Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-335-2015.pdf
PDF · 95.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/335/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanej: T. A., Račianska 5, 831 02 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 42 184 924, o zaplatenie 945,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/32/2015-59 zo dňa 21.9.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/32/2015-59 zo dňa 21.9.2015 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania potvrdzuje.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Návrh na prerušenie odvolacieho konania sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 345,54 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 134,96 Eur od 14.02.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 144,02 Eur od 13.03.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 66,56 Eur od 17.04.2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 15,- Eur, pričom prvú splátku je povinná zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ostatné splátky do posledného dňa toho-ktorého mesiaca, a to pod stratou výhody splátok.
2. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2015 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume 945,53 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu. Žalobca pohľadávku, ktorá je predmetom sporu nadobudol od spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. ako postupcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.06.2013. Žalovaná mala s postupcom uzatvorenú zmluvu o pripojení v zmysle zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 23.01.2012 s účastníckym číslom +XXX XXX XXXXXX. V súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 07.03.2011 bola uzatvorená Rámcová zmluva o poskytnutí osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Predmetom sporu sú neuhradené faktúry číslo: XXXXXXXXXX vo výške 134,96 Eur, splatná dňa 13.02.2012, ktorou bola vyúčtovaná cena za poskytnuté služby, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 144,02 Eur, splatná 12.03.2012, taktiež vyúčtovaná za poskytnuté služby, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 66,56 Eur, splatná 16.04.2012, vyúčtovaná cena za poskytnuté služby, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 92,99
Eur, splatná 14.05.2012, ktorá pozostáva z nákladov na odpojenie z dôvodu nezaplatenia a faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 507,- Eur, splatná 11.06.2012 na vyúčtovanie upomienky a zmluvnej pokuty podľa čl. 5 bod 5.2 Rámcovej zmluvy. Žalovaná nespochybnila existenciu záväzkového vzťahu, uviedla, že v súčasnosti má vážne zdravotné problémy, že je invalidná dôchodkyňa, stará sa o dve maloleté deti. Jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok vo výške 142,- Eur a rodinné prídavky a výživné. Dlh môže splácať v splátkach maximálne po 20,- Eur.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov zistil, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na úhradu sumy vo výške 345,54 Eur, ktorý predstavuje neuhradené faktúry za neuhradené služby, že tento nárok je dôvodný a že neuhrádzaním ceny poskytnutých služieb na základe vyššie uvedenej zmluvy vznikol žalovanej dlh vo výške 345,54 Eur, a tento nárok súd považoval za oprávnený. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 507,- Eur a ktorý má vychádzať z Rámcovej zmluvy a článku 3, v ktorom mali byť upravené prípadné porušenia zmluvy, súd prvej inštancie poukázal na bod 3.1 predmetnej zmluvy, písm. a/, b/, ako aj na bod 4.2 písm. a/, i/, ii/ a iii/ tak, ako je citované v napadnutom rozsudku v odôvodnení, ako aj na čl. iv/, v/, vi/ vii/ a písm. c/. Uzavrel, že s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka a § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s § 524 ods. 1 a 2, Občianskeho zákonníka, § 544, ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, že návrh žalobcu, pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
5. Poukázal na to, že podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd prvej inštancie má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty "v prípade porušenia zmluvných povinností" túto podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Rámcová zmluva obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti, tak ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a ako boli špecifikované v čl. 3, bod 1. a čl. 4 bod 2. Rámcovej zmluvy. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve preto, že je príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.
6. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o nárok vo výške 92,99 Eur vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX za odpojenie z dôvodu neplatenia, súd považoval tento za nepreukázaný, keďže žalobca nepreukázal z akého zmluvného vzťahu tento nárok vznikol. Nepredložil sadzobník, na základe ktorého vyúčtoval uvedenú sankciu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Zmluva o poskytnutí verejných služieb je písaná tak drobným písmom, že vedie účastníka k tomu, aby bez riadneho oboznámenia sa s touto zmluvou túto podpísal.
7. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd prvej inštancie uzatvoril, že úspešný bol žalobca, pokiaľ súd priznal nárok vo výške 345,54 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 369 Obchod. zák. v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. s ohľadom na splatnosť jednotlivých daňových podkladov a vo zvyšku súd žalobu zamietol.
8. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá už nepodniká, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil úhradu súdom priznanej istiny v splátkach.
9. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
10. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti sa v zákonnej lehote odvolal žalobca.
11. Uviedol, že zastáva názor, že výpočet zmluvných povinností, na ktoré sa vzťahuje zmluvná pokuta je taxatívny, poukázal na čl. 3 bod 3.1. písm. a/, b/, c/ a užívateľ má jasnú predstavu o zmluvných povinnostiach, ktorých nedodržanie bude sankcionované zmluvnou pokutou. V danom prípade došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti upravenej čl. 3. bod 3.1 písm. c/ týkajúcej sa nedodržania povinnosti úhrady faktúry vystavenej právnym predchodcom, ani do 30 dní odo dňa jej splatnosti. Na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že vzorec na výpočet zmluvnej pokuty Q = 330 EUR + (2 x (DxMx0,235) je jednoduchou matematickou rovnicou, ktorá vyžaduje iba dosadenie predmetných veličín. Popis
jednotlivých veličín D = zostávajúca doba platnosti, M = minimálny obrat je uvedený priamo pod vzorcom na výpočet zmluvnej pokuty. Má za to, že bežný užívateľ po preštudovaní jednotlivých článkov Rámcovej zmluvy bezproblémovo dokáže jednotlivé veličiny do vzorca doplniť a zistiť výšku prípadnej zmluvnej pokuty. Žalovaná svojím podpisom vyjadrila, že s predmetnou Rámcovou zmluvou sa oboznámila a že s jej obsahom súhlasí. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 10.11.2015. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
13. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.
14. Súd druhej inštancie poukazuje na ust. § 387 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne, ako aj na ust. § 387 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Súd druhej inštancie má za to, že súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorých boli žalovanej poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to konkrétne dňa 23.1.2012 v rámci programu služieb O2 Filip s účastníckym číslom +XXXXXXXXXXXX. Je nesporné, že žalovaná faktúry za poskytnuté služby nezaplatila riadne a včas a z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie faktúr za poskytnuté služby, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to vo výške 345,54 Eur spolu s úrokom z omeškania. Spornou zostáva skutočnosť, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako bol dohodnutý v čl. 3 bod 1, v čl. 4 bod 2 Rámcovej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Súd druhej inštancie sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že po preskúmaní uzavretej Rámcovej zmluvy je nesporné, že Rámcová zmluva obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti, tak ako sú špecifikované v čl. 3 bod 1, písm. a/, b/, v čl. 4 bod 2, písm. a/, i/, ii/, iii/, písm. iv/, v/, vi/, vii/ a viii/, za porušenie ktorých povinností môže byť uložená účastníkovi zmluvná pokuta. Navyše účastník je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, ktorú je potrebné vypočítať podľa určitého vzorca. Uvedená formulácia podľa názoru súdu druhej inštancie neumožňuje posúdenie porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve preto, že je príkladný.
16. Súd druhej inštancie sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že porušenie povinností musí byť stanovené určite, zrozumiteľne, tak, aby nevzbudzovalo pochybnosti a aby zmluvná strana, ktorej sa dotýka zaplatenie zmluvnej pokuty, mala presne konkretizované, ktorú zmluvnú povinnosť nemôže pod sankciou zmluvnej pokuty porušiť. 17. Zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na porušenie zmluvného vzťahu je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré zmluvné povinnosti mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou.
18. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho neurčitosť musí byť hodnotená ako celok, a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa nachádza náhodou aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.
19. Je nesporné, že poskytovateľ v bode 5 dal matematický vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty, ktorý je tak zavádzajúci, že bez matematických znalostí si bežný užívateľ podľa názoru súdu druhej inštancie
ťažko vie uvedomiť a predstaviť výšku zmluvnej pokuty ako dôsledok primárneho porušenia zmluvy. Z uvedených dôvodov má súd druhej inštancie zato, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu žalobcu, pokiaľ ide o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 507,- Eur zamietol. Pokiaľ ide o nárok vo výške 92,99 Eur vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX za odpojenie z dôvodu neplatenia, súd druhej inštancie sa stotožnil so súdom prvej inštancie, tento nárok nebol zo strany žalobcu preukázaný, a že sa nepreukázalo, na akom zmluvnom vzťahu tento nárok vznikol.
20. Z uvedených dôvodov súd druhej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p.. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal podaním doručeným súdu dňa 7.1.2016 prerušenia odvolacieho konania, ktorý návrh odôvodnil tým, že podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2014, „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada, aby v návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslobodenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ takýchto skutočností dovolával“.
21. Uviedol, že právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada Slovenskej republiky § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom priznala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prizerať na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v predchádzajúcich ustanoveniach, ktoré by zabezpečovali plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu.
22. Poukázal na čl. I. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na čl. 125 ods. 1 písm. e/ a § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
23. Uviedol, že Ústava Slovenskej republiky priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca podľa jeho názoru prijatím § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania v civilnom procese. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu.
24. Obdobný názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 8.9.2015 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s čl. I. ods. 1 čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
25. Žalobca poukázal na ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
26. Poukázal tiež na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dá na takéto konanie podnet. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd konanie prerušil do skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa neaplikoval.
27. Odvolací súd má za to, že nie je daný dôvod na prerušenie konania tak, ako bol podaný návrh zo strany žalobcu vzhľadom na tú skutočnosť, že neboli naplnené predpoklady pre prerušenie konania s poukazom na ust. § 164 C.s.p..
28. Súd druhej inštancie má zato, že v danom prípade rozhodnutie ústavného súdu o predmete konania tak, ako bol podaný na ústavný súd, nemá vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, keďže návrh žalobcu bol zamietnutý z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute uzatvorená v zmluve o poskytnutí verejnej služby je neurčitá s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka a že dohoda o zmluvnej pokute nespĺňa náležitosti, ktoré predpokladá ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorej nebola presne špecifikovaná povinnosť, porušenie ktorej má za následok zaplatenie zmluvnej pokuty. Povinnosti boli špecifikované demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa nachádza náhodou aj povinnosť, z ktorej porušenia veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu, avšak takýto demonštratívny výpočet nemožno považovať za presné a určité stanovenie povinnosti, ktorej porušenie má za následok zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd druhej inštancie poukazuje na to, že rozhodnutie ústavného súdu o tom, či § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je v súlade s čl. I. ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemá vplyv na rozhodnutie súdu druhej inštancie v predmetnej veci, keďže bolo potrebné posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska hmotnoprávneho.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
30. O trovách odvolacieho konania súd druhej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 C.s.p..
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).