitú výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje nedodržiavania liečebného režimu, pričom opísal jeho porušenie. Na toto podanie žalovaného reagovala žalobkyňa písomným podaním zo dňa 26.9.2014, ktorým oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za bezpredmetné a neplatné, keď jeho tvrdenie o nedodržaní liečebného režimu označila za vykonštruované. Tiež žalovanému písomne oznámila, že ho vyzýva na zaplatenie mzdy za mesiac august 2014 a to v lehote do 3.10.2014 a upovedomila ho o svojich ďalších krokoch v prípade nevyplatenia mzdy v stanovenej lehote. Dňa 26.9.2014 žalovaný vypracoval písomné podanie označené ako: výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, v ktorom uviedol, že v zmysle § 68 ods. 2 so žalobkyňou končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, konkrétne nedodržiavanie liečebného režimu, pričom toto opísal. Tiež uviedol, že pracovný pomer žalobkyne u neho končí dňom 30.9.2014. Po doručení tohto podania žalovaného dňa 1.10.2014 žalobkyňa písomným podaním označeným ako: odpoveď „výpoveď z dôvodu závažného porušenia prac. disciplíny“ žalovanému oznámila, že dňa 1.10.2014 jej bolo doručené jeho podanie

- výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 26.9.2014. Výpoveď označila za bezpredmetnú a neplatnú, keďže ním tvrdeného závažného porušenia pracovnej disciplíny sa nedopustila.

5. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na podanej žalobe.

6. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2014 do 31.12.2014 (ďalej len „“), právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <..

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd zo skutkového tvrdenia žalobkyne, ktoré zo strany žalovaného spochybnené nebolo, preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 10.10.2012. Tiež mal preukázané, že žalobkyňa na základe tejto pracovnej zmluvy vykonávala dohodnutú prácu, keď od 5.9.2014 bola pre svoj zdravotný stav práceneschopná. Dňa 22.9.2014 žalovaný spísal písomné podanie označené ako: okamžité skončenie pracovného pomeru. V tomto podaní adresovanom a doručenom žalobkyni uviedol, že žalobkyni dáva okamžitú výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje nedodržiavania liečebného režimu, pričom opísal jeho porušenie. Dňa 26.9.2014 žalovaný vypracoval písomné podanie označené ako: výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, v ktorom uviedol, že v zmysle § 68 ods. 2 so žalobkyňou končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, konkrétne nedodržiavanie liečebného režimu, pričom toto opísal. Tiež uviedol, že pracovný pomer žalobkyne u neho končí dňom 30.9.2014. Žalobkyňa napadla platnosť týchto právnych úkonov na súde v lehote stanovenej v ustanovení § 77 Zákonníka práce. Súd tieto podania žalovaného vyhodnotil z pohľadu Zákonníka práce, keď s ohľadom na špecifikáciu titulu skončenia pracovného pomeru (ust. § 68 Zákonníka práce) mal za to, že podania zo dňa 22.9.2014 a 26.9.2014 treba posudzovať ako okamžité skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce súd dospel k záveru, že ani okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 22.9.2014 a ani okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.9.2014 nie sú platnými právnymi úkonmi a to z dôvodu, že tieto právne úkony neboli v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, čo má za následok neplatnosť takýchto právnych úkonov (§ 17 ods. 2 a § 74 Zákonníka práce). V tomto type konania žalovaného ako zamestnávateľa zaťažovala povinnosť preukázať opak, čo zo strany žalovaného učinené nebolo, keď žalovaný takúto skutočnosť ani len netvrdil. Z dôvodu neplatnosti právnych úkonov: okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.9.2014 a zo dňa 26.9.2014 pre nesplnenie zákonného predpokladu platnosti takéhoto úkonu podľa § 17 ods. 2 a § 74 Zákonníka práce mal súd za to, že je potrebné podanej žalobe vyhovieť a určiť, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 22.9.2014, doručeným žalobkyni dňa 26.9.2014 a okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 26.9.2014, doručeným žalobkyni dňa 1.10.2014, je neplatné bez toho, aby súd vykonával ďalšie dokazovanie ohľadne preukázania existencie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pretože dokazovanie v tomto smere považoval s ohľadom na vyslovený názor o neplatnosti týchto úkonov za nadbytočné. Nakoľko zo strany žalobkyne v konaní nebolo preukázané a ani len tvrdené, že by po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru (dňa 26.9.2014 a dňa 1.10.2014) žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, súd vychádzajúc z ustanovenia § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce určil, že jej pracovný pomer u žalovaného sa skončil ku dňu, kedy sa mal pracovný pomer skončiť titulom okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu 30.9.2014.

Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému skončiť s ňou pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď dátum skončenia pracovného pomeru v danej veci vyplýva zo Zákonníka práce a súd vo svojom výroku tento aj definitívne stanovil.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní úspešnou stranou sporu, pričom jej neúspech v konaní bol len nepatrný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .