Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-51-2016.pdf
PDF · 101.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/51/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu mal. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa matky PharmDr. Z. O., štátnej občianky K. republiky, bytom R., D. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Pluhová 78 a otca S.. T. O., bytom R., C. X/ XX, právne zastúpený JUDr. Andrejom Hudcovicom, advokátom so sídlom Trenčín, Legionárska č. 2, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júna 2016, č.k. 30P/78/2015-298, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca platiť na výživu mal. N. ako aj v časti nedoplatku na zročnom výživnom p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec dieťaťa je povinný platiť na výživu mal. N. sumou 260,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 15.04.2015, čím sa zvyšuje vyživovacia povinnosť otca z doterajšej sumy 210,- eur mesačne a mení sa rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 31P/232/2012-54 zo dňa 25.06.2013. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 15.04.2015 do rozhodnutia súdu pre mal. N. vo výške 726,66 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- eur k rukám matky spolu s určeným výživným od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.
2. Ohľadom úpravy styku sa rodičia dohodli tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. N. každý prvý víkend v mesiaci, v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod., v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod., počas letných prázdnin od prvého pondelka v mesiaci júl od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. nepretržite a každý štvrtý augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. nepretržite a počas Vianočných sviatkov od 26.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod.. Matka je povinná styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec dieťaťa povinný matke v stanovenom čase vrátiť. Týmto rozsudkom sa v časti úpravy styku mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/40/2010-35 zo dňa 18.03.2010. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka mal. N. sa podaným návrhom pôvodne domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. N. zo sumy 210,- eur na sumu 380,- eur mesačne a neskôr doplneným návrhom žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 480,- eur mesačne. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75
ods. 1 Zákona o rodine. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí za podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov a detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Súd v danom prípade mal za preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynuli 3 roky. Na strane všetkých účastníkov došlo ku zmene pomerov. Mal. N. je vekovo staršia, vyspelejšia. Všetky jej potreby prirodzeným spôsobom rastú a vzrástli aj výdavky spojené so zdravotnými problémami maloletej. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom mala 8 a pol roka, bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, v súčasnosti má N. 11 a pol roka, je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného mala vážne zdravotné problémy, pre ktoré sa rodičia dohodli na zvýšení výživného zo sumy 165,- eur na sumu 210,- eur. V súčasnosti matka preukázala, že zdravotný stav maloletej sa zhoršil a jej problémy sú takého charakteru, že ich liečba si vyžaduje ďalšie zvýšené náklady. Matka v konaní preukázala výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré vyčíslila sumou 373,- eur mesačne. Ďalšie výdavky maloletej na oblečenie, stravu, vzdelanie a bývanie vyčíslila na sumu 400,- eur mesačne. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom mala matka príjem vo výške 1.300,- eur mesačne v hrubom a 970,78 eur mesačne v čistom. V súčasnosti má príjem 1.465,33 eur v čistom a jej príjem sa teda zvýšil o 494,55 eur netto. Okrem N. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom mal otec maloletej príjem vo výške 1.389,- eur v čistom, v súčasnosti má príjem 1.801,85 eur v čistom. Jeho príjem sa tak zvýšil o 412,85 eur v čistom. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R., nar. XX.XX.XXXX. Súd mal s prihliadnutím na vykonané dokazovanie za primerané zvýšenie výživného pre mal. N. zo sumy 210,- eur na sumu 260,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu matkou od 15.04.2015. Pri takto určenej výške výživného sa do rodiny matky dostane príjem na jednu osobu vo výške 874,43 eur mesačne a do rodiny otca sa dostane príjem na jednu osobu 589,53 eur mesačne. Do domácnosti matky sa pri takto určenom výživného dostane o 284,90 viac na jednu osobu ako v domácnosti otca. Súd neuznal matkou deklarované výdavky na potreby N., ktoré vynaložila na rekonštrukcie kúpeľne, pivnice v byte, ktoré má v nájme od svojich rodičov a teda byt, do ktorého matka vložila finančné prostriedky nie je vlastníctvom N., ale ani matky. Nebolo by v súlade s právom, aby otec úhradou výživného prispieval na zhodnocovanie cudzieho bytu. Tiež výdavky na stravu, ošatenia a kultúrne potreby maloletej vo výške 400,- eur mesačne deklarované matkou sa súdu pri veku 11 a pol roka mal. N. javia ako značne naddimenzované. Za neprimerane považoval súd aj výdavky N. v súvislosti s jej pobytmi pri mori, horách a výdavky s jej pobytmi v Budapešti a v Prahe. S prihliadnutím na široké možnosti financovania zdravotnej starostlivosti maloletej v rozsahu od minimálnej výšky hradenej zdravotnou poisťovňou až vyššie, prípadne až najvyššie platby, ktoré si vyžadujú liečenie súkromných zdravotných poskytovateľov, súd pri svojom rozhodovaní musel predovšetkým prihliadnuť na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov. Keďže výživné je prednostnou pohľadávkou, súd pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadal na výdavky otca spojené s úhradou jeho hypotekárneho úveru a ostatnými jeho neprednostnými výdavkami s poistením a stavebným sporením. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo zvýšené so spätnou účinnosťou od 15.04.2015 súd vyčíslil výšku dlžného výživného zo strany otca pre mal. N. na sumu 726,66 eur a v súlade s ust. § 160 ods. 1 súd povolil otcovi dieťaťa splácať dlžné výživné za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku.
4. O úprave styku súd rozhodoval podľa § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine, kedy z vykonaného dokazovania mal súd za to, že rozsah styku otca s mal. N. je v súčasnosti potrebné upraviť novým súdnym rozhodnutím a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom takto upravený styk nie je v neprospech dieťaťa, práve naopak zabezpečiť spoluúčasť otca na výchove N. a pomôže udržiavať vzťahy a upevní vzájomné citové puto.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletej, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otca zaviaže platiť na výživu mal. N. po 480,- eur s tým, že nedoplatok na výživnom za čas od 15.04.2015 do rozhodnutia súdu bude povolené otcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 120,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie dospel k názoru, že v prípade maloletej došlo k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu a s tým súvisiacemu nárastu nákladov, avšak tieto zistenia sa do rozhodnutia vo veci samej nepremietli.
Poukázala na prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúcich k extrémne nespravodlivému záveru, čo znamená porušenie základných práv (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 5Cdo 6/2014). Dôvodom, pre ktorý podala matka návrh na zvýšenie výživného bol najmä fakt, že náklady na liečbu, rehabilitáciu a udržiavanie žiaduceho zdravotného stavu u maloletej výrazným spôsobom vzrástli. Všetky formy liečby, ktoré maloletá absolvuje sú odporučené jej ošetrujúcimi lekármi. Otec sa v starostlivosti o dcéru podieľal a podieľa v minimálnom rozsahu a na vlastnú žiadosť nie v dôsledku konania matky. Jeho tvrdenia o tom ako sa o dcéru zaujíma sú účelové. V skutočnosti sa otec informoval u lekárov až potom ako sa oboznámil s vyjadreniami matky v konaní a to pravdepodobne na radu svojho právneho zástupcu. Poukázala na znenie ust. § 62 ods. 1, 2, § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, kedy s poukazom na tieto skutočnosti matka zabezpečuje každodennú starostlivosť o dcéru v rozsahu cca. 93%. Pokiaľ otec v konaní uvádza, že víkend ho stojí 30,- eur, jedná sa o značne nadhodnotený údaj, pričom na svoje auto vynakladá vyššiu sumu ako na výživu dcéry. Otec maloletej má čistý príjem zhruba 1.800,- eur, stavia dom, kam má v pláne sa čoskoro presťahovať. Voči deťom partnerky otec vyživovaciu povinnosť nemá. Súd pri určovaní príjmu domácnosti otca príjem otca jeho partnerky vydelil tromi, v dôsledku čoho dospel k názoru, že otec je na tom finančne horšie ako matka, pričom nebral do úvahy, že vyživovacia povinnosť otca voči dcére a synovi R. má iný obsah, rozsah ako jeho povinnosť prispievať na výživu partnerke a potreby všetkých zainteresovaných osôb nie sú rovnaké. Otcove majetkové pomery sú nepochybne lepšie ako matkine. Kúpil si pozemok na stavbu rodinného domu a na financovanie stavby si vzal hypotéku. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23CoP/94/2013 s tým, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na dieťa by malo byť určené v rozmedzí od 20 do 30% z jeho príjmu v závislosti od veku dieťaťa. Napriek tomu, že súd správne v konaní zistil rozdiel v príjmoch oboch rodičov v neprospech matky, zlý zdravotný stav maloletej ako aj skutočný rozsah starostlivosti každého z rodičov o maloletú tieto zistenia vôbec nebral pri určení výživného do úvahy. Mal. R. má cca. 13 mesiacov, každodennú osobnú starostlivosť o neho zabezpečuje matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke a má normálny zdravotný stav. N. má takmer 12 rokov, navštevuje základnú školu, od septembra 2016 bude žiačkou druhého stupňa a má vážny zdravotný stav. Vyžaduje si intenzívnu osobnú starostlivosť a aktívnu účasť matky na jej liečbe a príprave do školy. Matkou požadované výživné v sume 480,- eur tak predstavuje 26,5% z príjmu otca s tým, že vzhľadom na diagnózy maloletej a na skutočnosť, že k výraznému zvýšeniu nákladov na jej starostlivosť došlo pomerne v krátkom období cca. dvoch rokov, má preto za to, že matkou požadované výživné je primerané potrebám maloletej. Čo sa týka povinnosti otca uhradiť zameškané výživné v splátkach s týmto súhlasila, avšak má za to, že je v možnostiach otca uhrádzať vyššie mesačné splátky ako to stanovil súd, ktorý stanovil výšku splátok na 50,- eur mesačne, čím bude otec dlžné výživné uhrádzať po dobu 15 mesiacov. V prípade, ak by aj krajský súd odvolaniu nevyhovel, žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť uhradiť omeškané výživné v splátkach po 120,- eur mesačne.
7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu správny a odvolacie dôvody matky považoval za zjavne nesprávne a neopodstatnené. Poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie veľa času venoval posudzovaniu zdravotného stavu mal. N. a tento posúdil dôkladne napriek tomu, že veľké množstvo dôkazov, ktoré ho mali preukazovať matka maloletej predkladala súdu po častiach v priebehu konaniach, napriek tomu, že si viaceré navzájom odporujú. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka mal. absolvovala vyčerpávajúce turné po lekároch špecialistoch v širokom okolí Trenčína. Cieľom takéhoto konania bolo získať za každú cenu také množstvo lekárskych správ a diagnóz maloletej, že nimi zahltí súd, opatrovníka, ale aj otca. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania ani samotný pediater, všeobecný lekár maloletej u viacerých návštevách v rôznych odborných ambulanciách ani netušil. Absolvovala ich matka podľa vlastného uváženia bez toho, aby pediatra o tom vopred alebo aspoň následne informovala. Otec preto vyjadril obavu, že nikde neexistuje ucelená zdravotná dokumentácia a žiaden z lekárov nemá prehľad o všetkých zistených diagnózach maloletej, ani o nasadenej liečbe zo strany jednotlivých lekárov, špecialistov. Takýto postup zo strany matky môže naopak viesť k poškodeniu zdravia maloletej. V domácnosti matky si jej členovia žijú vysoko nad pomery, keď na jedného člena pripadá 874,43 eur oproti sume 589,53 v domácnosti otca. Matka s maloletou každoročne absolvujú drahé zahraničné dovolenky all inclusiv, nielen pri mori, ale aj v horách a na lyžovačkách. Ak by matka s maloletou také výdavky, ako uvádzal počas konania je zrejmé, že by si takýto pravidelný luxus dovolenkový nemohla dovoliť. Otec maloletej už viac rokov po sebe na žiadnej zahraničnej dovolenke nebol. Nesúhlasil s tvrdením matky, že za každú cenu sa snaží hľadať najlacnejšie alternatívy liečby pre dcéru. A rovnako nesúhlasil s tvrdením, že sa o zdravotnom stave dieťaťa informoval účelovo. Dôvodom, pre ktorý otec začal navštevovať lekárov bola skutočnosť, že postupne v spise sa objavujúce lekárske správy nekorešpondovali s reálnym
pozorovaním maloletej otcom počas stretávania sa s ňou. Aktuálny stav dieťaťa si vôbec nevyžaduje klimatickú liečbu. Naviac dovolenku all inclusív v Turecku nemožno považovať za adekvátnu klimatickú liečbu a za takúto nemožno ani považovať pobyty v Prahe, či v Budapešti. Ani dohodnutý jeden týždeň od prvého pondelka v mesiaci júl tohto roku matka nedovolila otcovi zobrať si dieťa k sebe a stráviť s ním aspoň týchto sedem dní a ako jediný dôvod uviedla, že rozsudok nebol v tomto výroku začiatkom júla 2016 právoplatný. Otec maloletej si náklady na dve deti a rodičov svojej partnerky neuplatňoval a súd prvej inštancie s nimi pri zisťovaní majetkových pomerov v domácnosti otca ani nepočítal. Žiaden právny predpis v Slovenskej republike neurčuje výšku výživného konkrétnym percentom, ba ani percentuálnym rozpätím. Akékoľvek úvahy o tom, že výživné by malo byť takto určované sú nezmyselné. Systém, ktorý platí v SR, teda určovanie výživného súdom na základe ustanovení Zákona o rodine je podľa názoru otca správny a dostatočne spravodlivý. Pokiaľ ide o splátky zameškaného výživného, otec maloletej považuje výšku 50,- eur mesačne za primeranú, spravodlivú a z pohľadu jeho finančnej situácie za únosnú. Suma, ktorú požaduje matka, teda 120,- eur mesačne na splátkach by otcovi a jeho domácnosti spôsobila neprimerané finančné zaťaženie. Preto považoval odvolanie matky proti rozsudku za neopodstatnené a žiadal, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8. Krajský súd ako odvolací vec preskúmal podľa § 66, § 65, § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) v spojení s § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti ako aj nedoplatku na zročnom výživnom ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
9. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudli účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktorými sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 395 ods. 1, 2 CMP platí Civilný mimosporový poriadok a v zmysle § 470 ods. 1, 2 CSP ako aj Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Vzhľadom k tomu, že sa v prejednávanej veci jedná o konanie o starostlivosti súdu o maloleté deti na daný právny vzťah v rámci procesu je potrené aplikovať nové ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, kde však v konečnom dôsledku pre konanie na odvolacom súde ako súde druhej inštancie bola v zásade prevzatá doterajšia úprava odvolacieho konania, pričom koncepcia výnimiek z viazanosti rozsahom odvolania, reflektuje na diferenciáciu sporového a mimosporového konania.
11. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, pričom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva: 12. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
13. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
14. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (ust. § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
15. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. 75 ods. 1 Zákona o rodine.
16. Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania v zmysle § 382 CSP a ani na jeho doplnenie v zmysle § 384 ods. 1, 2, 3, 4 CSP ako aj v zmysle § 68 CMP. Z obsahu spisu potom vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.06.2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda rodičov maloletej, a na základe ktorej sa otec zaviazal platiť na výživu Veronike po 210,- eur mesačne. V tom čase mala N. 8 a pol roka, bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, mala určité zdravotné ťažkosti s tým, že matka v tom čase pracovala s čistým mesačným príjmom 970,78 eur v čistom, poberala rodinný prídavok 23,10 eur mesačne v čistom, daňový bonus s tým, že otec bol rozvedený, okrem N. ďalšie vyživovacie povinnosti nemal, pracoval s priemerným mesačným príjmom 1.389,18 eur v čistom. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k N..
17. K zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom dochádza na strane ako mal. N., tak aj na strane oboch rodičov. N. má 11 a pol roka, je žiačkou 4. ročníka základnej školy a má vážne zdravotné problémy, s ktorým má matka zvýšené výdavky. Navštevuje ambulancie pediatrickú, neurologickú, kardiologickú, gastroenterologickú, psychiatrickú, psychologickú, navštevuje pneumológa, ftyzeológa, imunoloalergológa, dermatovenerológa a čelustného ortopéda. Súd prvej inštancie po zrátaní jednotlivých výdavkov dospel k záveru, že celkom suma pre zdravotnú starostlivosť maloletej je mesačne podľa matkinho výpočtu 373,- eur, pričom ďalšie výdavky má matka v súvislosti s maloletou na oblečenie, stravu, vzdelávanie a bývanie vo výške 400,- eur mesačne.
18. Na strane matky dochádza k zmene pomerov, kedy oproti jej poslednej úprave o výživnom jej súčasný príjem predstavuje sumu 1.465,33 eur mesačne, teda oproti poslednej úprave o výživnom dochádza k zvýšeniu príjmu matky o 494,55 eur mesačne v čistom, matke vyživovacie povinnosti nepribudli.
19. K zmene pomerov dochádza aj na strane otca, ktorý v súčasnosti dosahuje čistý mesačný príjem 1.801,85 eur mesačne v čistom, teda jeho príjem sa zvýšil o 412,85 eur. Na druhej strane však dochádza k zmene pomerov na strane otca aj v tom smere, že otcovi okrem N. pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R. O., nar. XX.XX.XXXX z jeho súčasné vzťahu s jeho matkou, pričom jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský prídavok vo výške 203,20 eur a zároveň jeho partnerka má ešte ďalšie dve deti narodené z jej predchádzajúceho vzťahu.
20. Z uvedeného je potom zrejmé tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy o výživnom na strane všetkých účastníkov konania a to predovšetkým vo vzťahu k mal. N., kedy došlo k podstatnému zhoršeniu jej zdravotného stavu a v súvislosti s týmto zhoršením došlo aj k nárastu nákladov v súvislosti so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti na maloletú. Celkovo súd prvej inštancie tieto výdavky ustálil na čiastku cca. 400,- eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal jednotlivými výdavkami, ktoré matka vyčíslila v súvislosti so starostlivosťou o mal. N.. V tomto smere odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje aj s konštatovaním súdu prvej inštancie vo vzťahu k príjmom do domácnosti na strane matky ako aj počte vyživovacích povinností, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil vyživovaciu povinnosť otca k mal. R. ako aj k jeho partnerke, ktorá je s mal. R. na rodičovskej dovolenke, pričom ďalšie maloleté deti, ku ktorým má jeho partnerka vyživovaciu povinnosť do výdavkov zo strany otca nezahrnul.
21. V konečnom dôsledku súdom prvej inštancie zvýšené výživné bude pokrývať zvýšené výdavky zo strany maloletej v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom maloletej. Zároveň vzhľadom na tú skutočnosť, že došlo aj k podstatnému nárastu príjmu na strane matky a s prihliadnutím na pribúdajúci vek maloletej, kedy matka už svojou osobnou starostlivosťou plne nevyvažuje finančnú príspevkovú povinnosť otca, je matka povinná rovnakým spôsobom ako otec prispievať na výživu maloletej a po takto zaplatenom výživnom vrátane rodinných prídavkov, bude mať matka dostatok finančných prostriedkov na krytie všetkých základných potrieb maloletej.
22. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil všetky potreby na strane maloletej ako aj zmenu pomerov na strane ako matky maloletej, tak aj povinného otca maloletej, túto zmenu správne vyhodnotil a v konečnom dôsledku aj správne stanovil výšku zvýšenej vyživovacej povinnosti zo strany otca dieťaťa.
23. Odvolací súd rovnako nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k stanoveniu nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 15.04.2015 do rozhodnutia súdu prvej inštancie a rovnako sa stotožňuje aj s umožnením splácať tento nedoplatok zo strany otca v splátkach po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok, t.z. že nezaplatenie jednej splátky sa stane následne zročným celý dlh. Vyššie stanovenie povinnosti otca platiť nedoplatok na zročnom výživnom by na druhej strane ohrozilo jeho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. R., preto v konečnom dôsledku aj v tento napadnutej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený.
24. V časti týkajúcej sa úpravy styku, rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý nebol a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).