Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/294/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 380,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.11.2014, č. k. 4C/151/2014-75, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 72,52 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Zo zmluvy nepochybne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a tento výklad je tak v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky. Ak predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom predložiť dôkaz. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu o právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Takéto podmienky sú neprijateľné a preto neplatné. Predložený výpis z účtu žalovanej žalobcom nijako nepreukázal, kedy konkrétne malo byť poskytnuté povolené prečerpanie, v akej výške bolo postupcom schválené, kedy malo dôjsť k jeho prekročeniu žalovanou a k jeho zmene v dôsledku prekročenia. Zo strany žalovanej malo dôjsť k naplneniu predpokladov pre možný postup žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu podľa článku 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok pre porušenie povinností žalovanou v zmysle článku 14 bod 1 písm. a/ alebo b/ a článku 14 bod 2 už podstatne skôr, než to žalobca realizoval podaním z 01.10.2013. O tejto skutočnosti svedčí výška

pohľadávky, ktorá je uvedená v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ale aj v oznámení o postúpení pohľadávky na žalobcu z jeho právneho predchodcu. Nečinnosť postupcu a následne žalobcu využiť oprávnenia vyplývajúce z Obchodných podmienok aj vo vzťahu k otázke premlčania ide na ťarchu veriteľa, ktorý bol oprávnený požadovať dlžnú sumu od žalovanej či už momentom zastavenia povoleného čerpania, resp. dokonca ešte skorším momentom. V bode 11.3.3 Obchodných podmienok v prípade vzniku nepovoleného prečerpania dlžník je povinný banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť. Splatnosť nepovoleného prečerpania tak nastáva okamihom jeho vzniku. V samotnej žalobe žalobca uvádza, že právny predchodca žalobcu debetný zostatok na účte žalovanej technicky preúčtoval na debetný účet, čo vyplýva z položky č. 1 predloženého výpisu. Zároveň je zrejmé z článku 9.3, že následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť dlžníka vyrovnať čiastku povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná čiastka sa považuje za nepovolené prečerpanie. Na základe predloženého výpisu z účtu automatická splatnosť výnosov nastala už 31.01.2010. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala týmto dátumom a už nasledujúci deň, teda od 01.02.2010 mohol žalobca požadovať vrátenie dlžnej sumy. Ostatné položky označené vo výpise z účtu ako „výber“ po dátume 31.01.2010 predstavujú iba poplatky pričítané na ťarchu žalovanej. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy) na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. V ustanovení § 54 ods. 1 možno posudzovať aj tzv. absolútny obchod. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z ustanovenia bodu 2 Záverečných ustanovení zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty z 30.04.2007 v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zhoršilo postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylúčilo použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam. V tejto súvislosti citoval uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 55/201 z 24.02.2011. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami. Nie je možné akceptovať, aby na inštitút, ako je napr. odstúpenie od zmluvy, resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna úprava v zmysle zásad medzi podnikateľmi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie citoval rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 35/2011, 1Co/95/2013, tiež 19Co 98/2013. Vzhľadom na uvedené z úradnej moci prihliadol súd prvej inštancie na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré súd prvej inštancie je povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Keďže splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala 31.01.2010 a žaloba bola podaná 16.06.2014, nároky spred 16.06.2011 sú premlčané. Keďže v danom prípade splatnosť povoleného alebo nepovoleného prečerpania nastala najneskôr 31.01.2010, premlčacia doba začala plynúť od 01.02.2010 do 01.02.2013. Išlo o trojročnú premlčaciu dobu v zmysle Občianskeho zákonníka s poukazom na výklad v súvislosti s plynutím premlčacej doby u spotrebiteľských úveroch vo vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5MCdo/20/2009. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná až po tejto trojročnej dobe, teda 16.06.2014 súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní uviedol, že predovšetkým súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vyjadrenie žalovanej, ktorá uznala pred súdom nárok žalobcu v celom rozsahu a bolo potrebné potom rozhodnúť rozsudkom na základe uznania. Z toho dôvodu nemohol súd prvej inštancie vychádzať ani len z vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktoré nikdy nemôže byť v rozpore s hlavným účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Jednoznačne boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ďalej tiež namieta správnosť zisteného skutkového stavu, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej povolené prečerpanie finančných prostriedkov až do sumy 697,07 Eur. Konečná splatnosť povoleného prečerpania bola stanovená do 31.12.2050. To vyplýva z oznámenia o poskytnutí prečerpania povoleného žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom. Žalovaná prekročila tento rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov v celkovej sume 380,84 Eur, ktoré boli len technicky preúčtované na debetný účet, čo vyplýva z položky č. 1. Z priloženého výpisu z účtu žalovanej je preukázané, že na tomto účte žalovanej nie sú evidované žiadne kreditné obraty zo strany žalovanej. Žalovaná nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na účte, ako aj sumu rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradila, čím nastal prípad porušenia v zmysle článku 14 bod 14.1 Obchodných podmienok. Na základe tohto boli splnené podmienky v zmysle článku 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s

článkom 14.2, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dňa 30.09.2013. Do dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky bolo možné zo strany žalobcu si uplatniť nanajvýš pohľadávku vo výške, ktorá prekračuje rámec povoleného prečerpania, keďže to povolené prečerpanie bolo umožnené žalovanej až do termínu 31.12.2050. Z týchto dôvodov sa domnieva, že žalobca uplatnil svoj nárok včas, ešte pred plynutím premlčacej lehoty. Zároveň namietal aj správnosť výroku 3 tohto rozsudku, ktorým zaviazal žalobcu uhradil vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že tieto boli neúčelné, pretože samotný zákon poskytuje vysoký štandard ochrany spotrebiteľa a na všetky skutočnosti, ktoré boli dôvodom zamietnutia žaloby prihliada súd aj z úradnej povinnosti. Námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka predstavuje bežný rutinnú záležitosť a poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. 7MCdo/1/2014, 6MCdo/9/2013, preto žiadal tento výrok zmeniť a náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil rozhodujúce skutočnosti, ktoré aj správne právne posúdil a na týchto okolnostiach tak skutkových ako aj právnych sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení už citovaného zákona č. 150/2004 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

9. Ako vyplýva z § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Dňa 30.11.2005 Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovanou zmluvu o bežnom účte. Predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu v slovenských korunách a pripisovaní úrokov na účet vždy k 31.12. kalendárneho roka. Dňa 30.04.2007 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Oznámením o postúpením pohľadávky zo dňa 05.04.2013 pôvodný veriteľ žalovanej oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 01.10.2013 adresovanej žalovanej žalobca uviedol, že došlo k porušeniu povinností v zmysle článku 8.4 písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s článkom 14.2 Obchodných podmienok, v dôsledku ktorých sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť pohľadávky z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanej formou povoleného prečerpania. Pohľadávka veriteľa žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pozostávala zo sumy 481,09 Eur, a to istina úveru predstavovala sumu 380,86 Eur, úroky sumu 65,02 Eur a poplatok sumu 35,21 Eur.

15. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v tom, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie záväzku v súlade s § 153a OSP. Vyplynulo to podľa tvrdenia žalobcu z písomného uznania dlhu žalovanej podaním adresovaným súdu po doručení žaloby.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že podanie žalovaná vykonala po vytýčení termínu pojednávania a po doručení zásielky súdom, ktorá obsahovala žalobu dňa 07.11.2014. Neúčasť ospravedlnila zlým zdravotným stavom a oznámila súdu prvej inštancie, že je nezamestnaná, žiada súd o splátky.

17. Tento písomný prejav žalovanej nemožno hodnotiť ako uznanie dlhu vzhľadom na absenciu zákonom predpísané predpoklady, tzn., že chýba v tomto procesnom vyjadrení žalovanej výslovne procesný prejav, že uznáva nárok žalobcu v celom rozsahu čo do dôvodu a do výšky. Preto sa nestotožňuje odvolací súd s argumentáciou odvolateľa o tom, že z takéhoto písomného prejavu vyplýva uznanie dlhu a splnenie podmienok pre vydanie takéhoto rozsudku. Naviac išlo o dlh premlčaný, keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zistenými skutočnosťami a právnou argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu ku vzniku plynutiu a skončeniu premlčacej lehoty tak, ako to rozoberá súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí na strane 7 a 8 citovaného rozhodnutia.

18. Odvolací súd stručne uvádza, že odvolanie žalobcu, v ktorom argumentuje rámcom, ktorý povolil právny predchodca žalobcu na prečerpanie finančných prostriedkov na účte žalovanej, táto argumentácia si vzájomne odporuje vzhľadom k tomu, že na jednej strane žalobca v dôvodoch, prečo podal žalobu, bola okolnosť porušenia zmluvných podmienok v súvislosti s tým, že žalovaná nedovolene prečerpala limit, ktorý mala k dispozícii. Na druhej strane argumentoval tým, že prečerpanie žalovaná mala povolené a bolo poskytnuté takéto povolené prečerpanie až do 31.12.2050.

19. Z obsahu žaloby podanej žalobcom vyplýva, aké boli dôvody pre podanie žaloby, aké boli dôvody pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky, čo je obsahom oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky 01.10.2013. Je legitímna úvaha súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc z uzavretej zmluvy a z Obchodných podmienok, ktoré platili u právneho predchodcu žalobcu, teda Slovenskej sporiteľne a.s., z ktorých vyplývalo, že prečerpaním povoleného limitu peňažných prostriedkov došlo k porušeniu zmluvy a tým nastali podmienky mimoriadnej splatnosti pohľadávky a povinnosti dlžníka vrátiť prečerpané prostriedky obratom. Táto situácia tak, ako je uvedené aj v rozsudku súdu prvej inštancie existovala už k 31.01.2010. Nasledujúcim dňom 01.02.2010 bolo možné uplatniť si žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom tento nárok. V skutočnosti však bola žaloba podaná až 16.06.2014, čiže po lehote všeobecnej premlčacej lehoty a práve takéto výslovne stanovené právo a povinnosť zmluvných strán potom nemôže (na mysli sa má vrátenie dlhu dlžníkom okamžite po nepovolenom prečerpaní finančného limitu) byť na vôli veriteľa, kedy tento úkon urobí a týmto spôsobom umelo koriguje plynutie lehoty premlčania. Týmto sa odvolací súd plne stotožňuje s argumentmi a logickým odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie po skutočnostiach, ktoré cituje vo svojom rozhodnutí, tzn., kedy došlo k porušeniu zmluvných podmienok zo strany dlžníka, kedy bolo možné uplatniť prvýkrát toto právo zo strany veriteľa a kedy začala, prebiehala a uplynula premlčacia doba.

20. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že písomný prejav žalovanej po doručení žaloby a po predvolaní na vytýčený termín pojednávania nemožno hodnotiť ako uznanie nároku v súlade so zákonom, keďže takéto podanie vykonala žalovaná až po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty, pričom žalovaná o tejto skutočnosti nemala žiadnu vedomosť ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cbo/197/2009).

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá, ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.

22. Pokiaľ išlo o náhradu trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, účelnosti v spojení s § 470 ods. 2 CSP, posúdil tento nárok odvolací súd v súvislosti s tým, že úkony vedľajší účastník vykonal ešte za platnosti zákona č. 99/1963 Zb. (O.s.p.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na celý rad rozhodnutí týkajúcich sa účelnosti trov vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane spotrebiteľa ako občianske združenie, ktorého náplňou činnosti je ochrana spotrebiteľa a jeho práv a práva tohto

vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom a následne aj právo na náhradu trov konania, napr. 18Co/133/2015, 6Co/173/2014.

23. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

24. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

25. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

26. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

27. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

28. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

29. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania“ tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

30. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

31. Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bol z procesného hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania prináleží.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka. Toto rozhodnutie potvrdil rovnako v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .