Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoE-250-2016.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/250/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci oprávneného: Ing. P. Y., G.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX - 9, XXX XX G. J. proti povinnej: Mgr. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX G. J. o výkon rozhodnutia o výchove mal. E. Y., nar. XX.X.XXXX a mal. T. Y., nar. XX.X.XXX, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.05.2016, č.k. 14Em/2/2015-193 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie výkonu uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica, č.k.: 11P/124/2015-11 zo dňa 18.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k.:6CoP/75/2015-19 zo dňa 27.10.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 272 ods. 1 písm. a) a ods. 5 O.s.p..
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec mal. E. a mal. T. podal návrh na súdny výkon uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/75/2015 - 19 zo dňa 27.10.2015, ktoré je právoplatné a vykonateľné dňa 28.11.2015 a podľa ktorého je otec oprávnený stýkať sa s mal. E. a mal. T. každú sobotu v párnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod. Zo zápisnice spísanej dňa 23.4.2016 vyplýva, že sudcom poverený vyšší súdny úradník a pracovníčka orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa dňa 23.4.2016 dostavili do bydliska detí za účelom odňatia maloletých detí matke a že mal. E. a mal. T. im oznámili, že k otcovi nechcú ísť. Mal. E. toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa bojí, že ho otec bude znova zamykať; mal. T. tým, že ju tato nechával samú. Avšak v danom prípade maloletí, ktorí mali byť odňatí matke a následne odovzdaní otcovi, jednoznačne vyjadrili želanie, že s otcom nechcú ísť. V podstate zhodne sa deti vyjadrili aj pri stretnutí s psychologičkou, kde mal. T. uviedla, že s otcom by niekam išla, len ak by išli všetci a kde mal. E. uviedol, že s otcom by sa kontaktoval iba v prípade, že by pri tom bola matka aj T. ( č.l. 45, 89 ). Nakoľko podľa názoru prvoinštančného súdu sú deti vo veku 6 a 8 rokov schopné vytvárať si samostatné názory a formulovať ich, bolo potrebné tento ich názor rešpektovať. Súd poukázal aj na to, že v súčasnosti ešte mal. E. a mal. T. stretávanie s otcom neodmietajú úplne ( viď čl. 90 ) a preto podľa názoru súdu je potrebné nielen zo strany rodičov, ale aj zo strany súdu postupovať tak, aby sa vzťah detí k otcovi aspoň nezhoršil a teda násilné odovzdávanie detí otcovi, ktoré by bolo schopné vyvolať v deťoch negatívne emócie k ich otcovi zohľadnil tak, že zamietol návrh na výkon predmetného rozhodnutia. Zamietnutím návrhu súd prvej inštancie zároveň matke neuložil ani pokutu (§ 237 ods. 1 O.s.p.), ani nezastavil výplatu rodičovského príspevku (237 ods. 2 O.s.p.) a ani nezabezpečil odňatie detí matke (§ 237 ods. 4 O.s.p.).
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol s poukazom na ust. § 272 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia
na základe vykonateľného rozhodnutia, avšak súd prvej inštancie svojim rozhodnutím zamietol, čo súd odôvodnil skutočnosťou, že hoci „ešte mal. E. a mal. T. stretávanie s otcom neodmietajú úplne“ i napriek tomu súd postupoval tak, aby sa vzťah detí k otcovi ešte nezhoršil. Postupu súdu otec nerozumie, a vytýka súdu, že čaká kedy deti budú stretávanie s otcom odmietať úplne. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak vytýka alibistický prístup k predmetnej veci vyhýbajúci sa meritórnemu rozhodnutiu vo veci. V odvolaní ďalej poukazuje na to, že vzťah s deťmi je dobrý a odmieta tvrdenie matky, že maloleté deti nechcú tráviť čas s otcom a rovnako odmieta tvrdenia, o tom že by otec týral svojho maloletého syna. Vzhľadom na uvedené otec preto žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu a zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil tomuto súdu, ktorý by nariadil vo veci konať.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila povinná matka Mgr. D. Y., v ktorom uviedla, že rozhodnutie okresného súdu Považská Bystrica považuje za vecne správne a žiada odvolací súd aby ho ako vecne správne potvrdil. Ďalej vo svojom vyjadrení popierala akúkoľvek manipuláciu maloletých detí namierenú proti ich otcovi týkajúcu sa odmietavého ich postoja voči nemu. Pritom poukázala i na záver znaleckého posudku MUDr. Švrlovej, vypracovaného za účelom dokazovania v trestnom konaní v ktorom je otec maloletých detí stíhaný za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby; podľa tohto znaleckého posudku nie je možné deti naďalej nútiť a vynucovať si ich pozornosť, nakoľko potrebujú mať potrebné prostredie, keďže vzťah maloletých detí k svojmu otcovi dospel do takého štádia, že ho odmietajú, boja sa ho. 5. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pričom vo svojom vyjadrení uvádza, že sa stotožňuje v plnom rozsahu s rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica, nakoľko obaja maloletí odmietajú stretávať sa so svojím otcom samostatne a majú z neho strach. V súvislosti s uvedeným dodáva, že násilné odovzdávanie detí nie je v záujme malolet. dieťaťa, nakoľko môže ovplyvniť jeho psychický, fyzický a sociálny vývin a zároveň môže vyvolať voči otcovi ďalšie negatívne emócie. Na základe uvedeného preto ÚPSVaR Pov. Bystrica doporučuje, aby Krajský súd v Trenčíne uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica potvrdil v plnom rozsahu. 6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa§ 389 ods. 1 písm. d) CSP a konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 390 písm. d) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“) je potrebné zastaviť. 7. Po podaní odvolania oprávneného došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorých odvolací súd posudzoval splnenie podmienok konania v danej právnej veci - nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. 8. Podľa ust.§ 390 písm. d) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti. 9. Odvolací súd z vlastnej činnosti zistil, že rozsudkom, č.k.: 6P/66/2015-132 zo dňa 9. mája 2016 okresný súd Považská Bystrica rozviedol manželstvo oprávneného Ing. P. Y.,G.. a povinnej Mgr. D. Y., v ktorom tiež rozhodol o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať v bežných veciach, upravil styk maloletých s otcom, tak že otec je oprávnený sa stretávať s deťmi každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. v herni C. za prítomnosti matky a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, ktorý je povinný prispievať na výživu malolet. E. sumou 100,- Eur a malolet. T. sumou 80,- Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2016 čo do rozvodu, zverenia maloletých do starostlivosti matky a úpravy styku. 10. Nakoľko odvolací súd zistil, že vo veci úpravy styku s maloletými bolo vo veci rozhodnuté právoplatným meritórnym rozhodnutím, uznesenia predbežnej povahy, ktorými bol dočasne upravený styk otca s jeho maloletými deťmi strácajú svoju účinnosť a tým pádom nie sú spôsobilými exekučnými titulmi, na základe ktorých by súd mohol nariadiť ich výkon. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na výkon uznesenia, zrušil, a konanie o výkon rozhodnutia zastavil podľa § 390 písm. d) CMP. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).