Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-55-2016.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/55/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. septembra 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaní :
1) H. J., X.. XX.XX.XXXX Y. R. X. Y., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom H., E. Č.. XXX/XX, okres Spišská Nová Ves, bez pracovného pomeru,
2) K. J., K.. F., X.. XX.X.XXXX Y. R. X. Y., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom H., E. Č.. XXX/XX, okres Spišská Nová Ves, bez pracovného pomeru,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
v období od 2. septembra 2015 do 23. marca 2016 v obci H., okres Spišská Nová Ves, ako rodičia školopovinnej mal. L. J., X.. X.X.XXXX, žiačky Špeciálnej základnej školy v H., zanedbávali starostlivosť o jej výchovu a povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho v uvedenom období školského roka 2015/2016 bezdôvodne vymeškala 488 vyučovacích hodín, hoci boli na jej záškoláctvo školou opakovane upozorňovaní, t e d a
vydali z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý alebo nemravný život a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á ch a l i
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona a za to
s a o d s u d z u j ú
1) Obžalovaný H. J.:
Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2) Obžalovaná K. J.:
Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 54 Tr. zákona na trest povinnej práce v trvaní 60 (šesťdesiat) hodín.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podala na tunajší súd obžalobu na obvinených Miloša Pechu a Renátu Pechovú pre skutok a trestný čin popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaní H. J. C. K. J. zhodne prehlásili, že sú vinní, na otázky položené podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku odpovedali slovom „áno“, čím splnili formálnoprávne podmienky pre rozhodnutie súdu o prijatí ich vyhlásenia, že sú vinní. Keďže procesné strany navrhli zhodne prijať vyhlásenie obžalovaných o ich vine, súd uznesením prijal vyhlásenie, že sú vinní a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom priznali spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
V nadväznosti na rozhodnutie súdu, boli prečítané listinné dôkazy týkajúce sa výroku o treste obžalovaných:
- zo správy Obce H. k osobám obžalovaných vyplynulo, že v rodine sa dlhodobo rieši záškoláctvo, obec je osobitným príjemcom prídavku na dieťa L. J. C. Š. J., rodičia poberajú dávku v hmotnej núdzi, rozkaz vo forme pokarhania ohľadom záškoláctva alebo uloženia pokuty nemá požadované účinky, keďže mu neprikladajú žiadny význam,
- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka maloletej L. J. K. J. poberá peňažný príspevok na opatrovanie dcéry Š., ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, otec H. J. je nezamestnaný a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Príjmom rodiny je peňažný príspevok na opatrovanie a prídavok na dieťa. Maloletá L. J. v školskom roku 2015/2016 je žiačkou 9. ročníka Špeciálnej základnej školy H., kde dosahuje slabé výsledky a do vyučovacieho procesu sa nezapája. Na vyučovanie sa nepripravuje, v kolektíve nie je obľúbená, je ľahostajná a má sklony ku klamstvu. Rodičia sa o jej výsledky v škole nezaujímajú a rodičovských združení sa nezúčastňujú. Z dôvodu zanedbania školskej dochádzky je v registri kurátora vedená od roku 2011. S rodičmi boli vykonané výchovné pohovory pre problémy so záškoláctvom, kde vždy došlo iba ku krátkodobej náprave,
- z priestupkovej evidencii vyplynulo, že obaja obžalovaní neboli priestupkovo riešení,
- zo správy zo dňa 26. 11. 2015 predloženej obhajkyňou súdu vyplynulo, že Centrum špeciálno- pedagogického poradenstva Spišská Nová Ves vykonala vyšetrenie dcéry Š. J., X.. XX. X. XXXX, z ktorej vyplynulo, že menovaná je ťažko zdravotne postihnutá, má špeciálne-pedagogické potreby v dôsledku zdravotného znevýhodnenia s kombinovaným zdravotným postihnutím ťažkým mentálnym postihnutím, telesným postihnutím s ťažko narušenou úrovňou poznávacích procesov a percepčno motorických zručností,
- z odpisu z registra trestu a pripojených spisov obžalovaného H. J. vyplynulo, že tento bol v minulosti 6 krát odsúdený, prevažne pre trestné činy ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zákona. U odsúdení z rokov 1991, 2005, 2012, kde mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, resp. platí fikcia neodsúdenia. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 60/2014 bol dňa 19. 6. 2014 odsúdený pre prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b, 3 písm. a) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Výrok o treste z tohto trestného rozkazu bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 15/2014 zo dňa 19. 9. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 10. 2014, ktorým bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou 20 mesiacov, t. j. do 11. 3. 2016, skúšobná doba bola predĺžená do 11. 3. 2017. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 94/2015 zo dňa 24. 7. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 8. 2015, pre opakujúce prečiny ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona a § 211 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou 20 mesiacov, t. j. do 13. 4. 2017 a súčasne mu bolo uložené obmedzenie,
a to povinnosť zabezpečiť počas skúšobnej doby riadnu školskú dochádzku všetkých školopovinných detí,
- z odpisu z registra trestov a pripojených spisov obžalovanej K. J. vyplynulo, že bola doposiaľ 4 krát odsúdená prevažne pre prečiny ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zákona. Trestným rozkazom zo dňa 19. 6. 2014 sp. zn. 5T 60/2014 bola odsúdená pre prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), 3 písm. a) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov, t. j. do 10. 1. 2016. Naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 94/2015 zo dňa 24. 7. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. 8. 2015 pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, § 211 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, kde jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou 20 mesiacov, t. j. do 15. 4. 2017 a súčasne obmedzenie, a to povinnosť zabezpečiť riadnu školskú dochádzku maloletých detí.
Na podklade prijatého vyhlásenia obžalovaných, že sú vinní, súd ich uznal za vinných zo spáchania skutku popísaného vo výroku tohto rozsudku.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnili obaja obžalovaní skutkovú podstatu prečinu ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pretože vydali z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý alebo nemravný život a čin spáchali závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona. Prečinu sa dopustili tým, že ako rodičia školopovinnej dcéry L. J., zanedbávali starostlivosť o jej výchovu a povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho v školskom roku 2015/2016 bezdôvodne vymeškala 488 vyučovacích hodín, hoci boli na jej záškoláctvo opakovane upozorňovaní. Takéhoto konania sa dopustili od 2. 9. 2015 do 23. 3. 2016, a to v podstate v priebehu školského roka skoro 7 mesiacov.
Obaja konali vo vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože vedeli, že zanedbaním starostlivosti o školskú dochádzku dcéry môžu porušiť záujem chránený Trestným zákonom na zabezpečenie riadnej výchovy maloletého dieťaťa, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že také porušenie nespôsobia.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaných, ich pomery, možnosti nápravy.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
U obžalovaných súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa k spáchaniu trestného činu priznali a oľutovali ho, priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Tr. zákona je to, že už boli za trestný čin odsúdení. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona bol preto rovnaký.
V súvislosti s rozhodovaním o druhu trestov pre obžalovaných, súd prihliadol aj na to, že majú v starostlivosti i ďalšiu ťažko postihnutú dcéru, ktorej opatrovateľkou však je iba obžalovaná K. J.. Okrem toho majú v starostlivosti ešte dcéru L. J., X.. X. X. XXXX (ďalšie dve deti sú dospelé). Obaja obžalovaní už boli pre rovnaký trestný čin ako v teraz prejednávanom prípade odsúdení, a to najmä v konaní 5T 60/2014 a 5T 94/2015 tunajším súdom. obžalovaní sú teda špeciálni recidivisti, v prípade obžalovaného H. J. išlo o viac odsúdení, takže jeho osoba je i vážne narušená. Obaja obžalovaní sa pritom trestnej
činnosti dopustili v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na to im súd uložil rozdielne druhy trestov.
Obžalovanému H. J. uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, pričom pre naplnenie účelu trestu je potrebné, aby mu trest odňatia slobody nebol podmienečne odložený. Preto na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže v minulosti nebol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.
Obžalovanej K. J., ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť ako opatrovateľka postihnutej dcéry, súd uložil trest povinnej práce, s ktorým súhlasila, a to podľa § 54 Tr. zákona v dolnej polovici trestnej sadzby, keďže pozná podmienky výkonu tohto trestu a jej zdravotný stav jej umožňuje prácu vykonávať.
K návrhu obhajkyne, aby trest povinnej práce bol uložený aj obžalovanému H. J., súd dodáva nasledovné: zákonnou opatrovateľkou maloletej postihnutej dcéry Š. J. je iba jej matka. Vzhľadom na to, že obžalovaní majú v starostlivosti už iba ďalšiu maloletú dcéru, nie je namieste súhlasiť s tým, že nevyhnutne sa vyžaduje z hľadiska starostlivosti o postihnutú dcéru aj starostlivosť otca. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie opatrovníčky maloletej v záverečnej reči, kedy uviedla, že aj u druhej dcéry Š.K. J. sa vyskytli problémy so školskou dochádzkou, od ktorej nie je oslobodená, čo v podstate znamená, že bezvýhradne súd nemohol prijať argument obhajoby v súvislosti s trestom povinnej práce pre obžalovaného, a to aj napriek tomu, že jeho konanie z hľadiska zavinenia bolo iba nedbanlivostné. U obžalovaného pritom v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona zohľadnil výškou uloženého trestu minimalizovanie výkonu jemu uloženého trestu na rodinu. Potrebné je zdôrazniť i to, že obžalovaný nikde nepracuje a nie je vedený ani ako uchádzač o zamestnanie, takže nedosahuje žiadny príjem, ktorým by mohol logicky zvýšiť sociálnu úroveň rodiny a maloletých detí.
Súd preto rozhodol o uložení týchto trestov, pričom mal za to, že tresty splnia svoj účel aj s ohľadom na generálnu prevenciu.
O škode súd nerozhodoval, keďže v tzv. adhéznom konaní nebola uplatnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť iba nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.