Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-233-2015.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/233/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne V. C., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, C., zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, proti žalovaným 1. A. U., nar. XX.XX.XXXX, 2. W. U., nar. X.X.XXXX, obaja bytom G. XXXX/XX, C., právne zastúpených HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Vrátna č. 40, Košice, o zaplatenie 3900,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C 114/2015-43 zo dňa 25. 5. 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, v danej veci je nespornou skutočnosťou, že žalobkyňa na jar roku 2010 požičala žalovaným sumu 3000,00 eur s tým, že žalovaní sa zaviazali túto sumu žalobkyni vrátiť aj s dohodnutým úrokom vo výške 300,00 eur mesačne až do doby vrátenia. Táto skutočnosť je nesporná, potvrdila ju žalobkyňa a žalovaní vo svojej výpovedi s tým, že je zrejmé, že zmluva o pôžičke bola uzavretá v ústnej forme, teda na základe dohody účastníkov konania, podľa ktorej žalobkyňa odovzdala finančné prostriedky žalovaným.
3. Je síce pravdou, že následne dňa 6.7.2010 bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke, podľa ktorej už mala žalobkyňa požičať žalovaným sumu 3900,00 eur a žalovaní sa ju zaviazali vrátiť do lehoty 1.10.2010. Tak ako vyplýva z dokazovania, v danom prípade nešlo o splatnú zmluvu o pôžičke, pretože podľa tejto písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 6.7.2010 žalobkyňa ako veriteľka neposkytla žalovaným ako dlžníkom peňažné prostriedky, pričom zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a vzniká až fyzickým odovzdaním finančných prostriedkov dlžníkovi. Z tohto dôvodu teda súd prvej inštancie mal za to, že v danom konaní existuje zmluva o pôžičke medzi účastníkmi konania, ktorá bola uzavretá ústnou formou a táto zmluva o pôžičke sa spravuje ustanoveniami § 657 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov teda nie je podstatná ani dohoda o voľbe práva vyplývajúca z čl. III písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 6.7.2010, pretože podľa tejto zmluvy k plneniu zo strany žalobkyne nedošlo.
4. Na základe uvedeného teda súd prvej inštancie mal za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať iba ustanovenia Občianskeho zákonníka, a keďže v danom prípade právny zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania nároku, súd zistil, že nárok žalobkyne je premlčaný, a to z dôvodu, že lehota splatnosti vrátenia pôžičky bola dohodnutá najneskôr do 1.10.2010 s tým, že
žalobkyňa mohla prvýkrát svoje právo uplatniť na súde nasledujúci deň, t.j. dňa 2.10.2010, pričom trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 1.10.2013. Keďže žalobkyňa podala žalobu na súde až dňa 4.10.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, súd žalobu zamietol. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zamietol aj návrh zástupkyne žalobkyne na ďalšie dokazovanie, a to výsluchmi svedkov M. O., O. S., a to s odôvodnením, že výsluchy týchto svedkov by nemali vplyv na právne posúdenie v tejto veci. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní okrem iného uviedla, že so závermi súdu prvej inštancie nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť, pretože súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanými ako dlžníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že zmluva o pôžičke bola dohodnutá jasne a to aj s príslušnými úrokmi, ale písomnú formu tejto pôžičky, kde bola dohoda o voľbe režimu obchodného práva, ktorá má vplyv na dĺžku premlčacej doby, však nepovažoval za platnú napriek tomu, že aj žalovaní na pojednávaní potvrdili, že túto písomnú zmluvu o pôžičke dobrovoľne uzavreli a podpísali a boli im známe všetky okolnosti a podmienky jej uzavretia. Napriek tomu, že súd prvej inštancie mal za preukázané reálne uzatvorenie zmluvy o pôžičke odovzdaním peňazí, vôbec neskúmal lehotu splatnosti tejto pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovaným, preto minimálne v tejto časti je nutné považovať rozhodnutie súdu za predčasné, pretože neboli zistené okolnosti týkajúce sa dohody o splatnosti a spôsobe úhrady pôžičky dostatočným spôsobom, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie plynutia premlčacej doby, a to z dôvodu, že pokiaľ súd nepovažoval písomnú zmluvu o pôžičke za platnú v celom rozsahu, je otázne, prečo považoval za platnú dohodu o splatnosti. Skutočnosť, že súd prvej inštancie posúdil celú písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 6. 7. 2010 za nesplatnú, nevysvetľuje skutočnosť, prečo dohodu o voľbe práva dohodnutú v tejto písomnej zmluve považoval za nepodstatnú, keď vyjadrovala vôľu účastníkov zmluvného vzťahu a sama osebe nie je neplatná, aj keby zvyšné časti tejto písomnej zmluvy o pôžičke neboli platné, resp. splatné, ako to uviedol súd prvej inštancie, aj keď pojem splatná zmluva o pôžičke sa v danom prípade javí byť pojmom, ktorý nevystihuje podstatu pojmu splatnosti záväzku, ktorý znamená dobu, do ktorej majú byť požičané peniaze vrátené a nie spôsob a dobu uzatvorenia samotnej zmluvy o pôžičke. Tieto skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v odvolaní robia toto rozhodnutie nezrozumiteľným a zmätočným, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Zároveň súd prvej inštancie pochybil, ak nevykonal dokazovanie aj ohľadom platnosti čl. III písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 6. 7. 2010 ako existencie samostatnej dohody medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktorý môže a má platnosť aj samostatne bez ďalších častí tejto písomnej zmluvy a to z dôvodu, že práve táto dohoda o voľbe práva má vplyv na posúdenie začatia, plynutia a uplynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, preto má odvolateľ za to, že nedostatočne zistil skutkový stav, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, vo veci nariadil pojednávanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
8. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).
9. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 25.05.2015 uviedla, že so žalovanými sa ústne dohodla, že požičanú sumu - 3000 Eur jej vrátia spolu s úrokmi vo výške 300 Eur mesačne. Peniaze im neposkytla na základe písomnej zmluvy zo dňa 06.07.2010, ale skôr. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporné neboli.
10. Podľa listiny o pôžičke zo dňa 06.07.2010 mali byť žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky pre zmenu vo výške 3900 Eur a ktoré mali žalovaní uhradiť žalobkyni do 01.10.2010. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že takáto suma im zo strany žalobkyne na základe tejto písomnej zmluvy poskytnutá nebola. Z písomnej zmluvy nie je zrejmé, že sa týka sumy 3000 eur, ktorá im bola zo strany žalobkyne poskytnutá už skôr na základe ústnej dohody, rovnako z nej nevyplýva, že zo sumy 3900 Eur by mala suma 900 eur predstavovať úroky za dobu 3 mesiacov.
11. S ohľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že medzi žalobkyňou a žalovanými bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, kde predmetom plnenia boli peňažné prostriedky vo výške 3000 Eur a odmena za poskytnuté prostriedky bola určená vo výške 300 eur mesačne. Listina zo dňa 06.07.2010 nepredstavuje písomné potvrdenie o obsahu zmluvného vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o pôžičke dojednanej ústne. Nejde ani o ďalší samostatný právny titul, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaných na plnenie. Zmluva o pôžičke tak, ako je formulovaná v písomnej forme zo dňa 06.07.2010 z dôvodu, že na jej základe žalovaným žiadne finančné prostriedky odovzdané neboli, nevznikla, a preto je ako celok bezpredmetná, nespôsobilá vyvolať želané právne účinky. Preto nemôže mať právny význam a akýkoľvek právny účinok v nej obsiahnuté dojednanie o voľbe rozhodného práva. Ak zmluva ako taká nevznikla, nemohla vzniknúť ani jej časť (arg. a maiori ad minus). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobkyňa a žalovaní si pri ústnom dojednaní pôžičky určili aj rozhodné právo, ktorým sa bude ich vzťah spravovať, preto za situácie, že ide o zmluvný vzťah medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi, ktorí ústne uzavreli zmluvu o pôžičke regulovanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, bolo správne, keď súd prvej inštancie posúdil otázku premlčania v zmysle § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.
12. Pokiaľ ide o okamih splatnosti dlhu žalovaných, tu odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v priebehu celého konania netvrdila ani nepreukázala, že dohodou so žalovanými bola splatnosť dlhu určená na iný termín než 01.10.2010.
13. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie navrhla vyslúchnuť M. O., za účelom preukázania požičania finančných prostriedkov žalobkyni a O. S. z dôvodu preukázania skutočnosti, že žalobkyňa si od nej požičala peniaze, aby ich mohla vrátiť M. O.. Odvolací súd na nariadené pojednávanie predvolal ako svedka p. M. O., ktorý svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, pričom vo svojom podaní uviedol, že nie je v príbuzenskom vzťahu k žiadnej zo strán sporu, žalobkyňa bola jeho zamestnankyňou a v roku 2010 niekedy na jar ho požiadala o sumu 3000 Eur, ktorá mala byť určená žalovaným, s ktorými sa aj stretol, ale rozhodol sa peniaze im nepožičať. Peniaze bol však ochotný požičať žalobkyni. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa ich požičala žalovaným. Žalobkyňa mu peniaze vrátila, ale nie v čase, ako sa dohodli, pretože, ako mu povedala žalobkyňa, žalovaní jej pôžičku nevrátili načas.
14. Skutočnosť, že p. O. žalobkyni požičal sumu 3000 Eur, ktoré následne požičala žalovaným v konaní nikto nepoprel. Uvedené však nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, keďže toto nemení nič na skutočnosti, že žalovaná uplatnila svoj nárok voči žalovaným na súde po uplynutí premlčacej doby.
15. Len na dôvažok odvolací súd záverom upriamuje pozornosť na to, že žalovaným bola poskytnutá pôžička v sume 3000 Eur za odplatu - úrok vo výške 300 Eur mesačne, teda v prepočte na ročné vyjadrenie per annum ide o odplatu vo výške 120 %. Už len samotná skutočnosť, že výšku úrokovej sadzby vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti.
16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Obdobne porov. rozsudok NS SR vo veci 5Cdo/26/2011.
17. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS ČR 21Cdo 1484/04).“
18. Odvolací súd konštatuje, že úroková sadzba 120 % ročne takmer 19-násobne prevyšuje priemer úrokových sadzieb obchodných bánk v rozhodnom čase (priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti do 1 roka v zmysle štatistických údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska predstavovala v roku 2010 6,39 % ročne), predmetný úrok teda nie je možné označiť inak ako úžerný, priečiaci sa dobrým mravom. Rovnako sa zdá, že žalobkyňa celú túto úžeru mala zastrešiť za takých okolností, aby tretia osoba vez ohrozenia mala úžitok z úžerného vzťahu. Žalobkyňa musí počítať s tým, že jej súd ochranu z úžerného právneho úkonu nemieni bez ohľadu na to, aký právny post v úžernom vzťahu zastávala.
19. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, keďže právo rozhodnúť o trovách konania si vyhradil v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).