Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-138-2016.pdf
PDF · 87.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/138/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. G. E. U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky H. L., U.. XX.XX.XXXX, T., N. XXXX/X a otca D. E., U.. XX.XX.XXXX, E., N. XXX, na návrh matky o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Schvaľuje sa dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k mal. G. E., U.. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Z v e r u j e sa mal. G. E. U.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. G. výživným vo výške 80,- EUR mesačne, počnúc od 01.09.2016, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 18.05.2016 návrh, ktorým žiadala, aby mal. G. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,--EUR počnúc od 01.06.2016.
2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žili v družobnom vzťahu do roku 2008-2009, najskôr v Bratislave. Dňa 21.9.2010 sa im narodila dcéra G.. Následne sa presťahovali bývať a žiť k jeho rodičom do Dojču, kde žili asi 5 rokov. V roku 2015 sa začali medzi nimi prejavovať nezhody, narušili sa ich vzťahy a tak ona (matka) podala v práci výpoveď a rozhodla sa odísť s dcérou k svojim rodičom. Po prehodnotení ich situácie aj otec maloletej odišiel s nimi od jeho rodičov a od novembra 2015 bývali u jej rodičov. Asi po troch mesiacoch sa situácia medzi nimi nezlepšila a tak otec maloletej odišiel späť v svojim rodičom. Dohodli sa, že jej zasiela na výživu dcéry po 70,--EUR. Po odchode z domácnosti má ona vedomosť, že otec bol v rámci svojho zamestnávateľa preložený niekam do okolia Lozorna, ale bývať odišiel k svojim rodičom. Ona je nezamestnaná, doposiaľ poberala podporu v nezamestnanosti. Dcéra G. navštevuje materskú školu, denne do materskej školy dochádza autobusom. Je zdravá a záľuby má primerané veku.
3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
4. V priebehu konania, na pojednávaní konanom dňa 13.09.2016, rodičia maloletej G. uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. G. zverila do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. G. výživným vo výške 80,- EUR mesačne, počnúc od 01.09.2016, ktoré výživné sa otec zaviazal uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
5. Kolízny opatrovník navrhol predmetnú rodičovskú dohodu schváliť.
6. Z vykonaného dokazovania uskutočneného výsluchom rodičov a oboznámením sa z listinnými dôkazmi vyplynulo, že rodiča sú rodičmi maloletej a toho času nežijú v spoločnej domácnosti.
7. Matka maloletej je zamestnaná od 01.07.2016 ako zdravotná sestra vo Fakultnej nemocnici v Košiciach. Jej mesačný príjem je okolo 600,- EUR a zároveň poberá prídavok na dieťa v čiastke 23,52 EUR. Menovaná spolu s dcérou bývajú v rodičovskom dome, kde majú vyhradenú jednu izbu. V spoločnej domácnosti s nimi bývajú aj rodičia matky, ktorí sú jej nápomocní v zabezpečení starostlivosti o maloletú G.. V domácnosti žije aj plnoletý brat matky, ktorý je zamestnaný vo firme Whirpool v Poprade. Na náklady domácnosti matka prispieva sumou 100,- EUR a zároveň dokupuje podľa potreby stravu, drogériu a ostatné osobné potreby. K ďalším nevyhnutným mesačným výdajom matky patria náklady na cestovné v čiastke okolo 40,- EUR. Okrem dcéry G. inú vyživovaciu povinnosť už nemá. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a toho času spláca podlžnosti vo výške cca 200,- EUR mesačne.
8. Otec maloletej býva u svojich rodičov v ich rodičovskom dome. Je zamestnaný v spoločnosti E., E..A..O.., R., kde podľa jeho vyjadrenia sa jeho príjem sa pohybuje v rozsahu od 700,- EUR do 750,- EUR mesačne. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni jeho hrubý príjem v mesiaci január predstavoval sumu 812,55 EUR, v mesiaci február 2016 sumu 718,31 EUR, v mesiaci marec 2016 sumu 803,14 EUR, v mesiaci apríl 2016 sumu 887,59 EUR, v mesiaci máj 2016 sumu 1.019,59 EUR, v mesiaci jún 2016 sumu 887,59 EUR a v mesiaci júl 2016 sumu 884,99 EUR. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Podieľa sa na úhrade nákladov v domácnosti jeho rodičov a to tým spôsobom, že robí rôzne nákupy do ich domácnosti, avšak finančne im neprispieva. Spláca tak isto pôžičky v sume cca 200,- EUR mesačne, ktoré brali s matkou mal. dieťaťa v čase, kedy ešte spolu bývali v Bratislave a zariaďovali si domácnosť, ktorú obývali. Okrem mal. G. inú vyživovaciu povinnosť nemá.
9. Maloletá G. navštevuje Materskú školu na G. - R. H., kde denne cestuje autobusom. Mesačné náklady na cestovné sú okolo 25,- EUR. Zároveň matka hradí dcére stravné v materskej škole okolo 18,- EUR a školné 10,- EUR mesačne. Jej celkové náklady na dcéru v súvislosti s návštevou materskej škôlky sa pri započítaní aj nepredvídaných výdavkov do mesiaca pohybujú vo výške cca 40,- EUR. Mal. G. je zdravá, obvodného detského lekára má v Spišskej Novej Vsi. Otec sa podľa zhodného tvrdenia oboch rodičov o dcéru zaujíma, zhruba každý druhý, resp. tretí deň jej volá, vždy, keď má možnosť tak pricestuje k nej a berie si ju aj k sebe a tiež sa snaží brať ju na prázdniny, pokiaľ sa to dá. Prispieva jej na výživu sumou 80,- EUR mesačne a tiež vecnými plneniami aj nad rámec uvedenej sumy. Naposledy jej zakúpil celú výbavu do škôlky.
10. Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
21. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
24. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
25. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
29. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,
30. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
31. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
32. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
33. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
34. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
35. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je možné schváliť rodičovskú dohodu v znení, v akom ju rodičia maloletej uzavreli na pojednávaní konanom dňa 13.09.2016, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.
36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.