Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/87/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: E. R., V.. X.X.XXXX, bytom Prešov, Q. X, právne zastúpená JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Vranov nad Topľou, Dobrianskeho 1651, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828, o zaplatenie sumy 9.517,10 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Uznesením Krajského súdu v Prešove 12Co 226/2015 zo dňa 16.3.2016 bol zrušený rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že súd nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne tvrdeného zosplatnenia úveru, resp. či bol žalovaný v omeškaní zo splnením svojho záväzku 493,26 Eur aj v čase postúpenia pohľadávky a až v prípade dostatočného overenia oprávnenosti banky postúpiť pohľadávku je možné zodpovedne riešiť otázku platnosti, či neplatnosti postúpenia úverovej zmluvy a aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

2. Žalobca na ústnom pojednávaní 14.9.2016 potvrdil, že je pravdou, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom postupca túto mimoriadnu splatnosť úveru nevyhlásil, ale tým, že postúpil túto pohľadávku na žalobcu, postúpil aj všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce z úveru, a preto žalobca má právo vyhlásiť aj mimoriadnu splatnosť úveru. Čo sa týka námietky premlčania má za to, že zmluva o úvere je absolútny obchod, riadi sa ustanoveniami o premlčaní v zmysle obchodného zákonníka. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou, lebo hovorí len výnimke z bankového tajomstva a nie o platnosti postúpenia pohľadávky.

3. Žalovaná zotrvala na svojom tvrdení, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, k čomu predložila viacej rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie KS Prešov 9Co 175/2015 z 3.2.2016, 17Co 48/2016 zo 16.6.2016, OS Poprad 20Co 125/2013 z 25.11.2014. Ďalej poukazovala na to, že sám žalobca súhlasil s tým, že predchádzajúci veriteľ neukončil záväzkový vzťah so žalovanou pred postúpením pohľadávky, pretože nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluva, pričom žalobca ani nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť k ukončeniu zmluvy preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 6.8.2012. Žalobca si uplatnil aj premlčané splátky úveru, ide o 11. splátok od 21.3.2010 do 21.1.2011. Žalobu podal 27.2.2014.

Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, riadi sa Občianskym zákonníkom a preto platia všetky ustanovenia Občianskeho zákonníka pre oblasť spotrebiteľských vzťahov, ktoré majú prednosť pred Obchodným zákonníkom. To vyplýva aj zo záverov rozsudku Krajského súdu Prešov 6Co 94/2013 z 30.12.2013. Žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, preto postúpenie pohľadávky poskytnutej bankou na žalobcu sa musí okrem ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka riadiť aj § 92 ods. 8 zákona o bankách podľa ktorého, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní zo splnením čo by len časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banke pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou bez súhlasu klienta. Zámer zákonodarcu umožňuje postúpiť len takú pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, čo je uvedené aj v dôvodovej správe zákona o bankách. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala práve týmto úkonom stavajú splatnými a až v tom momente môže banka platne postúpiť svoju pohľadávku na subjekt, ktorým nie je bankou. Banka nemôže postúpiť tzv. živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky ako je vyššie uvedené. Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej činnosti z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1 zák. o bankách a bankové povolenie sa neudeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu, ak neprechádza na právneho nástupcu. Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má výkon činnosti podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona o bankách na základe udeleného bankového povolenia. Iná právna forma sa banke zakazuje. O udelení bankového povolenia pre banky rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní z Ministerstvom financií SR. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska, pričom Národná banka Slovenska žalobcovi nevydala bankové povolenie a preto nie je oprávnený ani poskytovať spotrebiteľské úvery v zmysle zákona 129/2010 Z.z., nakoľko žalobca nie je zapísaný v registri veriteľov, ktorý vedie národná banka na svojom webovom sídle. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je oprávnený vykonávať činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov, nakoľko absentuje náležitosť jeho zápisu do registra veriteľov v zmysle § 20 ods. 9 zák. o spotrebiteľských úverov. Veriteľ je oprávnený začať vykonávať činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov odo dňa zápisu do registra veriteľov. Preto odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla tento úver ho postúpila na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úveru napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery, nemôže ich ani vo vlastnej réžii spravovať. Môže si ich vo vlastnom mene vymáhať, ak predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Z tohto dôvodu žalovaná má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a s prihliadnutím na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu žiadala túto žalobu zamietnuť.

4. Účastníci po zrušení rozsudku odvolacím súdom nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov, preto platí skutkový stav zistený ku dňu pôvodného rozhodnutia, t.j. ku dňu 17.12.2014. Súd konštatuje, že žalobca nepredložil žiadaný dôkaz týkajúci sa zaplatenia sumy 493,26 Eur.

5. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaná uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 5.2.2008, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 210.000,-Sk (6.970,72 Eur), ktorý mala vrátiť v splátkach po 3.018,- Sk (100,18 Eur) v počte 119 splátok zo splatnosťou prvej splátky 20.3.2008 a konečnou splatnosťou úveru 20.1.2018 s dohodnutou úrokovou sadzbou premenlivou 11,35 %, RPMN 13,33 % a celkovými nákladmi spojenými s úverom 155.412,60 Eur.

Zmluva o úvere bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE dňa 28.6.2012. Slovenská sporiteľňa na výzvu súdu dňa 4.12.2014 oznámila, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.6.2012, avšak nedisponuje predmetným oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ani doručenkou. Následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu 27.6.2012. Žalobca po postúpení pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto úveru listom z 18.7.2012 a žiadal žalovanú o okamžitú úhradu celého dlhu vo výške 10.973,92 Eur do 28.7.2012. Medzi účastníkmi nie je sporné, že pôvodný veriteľ, teda postupca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo konštatoval aj žalobca, ale podľa jeho názoru tým, že banka postúpila túto pohľadávku na neho, postúpila aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tohto úveru a preto mal právo vyhlásiť aj mimoriadnu splatnosť úveru. Vo vzťahu k premlčaniu mal za to, že zmluva o úvere je absolútny obchod a preto platia aj ustanovenia o

premlčaní podľa Obchodného zákonníka. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť z dôvodu, že postupca je nevyhlásil, čo aj uviedol vo svojom odvolaní.

6. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 (v platnom znení účinnom k 5.2.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zák. 483/2001 Z.z. banka môže okrem prijímania vkladov a poskytovania úverov vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie bankové činnosti: a) poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, b) poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa osobitného zákona a investovanie do cenných papierov na vlastný účet,

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 20a ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20160701> musí mať žiadateľ právnu formu akciovej spoločnosti alebo právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo musí byť založený na účely zápisu akciovej spoločnosti alebo na účely zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra a musí preukázať splnenie týchto podmienok: a) zriadenie dozornej rady, b) splatenie peňažného vkladu do základného imania, najmenej 500 000 eur, c) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov, d) odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vedúceho organizačnej zložky žiadateľa, e) vhodnosť právnickej osoby podľa odseku 15, f) bezúhonnosť veriteľa, g) vytvorenie systému na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a systému na poskytovanie spotrebiteľských úverov, h) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami; úzke väzby v rámci skupiny nebránia výkonu dohľadu nad veriteľom, ktorý je právnickou osobou, i) právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu, j) umiestnenie sídla alebo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, k) mať vytvorený reklamačný poriadok.

Podľa § 20a ods. 9 zák. č. 129/2010 Z.z. útvar vnútornej kontroly veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160701> kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov veriteľa a skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a systému poskytovania spotrebiteľských úverov.

7. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od nebankových úverov je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankového povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky, alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania, alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania, alebo predmetu inej svojej činnosti.

Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, ale pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky.

8. Žalobca nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a nepredložil ani dôkaz o tom, že banka aj skutočne takúto výzvu žalovanej doručila, pričom táto výzva je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Túto výzvu nenapĺňa ani výzva žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú vydal 18.7.2012 po postúpení pohľadávky. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať do jeho dispozičnej sféry, keďže ide o faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. Žalobca nepredložil ani dôkaz o tom, že by mu banka udelila licenciu, bankové povolenie na poskytovanie bankových úverov a na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov a na ktorú podľa § 7 ods. 1 zák. o bankách je potrebné bankové povolenie. Z činnosti súdu je známe, že žalobca nemal, ani nemá udelené bankové povolenie na poskytovanie bankových úverov.

9. Žalobca tak nepreukázal, že by mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, t.j. vo výške 9.517,10 Eur, resp. vo výške postúpenej pohľadávky 10.973,92 Eur. Z listinného dôkazu Slovenskej sporiteľne z 28.1.2009 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa vyzvala žalovanú k úhrade splátok, ktoré ku dňu 31.12.2008 boli vo výške 493,26 Eur do 10 dní od tejto výzvy, avšak súdu nebol predložený listinný dôkaz o doručení tejto výzvy žalovanej, teda nebolo preukázané, že sa dostala táto výzva do dispozície žalovanej, pričom z tejto výzvy nie je zrejmé, či išlo o omeškanú splátku viac ako 90 dní, alebo nie. Žalovaná bola v omeškaní s dlžnými splátkami, ale postúpenie sa týka celého dlhu, keďže k postúpeniu došlo 28.6.2012.

10. Z bankovým úverom, ktorý nie je splatný nemôže nakladá nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky z prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenie, ani používať bankové úvery. Termín používať zahŕňa aj zosplatnenie úveru ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa, t.j. Slovenskej banky ako postupcu na žalobcu ako postupníka po splnení podmienok stanovených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 565 Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka, alebo jej časť, ktoré sa už stali splatnými. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je oprávnená len banka, pričom toto oprávnenie musí realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. V žiadnom prípade nie je oprávnený vyhlásiť predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru postupník, t.j. žalobca. Ak mala byť predmetom postúpenej pohľadávky suma 10.773,35 Eur, potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa ako banka postúpila zmluvou zo dňa 28.6.2012 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k vyhláseniu ich predčasnej splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2012 bola teda neexistujúca pohľadávka, preto je táto cesia z 28.6.2012 neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou je preto absolútne neplatný právny úkon podľa § 39, na ktorý súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti a v dôsledku toho nie je žalobca aktívne legitimovaný uplatňovať v konaní bankovú pohľadávku, preto nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby. Žalobca sa nestal v dôsledku neplatného postúpenia práv zo zmluvy o úvere nositeľom oprávnenia podať ako aktívne legitimovaný účastníkov voči žalovanej predmetnú žalobu. Preto námietka nedostatku aktívnej legitimácie uplatnená so žalovanou je dôvodná. Po zhodnotení doteraz vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenie preto súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie a preto súd túto žalobu zamietol. Súd poukazuje, že obdobne boli posúdené rovnaké nároky rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9Co 172/2015 zo dňa 3.2.2016 , Krajského súdu v Trnave 24Co 79/2015 z 27.1.2016, Krajského súdu Prešov 17Co 48/2016 zo 16.6.2016.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.