Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-43-2022.pdf
PDF · 79.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 258 713, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 234 547 proti žalovanému U. V., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXX/X, Y., o zaplatenie 1579,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie 1579,88 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi sporovými stranami. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.09.2018 žalobca poskytol žalovanému sumu 1508 Eur titulom viazaného spotrebiteľského úveru. Žalovaný bol povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 60 mesačných splátkach vo výške 37,47 Eur a to celkom v sume 2248,20 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.10.2018. Žalovaný tento záväzok splnil len sčasti a to v sume 169,88 Eur. Platby žalovaného preukazujú jednotlivé výpisy z úverového účtu žalovaného. Podľa bodu 3.1 Časti 3. úverovej zmluvy vyhlásil dňa 03.09.2019 mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe toho má voči žalovanému neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 1442,14 Eur titulom istiny, 137,74 Eur titulom dlžných úrokov z úveru. Okrem toho bol žalovaný povinný zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,99 % ročne zo sumy 1442,14 Eur od 04.09.2019 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1579,88 Eur od 04.09.2019 až do zaplatenia.
2. Súd vyzval žalobca uznesením č. k. 16Csp/43/2022-51 zo dňa 26.05.2022 na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov o tom, že bola splnená podmienka pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Poučil ho, že ak žalobca nebude schopný doplniť skutkové tvrdenia, môže to pre neho znamenať zamietnutie žaloby pre neunesenie dôkazného bremena. Žalobca vo vzťahu k výzve na doplnenie skutkových tvrdení uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil dňa 03.09.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Zároveň predložil súdu všetky jemu v súčasnosti dostupné doklady preukazujúce vyzvanie žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky z úverov.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená. V konaní bol pasívny, na predvolanie na pojednávanie sa nedostavil. Žalobca podaním dňa 28.06.2022 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. V prílohe priložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných
prostriedkov a o prijatých platbách. Súd vzhľadom na uvedené dňa 03.08.2022 vec meritórne na pojednávaní prejednal a rozhodol bez prítomnosti sporových strán.
4. Súd podľa § 150 ods. 1 CSP považoval v konaní za nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa 20.09.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru rovnajúcej sa cene tovaru alebo služby v sume 1508 Eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť z titulu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov predstavovalo sumu 2248,20 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 15.09.2023. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá v sume 37,47 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci. Podľa článku 3.1 časti 3. zmluvy bol žalobca oprávnený v prípade nesplácania záväzkov žalovaného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať splatenie úveru, vrátane príslušných úrokov a poplatkov. Z prehľadu úverového účtu k predmetnej zmluve na čl. 33 súdneho spisu súd zistil, že dlžná čiastka úveru predstavuje sumu 1579,88. Žalobca dňa 05.09.2019 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože žalovaný nesplácal úver riadne a včas a to ani po opakovaných výzvach na úhradu. Ku dňu 03.09.2019 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu, t.j. v sume 1579,88 Eur.
5. Predmetom sporu tak bolo posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie celej dlžnej čiastky úveru na základe žalobcom vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru.
6. Súd subsumoval uplatnený nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľsky právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca bol v rámci prípravy pojednávania vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení o preukázanie doručenia výzvy žalovanému podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K uvedenej výzve súdu uviedol, že predložil súdu všetky rozhodujúce dôkazy a skutočnosti ohľadne nároku na zaplatenie v zmysle podaného žalobného návrhu. Súd sa s týmto názorom žalobcu však nestotožňuje. Žalobca účinne nepristúpil k okamžitému zosplatneniu spotrebiteľského úveru. Nepreukázal, že boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre využitie práva veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia platí, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej sa má plniť v splátkach môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru nevyzval žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že inak môže pristúpiť veriteľ (žalobca) k predčasnému zosplatneniu úveru. To znamená, že podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaného nepoučil o tom, že ak si svoje záväzky v lehote 15 dní nesplní, môže požadovať splatenie celej dlžnej sumy. Podľa názoru súdu uvedený mechanizmus pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru musí byť dodržaný. Mimoriadne zosplatnenie úveru, t.j. oprávnenie požadovať zaplatenie celej dlžnej sumy, ktorá mala byť platená v splátkach podľa § 565 Občianskeho zákonníka predstavuje jednostranný právny úkon, pre ktorý je potrebné prejav vôle konajúceho voči adresátovi tohto právneho úkonu. Aj z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy (pred zosplatnením) slúži ako upozornenie na budúcu možnosť veriteľa uplatniť právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Ako súd už konštatoval, týmto spôsobom žalobca nepostupoval. Od uvedeného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa nie je možné podľa názoru súdu odchýliť. Je irelevantné, že v spotrebiteľskej zmluve si sporové strany si nedohodli, resp. nezakotvili povinnosť veriteľa (žalobcu) podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Táto povinnosť žalobcovi totiž napriek tomu vyplýva z uvedeného ustanovenia zákona, ktorej nedodržanie má za následok, že predčasné zosplatnenie úveru súd považoval za neúčinné. Hoci z oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru vyplýva, že žalovaný neuhradil svoje záväzky napriek predchádzajúcim výzvam žalobcu na úhradu, tieto výzvy žalobca v konaní nepredložil, hoci na to bol vyzvaný.
7. Žalobcovi v zmysle tohto názoru ostal nárok na zaplatenie jednotlivých splátok za podmienok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca napriek výzve súdu neuviedol rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol ďalšie dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť výšku jednotlivých splátok, ktoré splátky sú po lehote splatnosti s poukazom na konkrétne úhrady žalovaného. V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť za účelom ich preukázania dôkazy tak, aby bol v spore úspešný vo vzťahu k nároku, ktorý žaluje. Podmienkou však je, aby súd vedel tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia podporené príslušnými dôkazmi podradiť (subsumovať) pod konkrétne ustanovenia právnej normy. Pritom platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať
rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesne činnosť žalobcu. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Keďže žalobca vo vzťahu k nároku na zaplatenie jednotlivých splátok neuniesol bremeno tvrdenia, súd neposudzoval, nezaoberal sa ďalej v spore otázkou dôvodnosti tohto nároku. Súd tento postup zvolil v súlade so zásadou nova iurit curia (súd právo pozná), pretože túto zásadu je možné aplikovať len za predpokladu, že žalobca opíše rozhodujúce skutočnosti k uplatnenému nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca v zmysle výzvy súdu podľa § 150 ods. 2 CSP s poukazom na článok 11 ods. 3 CSP, keďže bol právne zastúpený, mal vedomosť o tom, že súd zjavne nepovažuje za splnené podmienky účinného zosplatnenia predmetných spotrebiteľských úverov. Žalobca sa napriek tomu pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Vzhľadom na to sa dobrovoľne vzdal práva na predbežný právny názor súdu podľa § 181 ods. 2 CSP, na základe ktorého by mal oprávnenie doplniť rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k nároku na zaplatenie jednotlivých splátok.
8. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v spore procesne úspešný, pretože súd žalobu zamietol. Súd však z obsahu spisu nezistil žiadne trovy žalovaného. Z toho dôvodu žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.