Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1P-24-2015.pdf
PDF · 121.13 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky K. C., trvale bytom K. XX, A., právne zastúpená AK Neuschlová, s.r.o. so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava a otca J.. P. C., trvale bytom K. X, A., právne zastúpený JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou so sídlom Bezručova 1, 811 09 Bratislava, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu za trvania striedavej starostlivosti a návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletú Z. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Styk otca s maloletou súd neupravuje.
Súd zvyšuje výživné na maloletú zo sumy 200,- Eur na sumu 350,- Eur mesačne, ktoré je otec maloletej povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.01.2014 č.k. 20P/206/2013-90 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a.
II. Súd návrh otca z a m i e t a.
III. Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej sa návrhom doručeným dňa 06.10.2014 Okresnému súdu Bratislava V, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 18.02.2015 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom stanovenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 20P 206/2013-90 zo dňa 30.01.2014, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletého syna Y., nar. XX.XX.XXXX sumou 250,- Eur a na maloletú Z., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) sumou 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Návrh odôvodnil tým, že odo dňa rozvodu rodičov maloletých detí došlo k výraznej zmene pomerov na strane rodičov, nakoľko rodičia maloletých detí naďalej žijú v spoločnej domácnosti, náklady na úhradu potrieb (bývanie, strava a pod.) uhrádzajú rodičia pomerne k výške ich príjmov, pričom otec navyše prispieva na výživu maloletých detí k rukám matky vo výške určenej právoplatným rozsudkom. V čase rozvodového konania pracoval otec v spoločnosti A. C., a.s. s príjmom XXXX,- Eur. Zmluva bol uzavretá na dobu určitú do 30.09.2014 vzhľadom na splnenie úloh vyplývajúcich z pracovnej zmluvy nebola zmluva predĺžená a zanikla k 15.09.2014. Dňa 16.09.2014 uzatvoril otec nový pracovný pomer s P. E., spol. s r.o. na dobu určitú do 30.04.2015 s výškou mesačnej mzdy XXX,- Eur brutto. V čase ostatnej úpravy výživného v čase rozvodového konania predstavoval zárobok otca X XXX,- Eur. Poukázal tiež na to, že rodičovská dohoda schválená súdom pri rozvode manželstva upravovala vzťahy rodičov k maloletým deťom za predpokladu, že bude každý z rodičov viesť svoju domácnosť, k čomu v čase podania návrhu nedošlo. Platenie výživného v zmysle rodičovskej dohody vzhľadom na pokles príjmu otca nie je v zárobkových a majetkových možnostiach otca.
2. Súd uznesením č.k. 1P/24/2015-238 zo dňa 1.04.2016 vylúčil návrh otca zo dňa 06.10.2014 v časti zrušenia výživného na plnoletého syna Y., nar. XX.XX.XXXX na samostatné konanie.
3. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.11.2015 spolu s návrhom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností žiadala návrh otca maloletej ako nedôvodný zamietnuť. Navrhovateľ skutočnosti tvrdené v návrhu ohľadom zníženia príjmu zo sumy XXXX,- Eur brutto na XXX,- Eur brutto a nepredĺženia pracovnej zmluvy z dôvodu údajného splnenia úloh, súvisiacich s pracovnou zmluvou uzavretou so spoločnosťou A. C., a.s., kde navrhovateľ vykonával funkciu generálneho riaditeľa žiadnym spôsobom nepreukázal. Odhliadnuc od uvedeného poukázala na to, že majetkové pomery otca maloletej nezodpovedajú tvrdeným skutočnostiam. Navrhovateľ okrem toho, že je výlučným vlastníkom nadštandardného 3-izbového byt s garážou na K. ulici v A., nadobudnutého počas trvania manželstva s odporkyňou do jeho výlučného vlastníctva je vlastníkom motorového vozidla Porsche Boxter a motocyklu Yamaha, pričom aktuálne užína nové motorové vozidlo Fiat 500. Je tiež vlastníkom rodinného doma na T. ul. v A. M.. O jeho nadštandardnej životnej úrovni svedčí aj fakt, že navrhovateľ za obdobie posledného roka absolvoval šesť dovoleniek v destináciách Sardínia, Španielsko, 2x Turecko a absolvoval lyžovačky v Alpách. Je vysoko nepravdepodobné, že návštevu uvedených destinácii by si navrhovateľ mohol dovoliť, ak by jeho jediným príjmom bola deklarovaná mzda 740,- Eur mesačne brutto.
4. Matka vo svojom návrhu doručenom súdu dňa 11.11.2015 žiadala zmeniť ostatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. na čas po rozvode manželstva tak, že žiadala zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Z. zo sumy 200,- Eur na sumu 500,- Eur mesačne k rukám matky. Návrh odôvodnila tým, že model striedavej starostlivosti sa ukázal s odstupom času ako nevyhovujúci maloletej vzhľadom na skutočnosť, že sa od času rozvodového konania zmenili okolnosti. V čase rozvodového konania totiž žili rodičia maloletej v spoločnej domácnosti, kde bola prítomná matka maloletej, ktorá zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a maloletá teda nepociťovala zmenu v modeli starostlivosti. Situácia sa však zmenila po oddelení domácností rodičov, po vysporiadaní ich BSM. Napriek tomu, že striedavá starosltivosť sa realizovala v zmysle súdneho rozhodnutia, maloletá sa opakovane pred matkou vyjadrila, že s modelom striedania nie je stotožnená a prejavila vôľu žiť trvalo s matkou a s otcom sa stretávať.
5. Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní navrhol súdu s poukazom najmä na názor maloletej zistený v konaní, zmeniť ostatné rozhodnutie a maloletú zveriť matke. Vzhľadom na vek maloletej navrhol ponechať styk maloletej s otcom bez úpravy, na dohodu rodičov. Nesúhlasil s návrhom otca na zníženie výživného, mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej, pokiaľ ide o výšku výživného, ktoré má byť v prípade zmeny zverenia otcovi určené, túto ponechal na zváženie súdu v závislosti od ustálenia výška odôvodnených potrieb maloletej.
6. V konaní súd zisťoval aj názor maloletej, ktorá v rámci svojej výpovede pred súdom dňa 22.01.2016 okrem iného uviedla, že striedavá osobná starostlivosť jej nevyhovuje, nakoľko je spojená s pre maloletú zaťažujúcim sťahovaním, najmä však dôvodila tým, že s matkou má bližší vzťah, preto by chcela bývať s ňou a s otcom sa pravidelne stretávať na báze víkendov, prípadne v modeli tri týždne u matky a týždeň u otca, pričom preferovala víkendový model. K výsluchu podrobne v časti záverov ohľadom zistenia skutočného stavu veci (odsek 11).
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie vedúce k zisteniu skutočného stavu veci a to výsluchom otca, výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletej, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do súdneho spisu, zisťoval zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich rodinné pomery, oboznámil sa s potrebami v čase rozhodovania takmer XX ročnej Z., prihliadol na obsah súdneho spisu a zistil skutočný stav veci.
8. Maloletá Z. má XX rokov, pochádza z manželstva rodičov K. C. a J.. P. C., ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené vyššie označeným rozsudkom. Maloletá Z. navštevuje X. ročník osemročného X. B.. L. v A.. Maloletá je zdravá mimo bežných problémov vyskytujúcich sa u detí v období rastu, pre ktoré maloletá ako zhodne uviedli rodičia (č.l. 69 a 289) navštevuje odborné ambulancie ortopéda a čeľustného ortopéda, pričom priemerné mesačné výdavky na zdravotnú starostlivosť predstavujú sumu v priemere 35,- Eur mesačne.
9. Pravidelné mesačné výdavky na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej ustálil súd v sume 687,90 Eur (č.l. 289) a bez mimoriadnych jednorazových výdavkov (výlety v škole, lyžiarsky a plavecký výcvik) pozostávajú z nákladov na stravu, oblečenie, bývanie, hygienické potreby, vreckové, cestovné, voľný čas (kino, divadlo, kultúrne podujatia, knihy), školské potreby, už spomenutú lekársku starostlivosť a doučovanie (1 hodina á 13,- Eur), v priemere mesačne sa ku pohybujú v sume 70,- Eur (v zmysle vyjadrenia otca č.l. 337)). Už spomenuté mesačné výdavky na maloletú, ktoré súd posúdil vzhľadom na vek a doterajšiu životnú úroveň maloletej za primerané, pozostávajú (okrem už uvedených) z nákladov na stravu v sume 225,- Eur mesačne, vrátane stravného v škole, z nákladov na bývanie v sume 49,90 Eur, z nákladov na oblečenie a obuv v sume 100,- Eur, z nákladov na hygienu a drogériu v sume 35 Eur, z nákladov na školské pomôcky a potreby v sume v sume 30,- Eur, z nákladov na cestovné MHD a dopravu, ktorú matka osobne zabezpečuje v sume 75,- eur.
10. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V vydaným pod sp. zn. 20P 206/2013-90 zo dňa 30.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2014 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s tým, že si v prvý párny týždeň v mesiaci v piatok otec maloletú (v tom čase obe maloleté deti) prevezme o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a nasledujúci párny týždeň v mesiaci v piatok o 17.00 hod. ich odovzdá matke v mieste jej bydliska. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bolo zverené obom rodičom. Otec bol počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva zaviazaný na platenie výživného na maloletú v sume 200,- Eur mesačne k rukám matky.
11. Maloletá Z. vo svojej výpovedi pred súdom dňa 22.01.2016 prezentovala názor, resp. prejavila vôľu bývať s matkou. Uviedla, že k otcovi chodieva každé dva týždne v rámci striedavej starostlivosti a podľa jej názoru si s ním rozumie menej ako s matkou, pričom za dôvod označila priateľku otca. Oca vníma ako prísnejšieho ho výchove a má s ním podľa nej menej otvorený vzťah, menej sa s ním rozpráva. S matkou sa rozpráva viac, majú kamarátskejší vzťah a spoločný program, ktorý jej vyhovuje. Keď boli s bratom malí, otec bol viac v práci a oni boli väčšinu času s matkou. Uviedla, že aj jej plnoletý brat Ondrej býva u matky a k otcovi chodí na návštevy. Nevyhovuje je jej tiež sťahovanie, ktoré obnáša tiež sťahovanie domácich miláčikov, ako aj učebníc, ktoré nemôže mať dvojmo. Sťahuje sa s veľkým kufrom, večer sa vždy musí baliť, aj v čase keď jej chorá, čo vníma negatívne. Maloletá spontánne uviedla, že chce mať jeden domov a to u matky, nechce si však pokaziť ani vzťah s otcom, jej predstava bola model tri týždne u matky a jeden týždeň u otca, najviac by jej však vyhovovali víkendy, každý druhý víkend, čo by bolo únosnejšie aj z hľadiska sťahovania. Maloletá pred súdom k problematike rodičovskej starostlivosti uviedla, že striedavá starostlivosť jej nevyhovuje, obáva sa však, že z jej rozhodnutia budú smutní rodičia. Z rozhovoru s maloletou jednoznačne vyplynulo, že jej nie je príjemná situácia v ktorej sa ocitla a pozícia v ktorej ona má byť tá, ktorá vysloví svoj názor ohľadom otázky jej zverenia, nakoľko to v nej vzbudzuje obavy ako to prijmú jej rodičia. Uvedený stav ju robí do veľkej miery neistou, o čom svedčí vyjadrenie maloletej, že ju trápi, že otec bude smutný ako aj to, že o rodinných veciach s nikým nehovorí, pretože nemá takých blízkych kamarátov, ktorým by sa mohla zveriť. Maloletá sa tiež vyjadrila, že v prípade, že by sa jej rodičia boli schopní sami dohodnúť, ona sa ich rozhodnutiu prispôsobí. Badateľný u Z. počas celého rozhovoru bol smútok a známky plaču, ktoré sú neklamným príznakom toho, ako ju vzniknutá situácia zaťažuje. Súd ubezpečil maloletú, že bude na rodičov apelovať, aby sa v jej záujme dohodli a zbavili ju tak ťarchy zodpovednosti, ktorú maloletá za vyslovený názor pociťuje.
12. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, oproti ostatnému rozhodnutiu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2014 (podrobne v odseku 10) došlo k viacerým zmenám ohľadom rodičovskej starostlivosti. V prvom rade bolo zistené, že rodičia maloletej spolu s maloletou naďalej aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žili spoločne na adrese na adrese K. X, A. (čo vyplynulo aj z návrhu otca) v byte vo výlučnom vlastníctve otca maloletej. Matka maloletej sa z bytu odsťahovala dňa 06.01.2015, potom ako na základe vysporiadania BSM získala prostriedky na kúpu bytu v novostavbe bytového domu na ulici K. XX, ktorý následne nadobudla do vlastníctva. Prakticky až od tohto času došlo k realizácii striedavej osobnej starostlivosti tak, že starostlivosť o maloletú zabezpečovali rodičia striedavo v dvojtýždňových intervaloch.
13. Pokiaľ ide o výživné, od času ostatného rozhodnutia vo veci výživného na maloletú Z. uplynuli viac ako dva roky. V čase rozhodnutia súdu mal maloletá Z. XX rokov a v školskom roku 2014/2015 navštevovala X. ročník osemročného gymnázia (zodpovedá 8. ročníku základnej školy), toho času navštevuje X. ročník osemročného gymnázia (zodpovedá štúdiu na strednej škole).
14. Matka maloletej naďalej žije v A., jej príjem sa prakticky nezmenili. Matka, ktorá má stredoškolské vzdelanie je naďalej zamestnaná v spoločnosti F., s.r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom dosahovaným v roku 2015 v sume XXX,XX Eur. Matka býva v trojizbovom byte na K. ulici XX v A.. Byt nadobudla z prostriedkov získaných v rámci vysporiadania BSM (predajom bytu v komplexe III veže pôvodne patriacom do BSM a finančných prostriedkov z úspor v rámci BSM). Matka vlastní motorové vozidlo zn. HYUNDAI, Santa Fe, rok výroby 2002. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom vysokej školy v dennej forme a nie je schopný sa toho času sám živiť.
15. Otec maloletej naďalej žije v A., býva v trojizbovom byte na K. ul. X, ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva ešte za trvania manželstva (súd zisťoval skutočný stav veci, pričom právny dôvod na základe ktorého došlo za trvania BSM k nadobudnutiu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva otca neskúmal, nakoľko to v tomto konaní za rozhodujúce nepovažoval). Otec maloletej, ktorý má vysokoškolské vzdelanie. Podľa pracovnej zmluvy (č.l. 7) uzatvorenej na dobu určitú od 16.09.2013 do 30.09.2014 pracoval ako generálny riaditeľ spoločnosti A. C., a.s. so základnou mzdou vo výške X XXX,- Eur brutto mesačne, s osobným ohodnotením do výšky XXX,- Eur mesačne. V zmysle článku 1 písm.b) predmetnej pracovnej zmluvy zamestnávateľ a zamestnanec sa mohli dohodnúť, že pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Z návrhu otca vyplynulo, že k predĺženiu pracovnej zmluvy nedošlo, nakoľko malo dôjsť k splneniu úloh súvisiacich s predmetnou pracovnou zmluvou. Túto skutočnosť otec maloletej nepreukázal. Otec maloletej od 16.09.2014 pracuje v spoločnosti P. E., spol. s.r.o. ako obchodno - technický zástupca s hrubou mzdou dohodnutou v pracovnej zmluve (bez dátumu uzavretia) XXX,- Eur brutto. V predmetnej spoločnosti bol otec s rovnakým vymeriavacím základom zamestnaný už v období od 01.07.2013 do 15.09.2013 (č.l. 22). Čistý príjem otca v P. E., spol. s r.o. v období 01- 04/2015 dosahoval sumu XXX,XX Eur. Otec maloletej bol v období od 01.05.2015 do 31.12.2015 nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti od 01.05.2015 v období šesť mesiacov v maximálnej výške 54,1809 Eur denne (rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.l. 260). Od 01.01.2016 otec opätovne pracuje v spoločnosti P. E., pričom čistý mesačný príjem za obdobie 01-03/2016 predstavuje sumu XXX,XX Eur. Otec je tiež vlastníkom rodinného domu na T. ulici v A., ku ktorej je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania v prospech rodičov otca maloletej. Rodičia otca maloletej nehnuteľnosť, resp. jej časť prenajímajú tretím osobám. Príjem z prenájmu poberajú rodičia otca maloletej. Otec maloletej je tiež vlastníkom motorového vozidla zn. PORSCHE Boxter, rok výroby 2002. Otec poberá tiež rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,52 Eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom vysokej školy v dennej forme a nie je schopný sa toho času sám živiť.
16. Ako vyplynulo z dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 07.05.2015 rodičia maloletej sú tiež podielovými spoluvlastníkmi, vo veľkosti 1 každý z nich, chaty a pozemku nachádzajúcich sa c obci S. P. F. F., T. (č.l. 210).
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Súd sa v rámci rozhodovania o matkou navrhovanej zmene úpravy vysporiadal so zákonnou podmienkou pre možnosť zmeny rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine, ktorou je zmena pomerov a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade došlo od ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie, rozsudok Okresného súdu Bratislava V vydaným pod sp. zn. 20P 206/2013-90 zo dňa 30.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.02.2014 k zmene pomerov odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia. Pri prijatí uvedeného záveru mal súd za preukázané, že v čase ostatného rozhodnutia boli pomery na strane maloletej odlišné, v tom čase rodičia naďalej zdieľali spoločné bývanie, pričom k realizácii striedavej osobnej starostlivosti došlo prakticky až od januára 2015, kedy sa matka odsťahovala do vlastného bytu a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, maloletá vníma striedavú osobnú starostlivosť ako model, ktorý nevyhovuje jej potrebám.
22. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) účinného od 01.07.2016, ktorým sa po procesnej stránke riadi toto konanie, súd aplikuje a interpretuje právo vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
23. Súd berúc na zreteľ ust. § 38 CMP, v zmysle ktorého, ak je účastníkom konania maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne, vypočul v konaní maloletú a jej názoru venoval náležitú pozornosť. Dospel k záveru, že vzhľadom na vek maloletej a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť, v súlade s ustálenou aplikačnou praxou by opačný postup bol z pohľadu najlepšieho záujmu maloletej neprijateľný, ústavne neudržateľný, nakoľko by v konaní došlo k odňatiu možnosti maloletej konať pred súdom.
24. Z výpovede maloletej mal súd za nesporné, že maloletá je schopná samostatne vyjadriť svoj názor.
25. Súd má za to, že z pohľadu dieťaťa je vždy zaťažujúce, ak je v dôsledku rodičovského konfliktu, resp. neschopnosti rodičov dohodnúť sa o starostlivosti vystavené konfliktu lojality. Súd preto zastáva názor, že ak otec maloletej bude napriek jej veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej vyspelosti naďalej spochybňovať jej názor, tak ako to prezentoval v súdnom konaní a nedokáže akceptovať, že maloletá má inú predstavu o aranžmá rodičovskej starostlivosti ako otec, môže to veľmi významným spôsobom ovplyvniť vzťahy otca s maloletou do budúcnosti, nehovoriac o frustrácii maloletej. Naopak pokiaľ sa maloletej od otca dostane pochopenia a akceptácie, vo forme rešpektovania jej názoru, bezpochyby to posilní a pozitívne ovplyvní vzťah maloletej k otcovi v budúcnosti.
26. V nadväznosti na uvedené závery sa súd sa nestotožnil s tvrdením otca prezentovaným prostredníctvom právnej zástupkyne, že „akýsi názor maloletej“ nemôže slúžiť ako podklad pre rozhodnutie súdu o zmene zverenia. Maloletá pred súdom svoj názor zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom zdôvodnila, pričom dôvod pre ktorý za najvhodnejšiu formu rodičovskej starostlivosti považuje zverenie do osobnej starostlivosti matky rozhodne nemožno zúžiť na neochotu sťahovať sa, tak ako tvrdenia maloletej odôvodňoval otec a už vonkoncom ich nemožno bagatelizovať. Maloletá ako vyplynulo z jej výpovede má nesporne veľmi rada oboch rodičov, napriek tomu však chce tráviť viac času s matkou ako s otcom, nakoľko má pocit, že matka jej lepšie rozumie a majú bližší vzťah, čo možno považovať vzhľadom na súčasný vek maloletej za prirodzené. Maloletá ako tiež vyplynulo z jej výsluchu má veľmi rada aj svojho otca a prejavila jednoznačnú ochotu pravidelne sa s ním na základe dohody stretávať.
27. Poukazujúc na všetky doterajšie závery súd pokiaľ ide o otázku zverenia maloletej usúdil, že je v záujme maloletej vyhovieť návrhu matky na zmenu zverenia a maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, nakoľko vzhľadom na prezentovaný postoj maloletej k otázke zverenia by ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti predstavovalo pre maloletú neprimeranú záťaž, nerešpektovanie jej názoru by znamenalo pre maloletú signál, že vyjadrenie vlastného názoru v podstate nemá význam a za daného stavu rozhodnutie o ponechaní maloletej v striedavej osobnej starostlivosti bolo kontraproduktívnym.
28. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach ponechal súd v zmysle ustálenej aplikačnej praxe obom rodičom maloletej, s čím účastníci konania vrátane kolízneho opatrovníka súhlasili.
29. Styk otca s maloletou súd s poukazom na ust. § 25 ods.2 Zákona o rodine súd neupravoval, keďže otec maloletej styk upraviť nežiadal a vzhľadom na vek maloletej súd usúdil, že úprava styku s otcom nie je potrebná. Maloletá jednoznačne prejavila vôľu s otcom sa pravidelne stretávať, je preto v záujme vzťahu otca a dcéry, aby si model stretávania rodičia za rešpektovania názoru maloletej sami určili, tak aby čo najviac zodpovedal potrebám maloletej.
30. Sumarizujúc uvedené závery s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania zveril maloletú Z. matke a styk otca s maloletou ponechal bez úpravy súdom, nakoľko otec úpravu styk nenavrhoval.
31. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov
34. Aj v súvislosti s rozhodovaním o výživnom sa vysporiadal súd v prvom rade s otázkou zmeny pomerov, pričom dospel k záveru, že v prejednávanej veci k zmene pomerov od určenia výživného na maloletú ostatným rozhodnutím došlo bez akýchkoľvek pochybností, nakoľko ostatné rozhodnutie vychádzalo zo stavu, kedy bol maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti a povinnosť platiť výživné bola určená otcovi maloletej vzhľadom na tento stav.
35. V rámci rozhodovania o výške výživného na maloletú, súd vychádzal jednak z preukázaných výdavkov na maloletú, jej odôvodnených potrieb, veku, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že matka maloletého bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú (závery v podrobnostiach v odsekoch 8.9, 13 až 16).
36. Úvaha súdu, ktorou sa pri určovaní výšky výživného riadil zodpovedá zákonnej požiadavke určovania výživného spočívajúcej okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj podklady odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia, prihliadol pritom aj na životnú úroveň, ktorú otec maloletej dosahuje, vrátane trávenia voľného času prostredníctvom pomerne častých dovoleniek a ďalších skutočností svedčiacich o nadštandardnej životnej úrovni, ktoré v konaní vyšli najavo.
37. Súd poukazujúc na ustálenú aplikačnú prax súdov vyššieho stupňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach 7CoP/48/2014 zo dňa 26.06.2014), dospel k záveru, že pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Práve ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradilo majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery, ako aj takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného.
38. S poukazom na všetky uvedené závery súd zvýšil výživné na maloletú zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne, nakoľko táto zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletej zisteným v sume 687,90 Eur ako aj skutočným zárobkovým možnostiam otca, zodpovedajúcim dosiahnutému vzdelaniu a pracovným skúsenostiam a teda aj možnostiam dosahovať vyšší ako deklarovaný príjem (princíp potencionality), pričom súd prihliadol aj na celkové majetkové pomery otca.
39. Súd vo zvyšku zamietol návrh matky, ktorá žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú zo sumy 200,- eur na sumu 500,- Eur, počnúc dňom začatia konania z dôvodu, že výška výživného ktorú žiadala určiť matka nezodpovedá preukázaným odôvodneným výdavkom maloletej Z., ktoré súd na základe listinných dôkazov predložených zo strany oboch rodičov ustálil súd v sume 687,90 Eur, ktoré posúdil ako primerané vzhľadom na vek maloletej a jej doterajšiu životnú úroveň, ktorú je v záujme maloletej potrebné zachovať.
40. Súd nevyhovel tiež návrhu matky na zvýšenie výživného od začatia konania, nakoľko dôvodom pre zvýšenie výživného určeného pôvodne za trvania striedavej osobnej starostlivosti bola zo strany súdu tá právna skutočnosť, že súd zmenil rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd preto rozhodol o zvýšení výživného počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
41. Súd v nadväznosti na svoje rozhodnutie o zmene zverenia maloletej zamietol návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletej, ktoré vychádzalo z predpokladu zachovania striedavej osobnej starostlivosti, pričom vzhľadom na záver súdu v otázke zverenia maloletej považoval súd za nadbytočné bližšie skúmať dôvody tvrdené otcom pre zrušenie výživného za trvania striedavej osobnej starostlivosti.
42. Súd zamietol tiež návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia od 01.07.2016) nakoľko v danom prípade vzhľadom na všetky zistené skutočnosti dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho nariadenie.
43. Neodkladné opatrenie (predtým predbežné opatrenie podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016) možno v zmysle § 324 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) vydať pred začatím konania alebo po začatí konania.
44. Podľa § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
45. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.
46. Súd vzhľadom na závery vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade matka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia, preto súd aj s poukazom na skutočnosť, že pomery maloletej boli upravené rozhodnutím vo veci samej, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.